Slovenská literárna moderna (1900-1918)
Slovenská literárna moderna (1900-1918)
SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA (1900 – 1918)
Vznikala v čase siného
národného a sociálneho útlaku. Zdôrazňovala preto jednotu osobného a národného, subjektívneho a objektívneho (na rozdiel od svetovej
moderny).
Najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej lit. moderny a symbolizmu je IVAN KRASKO. Jeho lyrický hrdina
je tiež samotár, táto samota však nie je želaná, bytostne túži po porozumení, dôvere, láske. Je úbohý a tápajúci, bez vyhliadok do
budúcnosti. Trápi ho vlastná pasivita, neschopnosť prekonať ju.
Kraskovo lit. dielo nie je bohaté. Napísal dve básnické
zbierky:
1. Nox et solitudo (noc a samota)
2. Verše
Nox et solitudo:
Názov zbierky vyjadruje dva základné motívy celej autorovej tvorby. Dominuje osobná, ľúbostná tematika.
Nachádzajú sa tu napríklad tieto
básne:
Chladný dáždik – atmosféra chladného, upršaného jesenného dňa mu slúži na vykreslenie duševného stavu
hrdinu, ktorý sa trápi kvôli stratenej láske.
Chladný dáždik prší, prší
po doline, po návrší
ziabla
jeseň žltosť znáša,
rozsieva ju z pôl rubáša.
Mojím lícom slza padá,
srdce východ bôľu
hľadá,
znášala ho, hej, tá ruka,
preplnila, srdce puká.
Pieseň – hovorí o milujúcej
žene, ktorá dala drahému všetko, čo mala, no on jej lásku neoplatil. Zaplatil za to tým, že ju stratil (podobný motív sa objavil aj v básni
Jesenná láska od M. Válka).
O smútku a samote hovoria aj básne Topole, Zmráka sa, Plachý akord.
Ďaleko od domova si
spomína na rodný kraj a staručkú matku. Venoval jej báseň Vesper dominicae (Nedeľný večer).
Na národné problémy reaguje
básňou Jehovah (Jehovah – židovský boh pomsty). Postavenie vlastného národa v ňom vyvoláva zúfalý hnev, privoláva naň
pomstu, kritizuje jeho pasivitu.
Verše:
V porovnaní s jednoduchými melodickými štvorveršiami prvej
zbierky sú tieto básne už formálne zložitejšie. Pribúdajú alegorické motívy – démon, otrok, pustovník, čierny
hosť.
Najvýznamnejšie básne:
Otrok – je založená na symbole otroka (ktorému od detstva zneli do uší piesne matky
otrokyne), ktorý čaká na „ston poplašného zvona“, aby vykonal spravodlivú pomstu na otrokároch.
Otcova roľa –
autoštylizácia („Z cudziny tulák kročil som na ňu...“). Hrdina sa vracia z cudziny do rodného kraja. Spomína na minulosť a má výčitky
svedomia, že opustil vlasťa nechal ju bez obrancov. Uvažuje aj o budúcnosti, o osude národa a o tom, či zavíta sloboda alebo ľud bude naďalej
trpieť. (symboly: otcova roľa = Slovensko, zubále dračie = útlak)
Baníci – démon pokúša Slováka, aby za zlato, striebro
a drahé kamene zradil svoj rod a dal sa na stranu panujúcich, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Krasko tu
hovorí o baníkoch ako o ľuďoch práce, ktorí sa tvrdo prebíjajú k pokladom zeme a bytia vôbec. Verí, že práve oni oslobodia všetkých
porobených, trpiacich a skúšaných.
„Démon kýs´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ko mne sa priplazil, do ucha šepce
mi...“ (daktylský verš )
I. Krasko vo svojich zbierkach využíva eufóniu, jeho básne sú melodické vďaka využitiu
daktylotrochejskej, resp. daktylskej stopy.
Janko Jesenský
(1874 – 1945)
Narodil sa v schudobnenej
zemianskej rodine (k jeho predkom patril i Ján Jesenius). Absolvoval právnické štúdium (Prešov, Kluž a Budapešť). Počas 1. svetovej vojny sa
dostal do ruského zajatia, kde spolu s J. G. Tajovským novinárskou činnosťou i básnickým slovom oduševňoval zajatcov do boja za utvorenie
spoločného štátu Čechov i Slovákov. Po vojne zastával vysoké štátne funkcie – najskôr bol županom v Rimavskej Sobote, v Nitre a napokon
viceprezidentom Krajinského úradu v Bratislave. Ako prvý slovenský umelec dostal titul národný umelec.
Vo svojej tvorbe často využíva
iróniu a satiru.
Poézia:
zaraďujeme ju do literárnej moderny, prevláda
impresionizmus.
Básnická zbierka Verše
Prevládajú básne s ľúbostnou tematikou, ale zachytáva i dojmy z
veľkomesta (kaviarní, parkov), z prostredia plného ruchu a porovnáva ich s domovom. Jesenský chápe lásku ako prirodzený ľudský cit, ženu
ako rovnocenného partnera pre muža. Zobrazuje však aj odvrátenú stranu lásky, keď ideálom slečny nie je len láska, ale aj
majetok.
Záverečná časť zbierky obsahuje občiansku lyriku.
ďalšie zbierky:
Zo
zajatia
VeršeII
Na zlobu dňa
Po búrkach
Proti
noci
Čierne dni
Reflexie
Próza:
poviedky, novely a
humoresky
Malomestské rozprávky
Zo starých časov
Jesenský vo svojich krátkych prózach zosmiešňoval malomeštiactvo, pranieroval jeho chyby, spôsob života i morálku. Vytvoril celý rad malomestských figúr a figúrok, typických predstaviteľov malomestského života. Pomocou humoru, irónie a satiry odhaľoval ich zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť, klebetníctvo, duševnú prázdnotu, pretvárku a pod. (Pani Rafiková, Otroci, Slnečný kúpeľ, Štvorylka ...)
Vrcholným dielom J. Jesenského je dvojzväzkový román Demokrati. Je vynikajúcou satirou na politické a úradnícke kruhy v období ČSR. Odhalil tu podvody a manipulácie politických strán v časoch volieb, boj strán, karierizmus, pokrytectvo a bezzásadovosť mnohých politikov. Preto i názov románu je ironický.