Tradície a novotárstvo vo svetovej literatúre po roku 1945

Spoločensko-historické pomery:
Druhá svetová vojna (1939-1945), najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, nesmierne ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice minulého storočia a je inšpiračným zdrojom dodnes. Prvotná mierová eufória bola spojená so snahou zabrániť ďalším vojnovým konfliktom  (vznik OSN). Odohrávali sa niektoré regionálne vojnové konflikty. Svet sa rozdelil na dva póly: USA – reprezentovali svet demokracie, trhovej ekonomiky   ZSSR- svet socialistických diktatúr, plánovanej ekonomik.
Obdobie tzv. studenej vojny sa predĺžilo až do začiatku 90-tych rokov, kedy bol dovŕšený proces postupného rozvratu hospodárskych a politických systémov sovietskych satelitov a rozpadu samotného Sovietskeho zväze. Totalitná skúsenosť bola strašná a je prítomná v myslení obyvateľov krajín bývalého východného bloku dodnes. 60-te roky boli obdobím „šťastných detí“, ktoré sa snažili užívať si život, bojovať proti konzumnej spoločnosti, vojnám a intrigám v súlade s prírodou. Sledované polstoročie znamenalo obrovský vývoj vo vede a technike, jadrovom výskume, kozmonautike, moderných technológia všetkých oblastí ľudského bádania.

V spoločensko-politickom kontexte dochádza v 80-tych a 90-tych rokoch k politickej integrácii, ktorá je v Európe reprezentovaná Európskou úniou a jej snahou o ďalšie rozširovanie. Svet sa vďaka expanzii najnovších technických, vedeckých a komunikačných technológií „zmenšil“ V myslení i kultúre je predovšetkým v 90-tych rokoch evidentné smerovanie k názorovej pluralite, odklon od jednotných ideí a plošných právd. Globálnymi problémami konca 2. tisícročia sú populačná explózia, hlavne v krajinách tretieho sveta, ekologické problémy, epidémia AIDS, civilizačné choroby a v neposlednom rade aj medzinárodný terorizmus.
 
Angažovaná literatúra:
Existencializmus (bytie) – 19. stor. vznikol tento filozofický smer, sústreďuje sa na jednotlivca, na jeho slobodnú voľbu. Využíva témy osamelosti, bezvýchodiskovosti, úzkosti, smrti a človek v hraničných situáciách. (Jean-Paul Sartre)
Neorealizmus – 40. až 50. rokoch v talianskej filmovej tvorbe a literatúre. Návrat k realistickej tradícii  v umení, dokumentárnosť, hodnovernosť, zobrazenie sociálnych protikladov povojnového Talianska.
 
Experimentálna literatúra:
Absurdná dráma – vznikla vo Francúzsku, bola pre ňu typická nihilistická koncepcia života i človeka. Vychádzala z existencialistickej filozofie. Autori opovrhovali angažovanosťou, nesnažili sa o premenu. Negovali všetky tradičné formy divadla, v hrách chýbal súvislý dej , zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere. Absurdita sa nedokazovala, ale prevádzala. Absurdná dráma predstavuje človeka v nezmyselných a bezvýchodiskových situáciách, postavy nežijú plnohodnotným životom, robia veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúzžia. Nie sú schopné dorozumievať sa s ostatnými, človek je odcudzený svojim výtvorom i sebe, je podriadený i ohrozovaný mechanizmami modernej civilizácie. Jazyk je plný nezmyslov, fráz. Medzi najvýznamnejších hraných dramatikov patrí napr. Samuel BeckettČakanie na Godota, hlavným motívom hry je čakanie, ktoré neprináša výsledok, odohráva sa v neurčitom čase a priestore, hra nemá dejovú líniu a je bez dekorácií.V prvom dejstve sa na opustenej ceste stretávajú dvaja tuláci Vladimír (slovanský prvok) a Estragon (francúzsky prvok), čakajú na godota, ktorý by mal zmeniť ich život, nikto však nevie, kto Godot je.
 
