Ako postupovať pri rozbore, interpretácii textu
Ako postupovať pri rozbore, interpretácii textu
- Po prečítaní textu pomenujeme, stanovíme tému, ktorá
v texte dominuje (prevláda).
- Vytvárame lexikálne polia (významové okruhy), ktoré tému bližšie určujú a
dopĺňajú motívy, ktoré tému spoluvytvárajú.
- Lexiikálne pole je súhrn slov a slovných spojení, ktoré majú spoločný
alebo podobný význam. Je to akási pamäťová stopa, množina slov so spoločným menovateľom alebo synonymickým radom v širšom slova
(lexikálne pole s názvom samota obsahuje slová a slovné spojenia napríklad opustený, púšť v duši, osamel, kôl v plote, sirota,
prázdno, jediný a pod.)
- Lexikálne polia určujeme len pri čiastkových textoch, v rámci celého diela, napr. románu, by bolo
lexikálne pole rozsiahle a nemuselo by byť jednoznačné.
- Na základe lexikálnych polí určujeme výrazové prostriedky
textu a charakter textu.
- Slová radíme do slovných druhov a na tomto základe určíme druh textu:
- rozprávací (podstatné mená, činnostné plnovýznamové slovesá),
- opisný (podstatné mená, prídavné mená, neplnovýznamové
slovesá),
- výkladový (slovesá, podstatné mená),
- úvahový (príslovky, modálne slovesá),
- informačný (číslovky,
podstatné mená).
- Slová zaradíme do štýlovej vrstvy a na tomto základe určíme charakter textu:
- umelecký
- odborný
- dokumentárny (publicistický).
- Charakterizujeme neutrálnosť alebo
expresívnosť slov a slovných spojení a na tomto základe pomenujeme umelecké prostriedky alebo výstavbové prvky
- Definujeme
druh rozprávača.
- Rozdelíme rozprávača podľa objektívnosti a subjektívnosti, podľa slovesnej osoby, v ktorej sa
realizuje, zhodnotíme prípadnú štylizáciu autora do rozprávača alebo jeho stotožnenie sa
s ním.
- Zhodnotíme úlohu
rozprávača v texte
- Pomenujeme výrazové prostriedky, ktoré rozprávač používa.
- Charakterizujeme
postavy (pri umeleckých textoch), pomenujeme jazykové výrazové prostriedky, ktoré nám pomáhajú pri charakteristike postáv.
- Zameriame sa na vzťahy postáv medzi sebou, na vzťahy postáv a rozprávača, prípadne
- Zhodnotíme úlohu postáv pri
vytváraní deja, pri jeho posúvaní
- Pomenujeme prostriedky, ktorými sa postavy vyjadrujú.
- Vysvetlíme
vzťah nadpisu a obsahu
- Charakterizujeme text po formálnej stránke.
- Pri lyrických textoch
pomenujeme rým, strofu, prozodický systém.
- Pri epických textoch sa zameriame na odsek, kapitolu, časť.
- Pri dramatických
textoch analyzujeme rozdelenie na obrazy, výstupy, dejstvá.
- Celkové zhodnotenie textu. Môžeme sa zamerať na viaceré
aspekty:
- reálnosť / nereálnosť textu
- racionálnosť / neracionálnosť textu
- odraz skutočnosti /
fantastickosť, mýtickosť
- Do tohto bodu zahŕňame aj aktualizáciu
- Prezentujeme názory na
prečítaný text, používame argumenty na podporenie svojho názoru.
Tento postup používame pri akomkoľvek texte, môže byť
umelecký i odborný. Uplatníme tu znalosti z teórie literatúry, ale aj gramatiky (lexikológia, morfológia, štylistika). Súčasne obhajujeme
svoje názory, učíme sa argumentovať, cvičíme si kultúru reči.
Lexikálne prostriedky
Pri analýze lexikálnych prostriedkov si
najprv všimneme samotný výber slov. Na jeho základe môžeme zhodnotiť text z hľadiska kritickosti, oslavnosti alebo neutrálnosti, teda akým
spôsobom je vyjadrená téma, aké pocity, city vyjadruje, či je téma podaná objektívne alebo subjektívne.
Príklad:lexikálne pole napr. sporu vyjadruje negatívne pocity a city (nenávisť), zdôrazňujú sa, čím sa podčiarkuje
subjektívnosť – rozprávač sa zameriava na pocitovú stránku postáv.
Štylistické figúry
Prostredníctvom týchto
prostriedkov môžeme opäť text hodnotiť ako kritický, oslavný alebo neutrálny (opakovaním sa zdôrazňuje zámer autora) a obohacujú text o
originálny pohľad na danú tému.
Príklad:onomatopoja, syntaktická epifora, epizeuxa – svedčia o zdôraznení
lexikálneho poľa napr. sporu, zvýrazňujú originálny postoj autora, podporujú umeleckosť textu.
Zafarbenie textu negatívne /
pozitívne
Povrdzuje kritický, oslavný alebo neutrálny charakter textu.
Príklad: - zmizni, búchala,
výstrel – negatívny význam
- nespraví to, nemyslel, nezáležalo – negatívna predpona potvrdzuje lexikálne pole
sporu (negatívna emócia)
Konotácia
Znamená to, že pomenovanie nie je vyjadrené priamo a jednoznačne, ale
sprostredkovane. Miera konotácie v texte hovorí o originalite textu a súčasne dopĺňa náš názor na charakter textu.
Príklad:žlté lístie – asociácia jesene – v rámci kontextu nemôžeme hovoriť o kritickom alebo oslavnom postoji k
ročnému obdobiu. Môže ísť napr. o vyjadrenie pokoja a vyrovnanosti
sa s osudom. O originalite textu svedčí napr. spojenie dvoch
pomenovaní do prirovnania.
Určenie miesta a času
Pomôže situovať tému do konkrétneho času a priestoru.
Príklad: - žlté lístie – jeseň
- strom, piesok, slnko, voda – príroda, možno záhrada, park – podľa
kontextu
Zones.sk – Zóny pre každého študenta