Zóny pre každého študenta

Staroslovienska literatúra a kultúra (800-1000)

Staroslovienska kultúra sa začína v období stredoveku vo Veľkomoravskej ríši, ktorú založil knieža Mojmír l. tým, že spojil Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franský kňazi latinskou liturgiou, ktorá bola nezrozumiteľná nášmu ľudu. Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. Posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Michal III. Mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna. Pred príchodom na naše územie zostavili Konštantín a Metod:
prvé slovanské písmo – Hlaholiku ( z malých písmen gréckej abecedy)
prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu
-  vytvorili literatúru: - prekladová
-  pôvodná
 Prekladová literatúra: preložili – Bibliu, Misál (omšová kniha), Breviár (modlitebná kniha kňazov), Žaltár (zbierka žalmov), Spevník (používal sa na bohoslužobné účely), Súdny zákonník
 
Pôvodná literatúra: Proglas (veršovaný predslov k prekladu sv. Evanjelia – predhovor k svätému písmu), je to prvá slovanská báseň, napísal ju Konštantín. Má 110- dvanásť slabičných veršov bez rýmu. Proglas je otcovský príhovor Konštantína Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do ich rodného jazyka. V ukážke máme 3 hlavné myšlienky:

- Konštantín zdôrazňuje význam viery pre človeka
- Autor zdôrazňuje potrebu vzdelanosti a poznania pre človeka (poukazuje na blízky vzťah božieho slova a vzdelanosti)
- Proglas je obhajobou práva každého národa, prijímať božie slovo v rodnom jazyku
 
Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda – oslavné básne (pravdepodobne ich napísal Kliment)
 
Moravsko – panónske legendy – tvoria ich Život sv. Konštantína – autorom je Kliment, sústreďuje sa na vykreslenie Konštatínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Bol veľmi vzdelaný, bol teoretikom šírenia viery. Nazývali ho filozof, od detstva bol chorľavý. V Ríme vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel v Ríme ako 42 ročný, tam je aj pochovaný.
-  a Život sv. Metoda – autorom je Gorazd umelecká próza a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalosti. Toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie, menej legendové. Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. Bol prakticky zameraný, staval kláštory, kostoly, školy. Vychovával svojich žiakov, zaslúžil sa o arcibiskupstvo na Veľkej Morave. Stal sa prvým Arcibiskupom na Veľkej Morave. Po nástupe Svätopluka bol väznený v Bavorsku a potom bol aj so svojimi žiakmi vyhnaný z Veľkej Moravy a usadili sa na území dnešného Bulharska .
Tu vytrvorili jeho žiaci Cyriliku – písmo (z veľkým písmen gréckej abecedy)
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1737-staroslovienska-literatura-a-kultura-800-1000/