Epické divadlo – dramatický a divadelný model. Stavia na rozbití divákovej ilúzie, že na javisku je predvádzaný skutočný život skutočných postáv. Divák si má stále uvedomovať, že sleduje len divadelné predstavenie, takto má byť angažovaný k aktívnemu porovnávaniu divadelného príbehu s realitou a svojím vlastným životom. Autori nahradili dramatický prítomný čas epickým minulým, v hrách vystupuje množstvo epizódnych postáv, scéna sa často mení, dielo nie je členené na dejstvá, ale na scény, ktoré nie sú rovnako dlhé. Tajomstvo pointy stratilo svoje čaro, lebo epická hra v medzititulkoch povie dopredu, čo sa stane. Predstaviteľ napr. Bertold BrechtMatka Guráž a jej deti – príbeh markytánky Anny Fierlingovej, zvanej Matka Guráž, ktorá chce pred hrôzami 30-ročnej vojny uchrániť svoje deti. Napriek jej odporu vstupuje jej syn do vojska. Ona odchádza so švédskymi vojskami do Poľska, prichádza o majetok. Zabijú jej oboch synov a napokon zastrelia aj nemú dcéru, ktorá sa snaží bubnovaním privolať pomoc pre ohrozené deti v spiacom meste. Hra uvádza motív cesty v bludnom kruhu, Matka Guráž ďalej ťahá voz so svojím tovarom, lebo aj na vojne sa dá zarobiť.

Nový román – spisovatelia zdôrazňovali, že nie je možné v jednom diele zobraziť skutočnosť v celej šírke. Odmietali klasickú prózu, uprednostňovali formu a štýl pred obsahom. Písali racionálne, bez uplatnenie fantázie. Dej je rozkúskovaný, rozložený a chýbajú mu príčinné i chronologické súvislosti. Na konci nového románu nedochádza k rozuzleniu zápletky, vyústeniu deja, ale naopak, k jeho spochybneniu a zahmleniu. Postava je len anonymnou odpsychologizovanou bytosťou bez minulosti i pamäti, často i bez mena( býva označená krstným menom, iniciálkami alebo zámenom). Autori vyzdvihovali iba dialóg a úplne odmietali vnútorný monológ. Predstaviteľ napr. Allain Robbe-GrilletGumy, román, autor vytvoril nový typ rozprávača, objektívneho a citovo nezúčastneného, detektívnu zápletku rieši geniálny detektív, ale namiesto toho, aby bola odhaľovaná jedna záhada za druhou, záhady naopak pribúdajú a celá vec je stále zložitejšia, vrahom je v skutočnosti sám detektív.
 
BEATNICI – (Amerika, bolo to neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50-tych rokov spájal „životný pocit“ (hlásali požiadavku intenzívneho vnútorného života, revoltu proti kultu materiálnych hodnôt, slobodu, nezávislosť, individualizmus, zamerali všetko svoje úsilie na to ,a by ich meštiacka spoločnosť nepohltila, aby sa do nej nezaradili, ich názory sú plné neurčitého mysticizmu). Básnici beatovej generácie písali poéziu, ktorá bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu a počúvaniu. Bola prednášaná v nočných baroch krčmičkách, kabaretoch so sprievodom džezovej muziky.
 
ROZHNEVANÍ MLADÍ MUŽI – v 50-tych a 60-tyhc rokoch dochádza predovšetkým medzi mladými ľuďmi k revolte proti spoločnosti, politike, studenej vojne, vojne vo Vietname atď. V Anglicku toto hnutie predstavuje skupina rozhnevaných mladých mužov. Sú to prozaici, ktorí sa vo svojich románoch snažia zachytiť realistický pohľad na svet robotníkov intelektuálov, Angličanov. Ich literárni hrdinovia predstavujú mladé pokolenie, ktoré všetkým pohŕda a v nič neverí. Uvedomujú si bezmocnosť voči svetu, osamotenie človeka, preto sa u nich prejavuje hnev, nihilistická kritika, ktorou bijú do všetkého, z čoho majú strach. Predstaviteľ napr. John OsborneObzri sa v hneve – divadelná hra, je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu.
 
John Steinbeck – americký prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za liteatúru.
O myšiach a ľuďoch – novela, tragický príbeh o dvoch poľnohospodárskych robotnkoch – bezdomovcoch, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom. Dialóg vedú John George Milton a Lenie Smelt, prichádzajú pracovať na farmu. Autor vyzdvihuje priateľstvo týchto 2 ľudí. Geore sa snaží chrániť silného, ale slabomyseľného Leniho pred zlom okolitého sveta. Leniho záľuba je hladkanie hebkých vecí a jeho záľuba končí tragicky. Zabije dcéru majiteľa a priateľ ho zabije. Ich ilúzie o vlastnej farme stroskotajú. Je to obraz života najbridenejších ľudí v bohatej Kalifornii.

