Obraz človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby Sládkoviča a Hviezdoslava
A. Sládkovič je básnik, ktorý tvoril v období romantizmu, P. O. Hviezdoslav predstavuje prvú vlnu
slovenského realizmu. Napriek tomu, že ich tvorba reprezentuje odlišné umelecké smery, v dielach Detvan a Hájnikova žena nájdeme mnoho
podobných prvkov. Týka sa to najmä pohľadu básnikov na slovenský ľud, podobné je ich vnímanie prírody i práce.
Dej
oboch lyricko – epických skladieb je zasadený do krásnej slovenskej prírody. Detvan je oslavou podpolianskej
prírody, Hájnikova žena hornooravskej prírody. Dokazujú to už úvodné verše, ktoré majú názov Pozdrav. Citujem:
„Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše
pozdravujem vás. Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož,
ohlušila presila: Vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte
z jatrivých vyliečite rán
v opravdu priamom bratskom cite
otvoriac lono dokorán
a srdečnosť kde odveká, kde nikdy nevyspela zrada
bez dotazu kto
on, čo hľadá,
na lono to hľa v objem sladký,
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka.“
Už z tejto krátkej ukážky je zrejmé, aký vrelý bol vzťah P. O. Hviezdoslava k slovenskej prírode. Videl v nej liečiteľku, ktorá
uzdravuje, oživuje, pomáha zabudnúť na žiaľ, odstráni bolesti tela i duše i láskavú matku, ktorá svojim deťom vždy poskytne oporu.
A tak i postavy, ktoré počúvajú hlas prírody, sú morálne čisté, čestné, priame, neschopné lži a pretvárky.
Takí
sú i predstavitelia ľudu – Miško Čajka a jeho žena Hanka. Miško je priamy, hrdý, ctí otcovské tradície
– po smrti svojho otca sa tiež stane hájnikom a dôkladne si plní svoje povinnosti. Vzorne sa stará o svoju ženu, je ochotný obetovať za
ňu aj život. Hanka sa vzdá kvôli Miškovi pohodlného života (pochádza z bohatej rodiny), je nielen pekná ale aj milá, veselá, usilovná
a verná za všetkých okolností.
V kontraste k tomuto „svetu chalúp“, kde žijú ľudia v harmónii s prírodou, stojí
„svet kaštieľov“, kde žijú páni, ktorých vzťah k prírode je majetnícky. Taký je mladý šľachtic Artuš Villáni,
ktorý zabíja pre radosť, vytína stromy, predáva ich kvôli zisku. Podobne sa správa i k ľudu. Nemá úctu pred ničím, nectí si ani
manželský zväzok, nehľadí na city iných ľudí, správa sa voči nim povýšene, je bezohľadný, egoistický, mravne skazený a cynický.
A. Sládkovič ako básnik romantický však idealizuje nielen postavy ľudu ale aj pánov. Martin Hudcovie je sebavedomý,
odvážny, šikovný, má zmysel pre spravodlivosť, je statočný a hrdý na svoj slovenský pôvod. Prostredníctvom tejto postavy autor poukázal
na zdravé sily a hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti.
Na rozdiel od Hviezdoslava však Sládkovič nevykreslil
postavu kráľa Matiáša (ako predstaviteľa sveta pánov) negatívne. Kráľ ocení smelosť mládenca, váži si jeho statočnosť
a daruje mu koňa a kantár. Navyše mu ponúkne miesto vo svojom elitnom pluku. Vie oceniť aj krásu slovenskej devy Eleny, daruje jej prsteň.
Hájnikova žena
Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby
poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán ho prijme do služby, Michal sa ožení a so svojou peknou ženou Hankou sa
nasťahujú do hájovne. Mladí zaľúbenci žijú uprostred krásnej prírody šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni,
syn starého Villániho. Artušovi sa zapáči Hanka a začne ju prenasledovať. Hanka ho však odmieta. Artuš si vymyslí podlý plán. Usporiada
poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba
a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu neprezradí pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale aj oni sa od nej
odvrátia. Otec jej neustále vyhadzuje Miškovu vinu na oči. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z domu a túla sa
po okolí.
Po roku príde deň posledného pojednávania. Keď obhajca prednesie dojímavú reč na Michalovu obhajobu, zrazu vstúpi do
sály Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona, nie Michal. Súd ich oboch oslobodí a Michal si odvádza svoju pomätenú ženu.
Raz
v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villánimu. Villáni im odpustí a Michal s Hankou sa znovu vrátia do hájovne.
Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V lese i hájovni opäť zavládne pokoj a mier.
Detvan
Hneď po dokončení Maríny napísal Sládkovič svoje druhé vrcholné dielo, lyricko – epickú skladbu Detvan. Týmto dielom reagoval na
kritiku svojich súčasníkov. Štúrovci spočiatku odsúdili Marínu ako nenárodnú, vyčítali Sládkovičovi, že sa nezaoberal témou národa
a vlasti. Rozhodol sa preto napísať skladbu, ktorej hrdinom bude sám slovenský ľud. Detvan mal spĺňať buditeľské i národne obranné
poslanie.
Detvan sa skladá z 5 spevov:
- Martin
- Družina
- Slatinská jarmok
- Vohľady
- Lapačka
Príbeh sa odohráva v 15. storočí, v časoch panovania kráľa Matiáša. Hlavnými postavami
sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena. Sú to idealizované ľudové postavy. Hlavným cieľom básnika bolo poukázať na zdravé sily
a hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti. Dej skladby je prerušovaný peknými úvahami o hodnotách ľudu a kráse slovenskej
prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu, sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.
Dejová
línia:
- spev: je oslavou krás podpolianskej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje
s hlavným hrdinom, detvianskym mládencom Martinom. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca.
- spev: sú
tu úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu
valachov, pri speve a hudbe. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí
z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného zbojníka pritom zabije.
- spev: je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ
Matiáš a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Kráľovi sa páči smelosť a statočnosť mládenca. Keď vyjde najavo, že
Martin zabil aj obávaného zbojníka, ktorý už dávno sužoval celý kraj, kráľ ho odmení kantárom a koňom.
-
spev: je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina.
Kráľ, očarený jej krásou, daruje Elene prsteň.
- spev: je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin
vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša. Prisahá vernosť svojmu kráľovi, ale žiada ho, aby si smel ponechať kroj, fujaru, valašku
a vrkoče, pretože zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov.
Sládkovič využíva prvky
romantizmu (historizmus, idealizácia vzťahov medzi panovníkom a ľudom, prepadnutie Eleny zbojníkmi, idealizácia Martina a Eleny), ale ako
jediný zo štúrovcov si vytvoril vlastnú umeleckú formu, ktorá nie je odvodená z ľudovej slovesnosti. Nevyužíval jednoduché formálne
prostriedky ľudovej slovesnosti (okrem slabičného verša). Desaťveršová strofa Detvana má zložitú vetnú stavbu, zložitý poriadok rýmov
a bohaté básnické obrazy.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta