Humor, komika a satira v slovenskej literatúre

Humor je v živote človeka a spoločnosti veľmi dôležitý. Umožňuje nám povzniesť sa nad bežný každodenný život a odpútať sa od problémov. Autori ho často využívajú, aby upútali pozornosť čitateľov, zabavili ich a poukázali na rôzne nedostatky ľudí a spoločnosti. Môže mať viacero podôb: jemný láskavý humoru, vtip, irónia, satira, sarkazmus, absurdita.
 
Humor sa realizuje formou slovnej a situačnej komiky.
Satira je ostrý uštipačný výsmech, ktorým autor vyjadruje svoju nespokojnosť so spoločnosťou a jej nedostatkami.
Irónia je druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny význam.
Sarkazmus je uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom. Predstavuje najvyšší stupeň irónie.
 
Dramatická tvorba:
 
Ján Palárik: Zmierenie alebo Len aby sme v hanbe nezostali
Veselohra – vysmieva sa odnárodneniu (komorná Capková – nesympatická, nafúkaná slúžka grófka Elizy, ktorá prekračuje svoje kompetencie, udržiava patričnú vzdialenosť od ostatného služobníctva a ľudu), ale nevyužíva satiru.
Palárik využíva situačnú komiku, ktorá vyplýva zo zámeny postáv.
 
Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra
Satirická veselohra, ktorú autor nazval „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Už samotný hlavný hrdina je tragikomickou postavou. Kým sa správal pri vyšetrovaní pasívne, je hrdinom, ktorého podporujú dobročinné spolky, aby vykázali svoju činnosť. Keď vyjde najavo, že je nevinný, nikto nemá oňho záujem. Postavy vykreslil autor kontrastne. Hru schválne nezakončil verejným odhalením Rohatého, lebo chcel zdôrazniť, že spoločnosť trpí takýchto ľudí a dokonca môžu žiť pod nálepkou dobročinného spolku.
 
Stanislav Štepka: Jáááánošííík
Satira spoločenských pomerov pod rúškom ľudovosti.
Štepka vynaliezavo spojil charakteristické črty vidieckeho ochotníckeho divadla a mestského intelektuálneho kabaretu. Svoje hry píše a hrá, okrem spisovnej reči, aj v rodnom radošinskom nárečí, ktoré mieša s prvkami miestneho žargónu. Mnohé výroky jeho dramatických postáv „zľudoveli“ a prenikli do bežnej hovorovej reči. Protagonistami hier sú drobní hrdinovia, ktorí vnímajú svet detsky priamym spôsobom, a tak prenikavo odhalia jeho absurdnosť a abnormalitu. Ich naivnosť nie je hlúpa a prízemná, je to ľudová múdrosť prefíkaných šašov a klaunov. Pre všetky svoje hry píše Štepka aj texty svojich piesní.

Prozaická tvorba:
Martin Kukučín: Rysavá jalovica
Poviedka s groteskno – humoristickým dejom, Kukučín skutky svojich postáv neodsudzuje, využíva láskavý humor. Mená postáv, dialógy a situačná komika (hádky susedov, návrat opitého Krta domov, prechádzanie cez lavičku, útek pred mátohou, pomýlenie si svojho domu s Trnkovým) dodávajú dielu komickosť. Autor využil rozprávkovosť v časti, keď sa Krtovi pri návrate do rodnej dediny prihovárajú neživé predmety.
 
Peter Jaroš: Tisícročná včela
Využíva láskavý, ale aj jadrný ľudový humor s miernymi vulgarizmami, sny, predstavy a bizarné situácie:
–  napr. Martina Pichandu traja znášajú z povaly, kde zomrel, dole po úzkych schodoch, padne im;
–   mokrý dvor pri pohrebe Martina Pichandu spôsobí, že smútoční hostia padajú jeden za druhým a vychádzajú na dvor pokrytý belostným snehom špinaví od hliny, ktorou bol pitvor vymazaný, ľudia sa ani nad mŕtvym nezdržia smiechu.

Okrem tohto situačného humoru autor vyvolá úsmev na tvári čitateľa aj slovným humorom, často je to v predstavách, v snoch postáv:
-  keď si napr. Samo predstavuje, ako by to bolo, keby v potoku tiekla hovädzia polievka
-  alebo v predstave Martina Pichandu o Móricovi Beňovskom. Predstavuje si ho, ako prichádza na Madagaskar, rozšíri medzi domorodcami spisy Ľ. Štúra, založí pobočku Matice slovenskej. Dokonca statný domorodec bol pasovaný za Jánošíka.

Pobavia absurdity :
–  z tela zlodejíčka vyjde žalúdok a črevá, ale on žije ďalej – neskôr ho usvedčia, že klame a veselo sa napcháva, keď ho nikto nevidí;
–  Martin sa v truhle zväčší a musia ho nasilu stláčať,
–  dedinský pekár umrie v práci, padne do cesta, ktoré ho zakryje a učni chcú upiecť obrovský peceň chleba, v ktorom by sa upiekol aj majster, keby sa z cesta nevystrčila obrovská ruka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1784-humor-komika-a-satira-v-slovenskej-literature/