Slovenská humanistická, renesančná a baroková literatúra

HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA 
(1500 – 1650)
Spoločensko-politické pomery:
-  turecké vpády
-  protihabskurské šľachtické povstania
-  reformácia a protireformácia (spory medzi katolíkmi a evanjelikmi)
-  meštianstvo – slabo vyvinutá spol. vrstva
-  začínajú na Slovensku vznikať školy (Levoča)
-  zakladanie kníhtlačiarní a knižníc (Bardejov)
-  Hl. propagátorom H a R bol kráľ Matej Korvín – založil 1. univerzitu r. 1465 Academia Istropolitana
-  Rozvíjanie kultúrnych stykov medzi Čechmi a Slovákmi
-   
Literárne jazyky: - latinčina
-  biblická čeština – liturgický jazyk evanielikov
-  slovakizovaná čeština

Literárne žánre:
 
1. Latinská humanistická poézia
Martin Rakovský: O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach – Po latinsky napísaná veršovaná skladba. Autor sa zamýšľa nad sociálnymi rozdielmi medzi ľuďmi. Uvažuje, ktoré spoločenské vrstvy sú prospešnejšie pre štát. Boháči – lakomí, chamtiví, zdierajú iných. Chudobní – závidí, ale je neschopný, chudoba mu bráni v aktivite, v činnosti. Autor vyzdvihuje ideál zlatej strednej cesty ( stredná vrstva je najviac prospešná štátu)
O svetskej vrchnosti – po latinsky napísaná veršovaná skladba. Objasňuje vzorový model spravodlivého panovníka podľa anticko - kresťanských humanistických zásad
 
Jakub Jakobeus : Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa – latinská báseň s národno-vlasteneckými myšlienkami. Personifikovaná postava ubiedenej Matky Slovákov, plače nad strašným osudom svojim a svojich detí a rozpráva Kristovi o pohromách, o vojnách, o more, o tureckých nájazdoch. Táto skladba je prvý národný slovenský epos.
 
2. Latinská humanistická veda
Ján Jesenius – rodák z Oravy, rektor Karlovej univerzity, uskutočnil prvú verejnú pitvu v Európe
Vavrinec Benedikt z Nedožier: dekan Karolovej univerzity, napísal pre Čechov 1. systematickú gramatiku a otvorene sa hlásil k slovenskému pôvodu.
 
3. Renesančná poézia:
a) historické piesne – námety proti-turecké a proti Habsburské povstania, obrana pevnosti a zámkov proti Turkom
Martin Bošnák : Píseň o zámku Muránskem
Píseň o Sigetském zámku – Anonym rozpráva v historickej piesni o obliehaní sigetskej pevnosti, ktorá padla do rúk Turkov pre zradu puškára. Nachádza sa tu motív ženy bojujúcej v mužskom prestrojení, čo je reakciou na rytiersku európsku epiku.
Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene – V tejto anonymnej piesni sa nachádzajú znaky renesančného individualizmu, keď popri zbabelosti pánov a spoločnom hrdinstve obrancov je vyzdvihnutý udatný a statočný jednotlivec.
 
b) ľúbostná poézia – anonymných ľúbostných básní zapísaných v tzv. Fantachaliho kódexe
 
c) náboženská poézia
Ján Silván : báseň Marnost na všem znám a vidím – v tomto diele je už nástup baroka, všetko pozemské je pominuteľné- fyzická krása, majetok. Zmysel má len posmrtný život.
 
Juraj Tranovský : 1. evanjelický spevník – Cithara sanctorum – dodones použiívaný evanjelický spevník, obsahuje veľa českých piesní, básnické lamenty nad ťažkým osudom prenasledovanej protestantskej cirkvi.
 
4. Renesančná dráma
uplatňovali sa v školských hrách, v nich mali študenti ukázať, ako ovládajú latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti i deklarovať úlohy naspamäť.  
 
Pavel Kyrmezer: Komedia česká o bohatci a Lazarovi – hra spracováva biblický príbeh o nadutom boháčovi, ktorý nechce zmierniť biedu chudobného Lazara ani omrvinkami zo svojho blahobytného stola, preto ha smrť prekvapí počas hodovania a čerti ho odvlečú do pekla. Biedneho Lazara odnesú anjeli do neba k Abrahámovi, čo dodáva hre črtu alegorickosti.
Komedia nová o vdove – hra poukazuje na spoločenskú priepasť medzi boháčmi (chamtivý kupec) a chudobou (vdova, vandrovný tovariš, súkenník), na pozadí biblickej udalosti odsudzuje chamtivého úžerníckeho kupca, ktorý bezohľadne vymáha dlh od chudobnej vdovy. Ráchel pomôže prorok, ktorý jej rozmnoží olej a ona za jeho predaj utŕži peniaze na vyplatenie dlhu.
 
Juraj Tesák Mošovský: Ruth – hra spracováva biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo stará o svoju svokru
 
SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA (1650 – 1780)
 
-  spoločensko-politická situácia: - barokové obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo protihabsburskými povstaniami
-  spormy medzi katolíkmi a evanjelikmi (centrum ev. vzdelanosti – Prešovské kolégium, Bratislavské lýceum), (centrum kat. vzdelanosti – Trnavská univerzita)
-  kruté vojnové pomery nahlodali dôveru v ľudské sily pri ovládaní osudu a ľudí navyše ožobračovali aj dôsledky vojen – hlad, epidémie, mor. Proti útlaku protestovali obyčajní ľudia vzburami a útekom do hôr (Juro Jánošík).
-  typický znak SBL: vyhýbala sa dekoratívnemu a pompéznemu, extrémne prehnanému štýlu. Charakterizoval ju  záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku
 
Baroková poézia:
Benedikt Sološi: Cantus catholici (písne katholické) – prvý tlačený katolícky spevník, v latinskom úvode autor vyzdvihuje cyrilometodskú tradíciu a chváli slovenský ľud, že spieva pri bohoslužbách vo svojom jazyku.
 
Svetská baroková poézia
-čiastočne sa tvorila v latinčine, slovakizovanej češtine alebo v bohemizovanej slovenčine. Bola zachytená v rukopisných spevníkoch a zborníkoch, ktoré zohrali významnú úlohu pri zbližovaní umelej tvorby s ľudovou a náboženskej so svetskou.
 
Peter Benický: Slovenské verše – v zbierke básní zobrazuje ľudské chyby i prednosti, moralizuje a dáva rady. Zamýšľa sa nad premenlivosťou a vrtkavosťou kolesa šťastia. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali. Vyjadruje kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť, ironizuje pretvárku a panovačné ženy. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť šľachticov, básne sú napísané v slovakizovanej češtine.
 
Hugolín Gavlovič: - v detstve osirel, po štúdiách vstúpil do františkánskej rehole, keď ochorel chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravým vzduchom do hôr na salaše. Z tohto prostredia čerpá námet jeho Valaská škola mravúv stodola – rozsiahla veršovaná skladba napísaná v bohemizovanej slovenčine. „Valaská škola“ – to je životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi, „mravúv stodola“ – to sú mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Objasňoval vzťah jednotlivca k Bohu blížnym a k spoločnosti, za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, preto nabáda ľudí k bázni pred bohom. Témy básní, v ktorých sa pokúsil opísať základné medziľudské vzťahy, sú rozmanité: rodina, priateľstvo, práca, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo a pod, v ponaučeniach uvažuje aj o opilstve a jeho vplyve na rodinu.
 
