Poézia v slovenskej medzivojnovej literatúre (1918 -1945)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: babuska (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 22.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 385 slov
Počet zobrazení: 149
Tlačení: 6
Uložení: 6

POÉZIA V SLOVENSKEJ MEDZIVOJNOVEJ LITERATÚRE (1918 -1945)

Na novú spoločenskú situáciu po r. 1918 (rozpad R-U a vznik 1. ČSR) v literatúre ako prvá reagovala poézia – vyjadrovala pocity úľavy aj vyrovnávanie sa so zážitkami z 1. sv. vojny. Vedúcou osobnosťou v kultúrnom živote v medzivojnovom období sa stáva Štefan Krčméry, spisovateľ a redaktor, v r. 1922 obnovuje Slovenské pohľady, v ktorých vyjadruje potrebu kontinuity medzi „včerajškom a zajtrajškom“ – prepojenie medzi literatúrou predvojnovou a povojnovou.

Vývin poézie v medzivojnovom období:

  • Doznievajú tradičné básnické zámery:
  • symbolizmus – Vladimír Roy, Emil Boleslav Lukáč
  • národnoobrannémotívy – Martin Rázus
  • prvky poetizmu – Valentín Beniak
  • ďalší autori – Janko Jesenský, Štefan Krčméry, Maša Haľamová
  • Vznikajú nové básnické programy – avantgardné smery:
  • vitalizmus – Ján Smrek
  • nadrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Július Lenko, Pavol Bunčák
  • proletárska poézia – predstavitelia DAV-u: Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Vladimír Clementis
  • katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan

JÁN SMREK –  vlastným menom Ján Čietek, básnik životného optimizmu, mladosti a lásky.

Narodil sa v r. 1918 v Zemianskom Lieskovom, prežil ťažké detstvo, v útlom veku osirel, základné vzdelanie získal v sirotinci, počas 1. sv. vojny bojoval v Turecku a v Palestíne. Po ukončení vojny študoval na učiteľskom ústave aj na bohosloveckej fakulte, štúdium neukončil a venuje sa ďalej redaktorskej a publicistickej činnosti. V 30. rokoch pôsobí v Prahe v Mazáčovom vydavateľstve, kde založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a Elán, literárno-umelecký mesačník, ktorý združoval tvorcov modernej slovenskej literatúry a kultúry. Za svoju celoživotnú tvorbu bol ocenený titulom Národný umelec.

Dielo: Básnik vniesol do poézie motívy lásky, mesta a vitalistický, neskôr protivojnový tón. Poéziu možno rozdeliť podľa tém do troch okruhov:

  • poézia večnej mladosti – radostná, vitalistická (život oslavujúca poézia)
  • antimilitaristická a protivojnová poézia (zameraná proti 2. sv. vojne)
  • návrat k poézii večnej mladosti umocnenej životnými skúsenosťami

Básnický debut: Odsúdený k večitej žízni - básnická zbierka ovplyvnená ešte symbolizmom, ale posledná báseň

Dnes milujem svoj deň naznačuje iný smer vývinu.

Cválajúce dni – básnická zbierka, generačná výpoveď a manifest vitalizmu.

  • predstavuje nóvum v slovenskej poézii
  • autor podáva netradičný pohľad na realitu každodenného života
  • do popredia sa dostáva snaha o zachytenie závratného rytmu života a plynutia času
  • vyjadruje túžbu mladej generácie po poznaní a jej smäd po živote
  • básnik chce objať svet okolo seba a žiť v šťastí

Božské uzly (básnická zbierka), Básnik a žena (básnická skladba) – dominuje večná téma „láska“.

Iba oči (básnická zbierka) – oslava zraku, ďakuje Bohu, že nám dal tento zmysel k obsiahnutiu „všehomíra“.

Hostina, Studňa – protivojnovo zamerané, básnik pozdvihuje svoj hlas proti ničivej sile vojny.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020