Poézia v slovenskej medzivojnovej literatúre (1918 -1945)

POÉZIA V SLOVENSKEJ MEDZIVOJNOVEJ LITERATÚRE (1918 -1945)

Na novú spoločenskú situáciu po r. 1918 (rozpad R-U a vznik 1. ČSR) v literatúre ako prvá reagovala poézia – vyjadrovala pocity úľavy aj vyrovnávanie sa so zážitkami z 1. sv. vojny. Vedúcou osobnosťou v kultúrnom živote v medzivojnovom období sa stáva Štefan Krčméry, spisovateľ a redaktor, v r. 1922 obnovuje Slovenské pohľady, v ktorých vyjadruje potrebu kontinuity medzi „včerajškom a zajtrajškom“ – prepojenie medzi literatúrou predvojnovou a povojnovou.

Vývin poézie v medzivojnovom období:

• Doznievajú tradičné básnické zámery:
• symbolizmus – Vladimír Roy, Emil Boleslav Lukáč
• národnoobrannémotívy – Martin Rázus
• prvky poetizmu – Valentín Beniak
• ďalší autori – Janko Jesenský, Štefan Krčméry, Maša Haľamová
• Vznikajú nové básnické programy – avantgardné smery:
• vitalizmus – Ján Smrek
• nadrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Július Lenko, Pavol Bunčák
• proletárska poézia – predstavitelia DAV-u: Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Vladimír Clementis
• katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan

JÁN SMREK –  vlastným menom Ján Čietek, básnik životného optimizmu, mladosti a lásky.

Narodil sa v r. 1918 v Zemianskom Lieskovom, prežil ťažké detstvo, v útlom veku osirel, základné vzdelanie získal v sirotinci, počas 1. sv. vojny bojoval v Turecku a v Palestíne. Po ukončení vojny študoval na učiteľskom ústave aj na bohosloveckej fakulte, štúdium neukončil a venuje sa ďalej redaktorskej a publicistickej činnosti. V 30. rokoch pôsobí v Prahe v Mazáčovom vydavateľstve, kde založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a Elán, literárno-umelecký mesačník, ktorý združoval tvorcov modernej slovenskej literatúry a kultúry. Za svoju celoživotnú tvorbu bol ocenený titulom Národný umelec.

Dielo: Básnik vniesol do poézie motívy lásky, mesta a vitalistický, neskôr protivojnový tón. Poéziu možno rozdeliť podľa tém do troch okruhov:

• poézia večnej mladosti – radostná, vitalistická (život oslavujúca poézia)
• antimilitaristická a protivojnová poézia (zameraná proti 2. sv. vojne)
• návrat k poézii večnej mladosti umocnenej životnými skúsenosťami

Básnický debut: Odsúdený k večitej žízni - básnická zbierka ovplyvnená ešte symbolizmom, ale posledná báseň

Dnes milujem svoj deň naznačuje iný smer vývinu.

Cválajúce dni – básnická zbierka, generačná výpoveď a manifest vitalizmu.

• predstavuje nóvum v slovenskej poézii
• autor podáva netradičný pohľad na realitu každodenného života
• do popredia sa dostáva snaha o zachytenie závratného rytmu života a plynutia času
• vyjadruje túžbu mladej generácie po poznaní a jej smäd po živote
• básnik chce objať svet okolo seba a žiť v šťastí

Božské uzly (básnická zbierka), Básnik a žena (básnická skladba) – dominuje večná téma „láska“.

Iba oči (básnická zbierka) – oslava zraku, ďakuje Bohu, že nám dal tento zmysel k obsiahnutiu „všehomíra“.

Hostina, Studňa – protivojnovo zamerané, básnik pozdvihuje svoj hlas proti ničivej sile vojny.