Martin Kukučín - životopis

Martin Kukučín - životopis 

Životopis

Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov z Jasenovej[1], v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.

V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.

V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922-1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 1924–1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 93 ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

Pamiatky

-rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej
-pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko)
-busta od F. Štefunku (1959)
-pomenovanie ulíc v slov. mestách

KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE 

VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA

autor: MARTIN KUKUČÍN (Matej Bencúr)
lit. druh: epika
žáner: humorná poviedka
forma: próza
obdobie: opisný realizmus
motívy: zemianstvo, klamstvo, pýcha, sklamanie, namyslenosť, zavádzanie
téma: úpadok zemianstva - splnilo to, čo malo
idea: vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele štátu
konflikt: interpersonálny
rozprávač: on-rozprávač (3. osoba)
miesto deja: oravské dediny Kameňany, Chochoľovo a Domandice
postavy:
ONDREJ TRÁVA - gazda a kupec, vynaliezavý, múdry, spravodlivý, trpezlivý 
ADUŠ DOMANICKÝ - zeman a dĺžnik, chudobný, pyšný a sebavedomý
ADAM, EVA - sluhovia
EDUŠ MAYER - krčmár
BÁČIK - strýko Aduša, bohatý (spomínaný v diele)

VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA

1. EXPOZÍCIA: opisovanie situácie z trhu a krčmy, uzavretie zmluvy medzi Adušom a Ondrejom.
2. KOLÍZIA: Ondrejov nocľah v Domandiciach, zistenie pravdy o falošnosti Aduša 
3. KRÍZA: návšteva Aduša, Aduš zahanbený a Ondrej sklamaný
4. PERIPETIA: uvedomenie si Aduša, sľub splatenia a vrátenia zálohy Ondrejovi

5. KATASTROFA: smrť Báčika, Aduš nič nededí, sklamanie.