Ovocie hnevu – román, získal zaň Pulitzerovu cenu, kompozícia románu je netradičným striedaním dvoch typov kapitol – v prvej sa chronologicky odvíja dej a dominuje tu nespisovný jazyk, druhá je naplnená autorským rozprávaním, písaným vznešeným jazykom a prerastajúcim do úvah o zmysle ľudského snaženia. Román je o rodine (Joadovcov) chudobných nájomníkov pôdy, ktorá počas hospodárskej krízy stratí domov a rozhodne sa odísť za prácou do Kaliforie. Vyčerpávajúca cesta sa negatívne podpíše na jej súdržnosti. Ocitnú sa v utečeneckom tábore. Prácu nenachádzajú, lebo aj v Kalifornii je bieda a štrajky. Po prežitých útrapách putujú ďalej za vidinou zárobku pri zbere bavlny. Dcére sa narodí mŕtve dieťa. Povodeň ich nakoniec vyženie z vagóna, kde našli útočisko, a preto putujú ďalej. Hoci osud Joadovcov je tragický, záver románu je symbolický. Boli to statoční ľudia , spravodlivý. Autor hovorí o vzťahoch v rámci rodiny a spoločnosti. Odopade hosp. krízy na prostého Američana. Stavia sa na stranu chudoby. Román končí výrokom matky  „“Dáko už len bude“.

Na východ od raja – románová kronika osudov fiktívnej rodiny Traskovcov, raj – Kalifornia po NY, symbolizuje boj dobra a zla na podklade biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi.
 
Jerome David Salinger – americký prozaik
Kto chytá v žite – psychologický román, autor konfrontuje svet detských ideálov so setom dospelých. Hlavný hrdina Holden Caufield – 16 ročný študent sa búri proti spoločenskému konformizmu, morálnemu pokrytectvu a duchovnej prázdnote sveta dospelých, sníva o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť: sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti, on im bráni v tom, aby spadli do priepasti, žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju naznečistili továrne a honba dravých ľudí za peniazmi. Holden sa nakoniec vzdáva svojho sna.

Dej románu: kniha je rozdelená na 26 kapitol. Rozprávanie je v prvej osobe, v diele je trikrát použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Dej sa odohráva počas 3 dní.
Začína sa predstavovaním hlavného hrdinu, ktorého stelesňuje Holden. Rozpráva svoje názory na život, školu, dievčatá, dospelých, deti, umenie, priateľstvo, vojnu. Retrospektívne rekonštruuje v sanatóriu svoje trojdňové putovanie zo školy v Pencey. Holdena totiž vylúčili zo školy, zanechal tam spolužiakov i svoje dievča. Chvíľky s ňou strávené na klzisku predstavujú preho hrejivé spomienky. Odchádza domov a medzitým sa stretáva s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Veľmi sa teší na milovanú mladšiu sestru Phoebe, ale stretnutie s rodičmi mu naháňa strach. Preto po príchode rodičov domov odchádza nocovať k bývalému učiteľovi, ale urazený jeho správaním sa ráno rozhodne opustiť mesto. Phoebe chce ísť s ním. Neurotický Holden plán zmení a nakoniec obaja strávia popoludnie v zoo na kolotočoch, ktoré má Phoebe tak rada. Spoločne sa vrátia domov, Holden ochorie a na jeseň pôjde do ďalšej školy.
 
Antoine De Saint – Exupéry – francúzsky prozaik a publicista
Južná pošta, Nočný let, Zem ľudí, Vojnový pilot – „letecké romány“, prózy na rozhraní reportáže a dokumentu, vznikli na základe osobných reálnych zážitkov, veľakrát v situáciách bezprostredného ohrozenia života, výraznou zložkou jeho diel sú úvahové pasáže o zmysle ľudskej existencie

Malý princ – filozofická „rozprávka pre dospelých“, protagonista havaruje v saharskej púšti a počas opravy lietadla prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Odišiel z nej, lebo zapochyboval o láske kvetiny, ktorú miloval, navštívil 5 planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom), nepochopil ich hodnotový rebríček a bol stále smutnejší, na 6 planéte našiel človeka, s ktorým by sa mohol spriateliť – smutného lampára. Na Zemi sa zoznámil s líškou, vysvetlila mu tajomstvo „vidieť srdcom“, tak spoznal hodnotu ľudského citu a až vtedy si uvedomil, čo preňho znamená jeho ruža. Pomohol vysmädnutému letcovi nájsť studňu, keď zistil, že pilot opravil pokazené lietadlo, dal sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži, za ktorú cítil zodpovednosť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1776-tradicie-a-novotarstvo-vo-svetovej-literature-po-roku-1945/