Vplyv ústnej ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Štúrovcov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec mino
Typ práce: Maturita
Dátum: 10.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 415 slov
Počet zobrazení: 10 409
Tlačení: 618
Uložení: 726
Samo Chalupka: významný predstaviteľ slovenskej romantickej poézie. Najstarší zo Štúrovcov. Narodil sa v Hornej Lehote, študoval na lýceu v Bratislave, bol zakladateľom spoločnosti česko–slovanskej. V roku 1830 prerušil štúdiá a zapojil sa ako dobrovoľník do povstania Poliakov proti cárskemu Rusku, v ktorom bol ťažko zranený. Vyštudoval evanjelickú teológiu, zomrel v rodisku.

Literárna tvorba: Zo všetkých štúrovcov je najľudovejší, je tvorcom historickej epiky. Jeho tvorba je veľmi ovplyvnená ľudovou slovesnosťou, spracoval námety z ľudovej slovesnosti – historické povesti, piesne, jánošíkovskú tematiku, protiturecké boje. Ústredná téma jeho tvorby je vždy ideál boja za národnú slobodu. Všetky básne vyšli v jednej zbierke Spevy Sama Chalupku – tieto básne (zo zbierky)môžeme rozdeliť na dve skupiny:
-básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľovohoľská, Junák
-básne s protitureckou tematikou: Turčin Poničan, Boj pri Jelšave, Branko
Básne s jánošíkovskou a protitureckou tematikou sú písané v duchu ľudových piesní. Napísané sú v spisovnej slovenčine, jednoduchou, zrozumiteľnou rečou blízkou ľudu.

Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu. Autor často využíva motív vatry ako symbol slobody pre ľud, podobne vyznieva aj báseň.

Junák – Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom a hoci proti presile všetci padnú autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja. Vidieť to v závere, keď si slovanská mládež uvedomuje, že časy Jánošíkovho odboja „dá Boh, ešte budú.“

Kráľovohoľská – aj v tejto básni použil Chalupka Jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa. Tu opisuje iba Jánošíkovu družinu, ktorá sa rozrastá v „jasné šíky“, bojovníkov za národnú slobodu. Záver básne vyznieva ako výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde. „Do zbroje! Kto si syn svojho rodu hodný – Abože mi zahyň, abo buď slobodný.“

Boj pri Jelšave – V ňom zvíťazilo nie turecké vojsko, ale „bystrá Slovač naša.“
Turčín Poničan – veršovaná povesť z tureckých čias, výrazne využil folklórne črty, aj zlomok uspávanky z Poník a motívy ukrajinskej ľudovej piesne, opisuje dojímavú ľudskú drámu jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený z domova, odvlečie do otroctva. Matka ho spoznáva – je to jej syn. Keď poturčenec zistí, že je to jeho matka, žiada ju, aby zostala pri ňom a vnúčati. Matka odmieta žiť v prepychu a radšej sa chce vrátiť do vlasti. Patriotizmus zvíťazil nad bohatstvom, princíp pospolitosti k slovenskému ľudu nad materinskými citmi. „Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona.“
Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorý pochádzal z Novohradu a počas tureckých vpádov mu zajali ženu i deti. Preto začal Branko zbojníčiť a napádať Turkov, s ostatnými druhmi sa dohovárali vatrami na kopcoch, keď videl neprávosť, tak sa hnal do boja. Bojoval často proti presile, popudil proti sebe mestá, stolice pánov a preto ho vlákali do pasce a chytili v Brezne. Básnik si pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z tejto básne: Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.
 
Janko Kráľ – najrevolučnejší štúrovský básnik, narodil sa v Liptovskom Mikuláši v remeselníckej rodine. Študoval na lýceu v Kežmarku, Bratislave a Levoči. Vyštudoval právo, pôsobil ako advokát. Posledné roky prežil pod policajným dozorom v Zlatých Moravciach. Zomrel predčasne na infekčnú chorobu týfus. Pochovaný je na neznámom mieste.
Literárna tvorba: Piesne a balady na ľudové motívy patria medzi prvé básne Janka Kráľa. Opieral sa v nich o ľudovú poéziu, ktorú si vysoko cenil. Už ako študent si na svojich cestách zapisoval piesne, rozprávky a povesti. V jeho piesňach a baladách je zlo podobne ako v ľudovej poézii vždy potrestané. Preto v balade Povesť hynú dievčatá, ktoré sa posmievali starenke a nepodali jej vodu

