Slovenská ľudová rozprávka

Slovenská ľudová rozprávka

Rozprávka - prozaický žáner epiky, má neveľký rozsah

• tematicky čerpá z neskutočného, vymysleného sveta
• obsahuje obrazy čarovného sveta, ktorý je odlišný od sveta dospelých
• pôvodne bola určená pre dospelých (má nezámerný charakter)
• dlhé roky žili rozprávky v ústnej podobe, tradovali sa z generácie na generáciu
• rozširovateľmi boli potulní speváci, ľudoví rozprávači, kupci, študenti
• veľká väčšina rozprávok sa končí víťazstvom dobra a porážkou zlých síl

Charakteristická pre rozprávku je kontrastnosť. Kontrastne sú vytvárané hlavné postavy, ich vlastnosti sa výrazne líšia (dobrí -zlí, bohatí- chudobní, krásni – škaredí).

Postavy v rozprávke sú väčšinou jednoduché a sú zaradené do rozprávkového prostredia

- kladným hrdinom je zväčša mládenec alebo dievča z ľudu, ktorý vykoná na vzdory všetkým prekážkam ťažkú úlohu

- zvyčajne je hrdinom človek, ktorý vyniká vtipom a prefíkanosťou

- postavy nemajú priezviská, sú pomenované rodnými menami alebo dostávajú meno podľa svojich neobyčajných schopností – Laktibrada, Zlatovláska, Lomiželezo, Janko Hraško

Pomocníci hrdinu – sú hlavne rozličné lesné či vodné víly

• rozličné typy silákov, dobrých obrov
• kladní hrdinovia majú pomocníkov zo sveta zvierat a vecí (čarovná čiapka, sedemmíľové čižmy, zrkadielko, klobúk, neviditeľný plášť)

Dej prebieha v neurčitom čase a priestore

- dej sa graduje opakovaním, zväčša trojitým a stupňuje sa k tragickému vyvrcholeniu (zrážka hrdinu s negatívnymi silami, dej smeruje k rozuzleniu, nakoniec sa končí harmonicky, šťastne)

Typy rozprávok

1. fantastická (čarovná rozprávka)
2. zvieracia
3. legendová
4. realistická (novelistická, satirická, anekdotická)
5. dobrodružná