Baroková próza
-  dominovala memoárová a cestopisná próza, dobrodružná literatúra, vedecká a popularizačná spisba.
 
a)  – memoárová a cestopisná próza – opisuje turecké vpády na slovenské územie, náboženské prenasledovanie, protihabsbuské šľachtické povstania
Štefan Pilárik: Osud Pilárikovský – opisuje svoje zážitky z tureckého zajatia
 
Ján Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie – latinská autobiografia, opisuje súd v Bratislave, odsúdenie a pochod na galeje do Neapola. Dojímavo vykresľuje utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci hrubo zaobchádzali. Útek z vojenského sprievodu, uväznenie, vykúpenie nemeckým kupcom a následné putovanie po Taliansku. Ako slobodný človek uvoľnene vníma krásy krajiny a umelecké pamiatky v mestách Neapol, Rím, Florencia.
 
Ján Rezik: Prešovské popravisko alebo prešovská jatka – ako očitý svedok zaznamenáva mučenie a hromadné popravy.
 
Samuel Hruškovič: Život Samuela Hruškoviča – latinská autobiografia, rozpráva o vlastných trpkých skúsenostiach chudobného študenta, oboznamuje čitateľa s dobových nižším i vyšším školstvom. Opisuje zážitky s vojakmi a zbojníkmi.
 
Daniel Krman: Cestovný denník (Itinerarium) – vrcholné dielo barokovej cestopisnej literatúry, napísal ho z poznámok, ktoré si urobil počas cesty s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval proti Petrovi Veľkému. Cesta trvala 2 roky, putoval tam mnohými územiami: Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom...Bol očitým svedkom porážky Švédov pri Poltave. Zaujímal sa o zemepisné, sociálne, politické, národnostné, náboženské a kultúrne pomery. Zážitky podložil náboženskou interpretáciou skutočnosti.
 
b)  – dobrodružná literatúra – má autobiografické črty a cestopisnú podobu
 
Móric August Beňovský: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – cestopisná próza, vyšla vo viacerých jazykoch, autor beletristicky stvárňuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolili za kráľa. Napínavé rozprávanie dopĺňa vymyslenými ľúbostnými historkami.
 
c)  – Vedecká a popularizačná spisba
 
Matej Bel – najvýznamnejšia osobnosť barokovej vedy, nazývali ho: „veľká ozdoba Uhroska“. Polyhistor a rektor banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea bol najväčšou vedeckou osobnosťou uznávanou aj v zahraničí. Narodil sa v Očovej. Vydal množstvo diel napísaných po latinsky, nemecky, maďarsky a česky. Zaoberal sa v nich uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, národopisom, zemepisom, hospodárstvom, prírodnými vedami. Bol priekopníkom moderných vedeckých metód, ktorými sa približoval k osvietenskému obdobiu. Vychádzal z vopred vypracovaného výskumného plánu, zorganizoval si sieť spolupracovníkov a opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty. Pôsobil ako rektor evanjelického lýcea v Banskej Bystrici a tiež aj ako evanjelický kňaz pri špitálskom kostole Sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Neskôr odchádza do Bratislavy na evanjelické lýceum za rektora a tu aj zomiera.
-jeho najvýznamnejším dielo a projektom celého života bolo dielo:
Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – v tomto diele opisuje podrobne viaceré Uhorské stolice a to z hľadiska historického, geografického, politického a národopisného. Pôvodne zamýšľal vydať 7 zväzkov a však stihol vydať iba 4 zväzky:
1.zväzok – Bratislava a Bratislavská stolica
2. zväzok – Turčianska, Zvolenská a Liptovská stolica
3. zväzok – Pešť
4. zväzok - Novohradská, Tekovská, Hontianska, Nitrianska a Malohonská stolica
 
Ján Baltazár Magin: Ostne... alebo Obrana – národná obrana, odpovedá na znevažujúce písanie maďarského profesora , bráni slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ. Vychádza z teórie o pohostinnom prijatí Maďarov na slovenské územie, tvrdí, že Maďari si Slovákov nepodrobili a z toho usudzuje , že oba národy sú rovnoprávne a majú také isté občianske práva.
 
Adam František Kollár: historik, právnik a riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice prejavil národnoobranné tendencie a osvietenské myšlienky v knihe: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie šľachty a cirkvi, za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť výtlačkov spálili.