Skamenelý – balada, v ktorej mládenec skamenie pre nedodržaný sľub milej.
Bezbožné dievky – balada, v ktorej dievčatá opovážlivo vyvolávali čertov, sa prepadnú
V balade Kríž a čiapka- niet pomoci smelej Marienke, ktorá doniesla z cintorína kríž
Pán v tŕní – balada, v ktorej bezbožný a krutý pán zabije na poľovačke človeka, za čo ho stihne trest – zošalie a hynie v strašných mukách.
Kvet – balada, v ktorej matka prinúti dcéru  vydať sa bez lásky za bohatého vdovca a dcéra od žiaľu zomrie.
Zverbovaný – balada, je dramatizovaným výjavom ľudového života, kde hrdina zo všetkých Kráľových postáv je najväčšmi zrastený s ľudom. Janík nie je len synom prírody, ale má aj odbojné a nepokojné črty. Janík sa dá zverbovať, pretože nevidí iné východisko z biedy.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – sociálna balada, kompozične sa delí na 3 časti:
1.časť – lyrickým hrdinom tejto básne je divný Janko (sám autor), podľa tejto balady prezývali J. Kráľa „divným Jankom“, pretože tento hrdina má niektoré vlastnosti autora, vlastná charakteristika básnika. Vnútorný nepokoj, rozorvanosť duše, nespokojný, bezmocný, nepochopený spoločnosťou, ktorej sa vyhýba, útočisko – príroda.
Autor opisuje rodinu a ich syna. Divný, smutný, hrdý. Vzťah k ľuďom: nikoho si neváži, nemá priateľov, osamotený sedí na lavičke. Výnimočný hrdina, snaha rozlíšiť sa od iných, v rozpore so spoločnosťou.
2. časť – tvorí ju ľudová balada so všetkými typickými znakmi balady, vznikla  na základe povery o zakliatej panne žijúcej vo Váhu, túto pannu môže odkliať len hrdinský, smelý šuhaj, ktorý skočí na sviatok Nanebovstúpenia do stredu Váhu. Šaty musí mať naopak, potom mu dá panna všetko (zlato), ľudia sa tejto povery boja. Janko sa odhodlá pannu zachrániť
3. časť: v nej sa dozvedáme ako Janko skočil. Pastier prinesie správu – Janík pri pokuse o odkliatie panny umiera. Táto balada je  alegória na revolúciu. Tragizmus – vyplýva z toho, že jeden človek nemôže zmeniť spoločnosť
zakliata panna vo Váhu = spiace Slovensko
divný Janko = autor
neúspešný pokus o odkliatie = neúspešná revolúcia
 
Andrej Sládkovič: vlas. Menom Andrej Braxatoris, narodil sa v Krupine. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, na lýceu v Bratislave, na univerzite v Helle. Pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani pri Banskej Bystrici.

Detvan –  je to jeho 2. vrcholné dielo. Je to lyricko-epická skladba. Skladá sa z piatich spevov: 1. Martin, 2. Družina, 3. Slatinský jarmok, 4. Vohľady, 5. Lapačka
Jej dej sa odohráva počas panovania kráľa Matiáša v 15. storočí. Hlavnými postavami sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena. Sú to idealizované ľudové postavy. Hlavným cieľom Andreja Sládkoviča bolo poukázať na zdravé sily a hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti. Dej skladby je prerušovaný peknými úvahami o hodnotách ľudu a kráse slovenskej prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.

Samotná dejová línia skladby je jednoduchá, dejové epizódy sa striedajú s lyrickými opismi kraja a úvahami o vlastnostiach slovenského ľudu
Prvý spev – je oslavou krás podpolianskej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom, detvianskym mládencom Martinom. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca.

V druhom speve sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve a hudbe. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného zbojníka pritom zabije.

Tretí spev je epickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Kráľovi sa páči smelosť a statočnosť mládenca. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj obávaného zbojníka, ktorý už dlho sužoval celý kraj, kráľ ho odmení kantárom a koňom.
Štvrtý spev je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, daruje Elene prsteň.

Piaty spev je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša. Prisahá vernosť svojmu kráľovi, ale žiada ho, aby si mohol ponechať kroj, fujaru a valašku, pretože zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov.
Báseň sa končí slovami: Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná .
 
Ján Botto: významný predstaviteľ slovenskej romantickej poézie, najmladší zo Štúrovcov. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku, študoval na lýceu v Levoči, potom v Pešti zememeračské inžinierstvo, pôsobil v Banskej Bystrici, tu zomrel a je tu aj pochovaný.

Žltá ľalia – balada. Je o porušení manželskej prísahy vernosti. Hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí od strachu umiera. Balada má rýchly spád i vďaka dialógu, ktorý zvyšuje napätie. Na jej hrobe rastie žltá ľalia, ktorú páli, dusí tŕnie a chrastie. Preto stále počuť z hrobu žalostný nárek ľalie – Evky. Kompozične postavil Botto túto baladu ako rozprávanie starej matky vnukom.

Margita a Besná – balada, ktorú rozpráva starý pltník na Váhu. Balada spracúva povesť o dvoch nebezpečných skalách, Margite a Besnej, medzi ktorými preteká Váh: Mladá vdova sa túžila znova vydať. Ženíchom sa však viacej páčila jej pekná nevlastná dcéra, a preto ju žiarlivá macocha sotila z vysokej skaly Váhu (skala Margita). Pod ťarchou výčitiek svedomia sa macocha neskôr pomiatla a na druhej strane rieky skočila do Váhu (skala Besná). Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, skratkovitosť a rýdzosť jazyka. Pochmúrny tón balád je reakciou na vlastné tragické životné pocity: ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodlivosti.

Ctibor – balada o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou, a preto je potrestaný.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.4)

Diskusia: Vplyv ústnej ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Štúrovcov

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011