Slovenská osvietenská klasicistická literatúra (1780 – 1830)

Osvietenstvo je prúd myslenia v l8. storočí v Európe. Jeho základom bol racionalizmus, teda dôvera v ľudský rozum a rozumové poznanie sveta.

l. Snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom v roku 1787.
2. Vydávanie ľudových diel a časopisov.

Anton Bernolák – narodil sa na Orave, študoval teológiu v Trnave. V roku l787 vyšlo dielo Jazykovedno-kritická rozpravao slovenských písmenách. Vydal učebnicu pre školy Grammatica slavica(Slovenská gramatika). Bernolákovčinu ako spisovný jazyk používali katolíci.

Jozef Ignác Bajza – teológiu vyštudoval vo Viedni. Preslávil sa prvým dielom slovenskej literatúry, ktoré bolo napísané západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom – román René mláďenca príhodi a skúsenosťi.

Juraj Fándly – slovenský národný buditeľ a vlastenec. Ako prvý uviedol do života bernolákovský spisovný jazyk. Diela Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, Slovenský včelár, Ovčár. Kniha Dúverná zmlúva medzi mníchoma diablom bola napísaná vo forme dialógu.

Ján Kollár – narodil sa v Mošovciach, vyštudoval v Kremnici. Neskôr pôsobil ako evanjelický kňaz v Budapešti. Oženil sa s dcérou evanjelického farára, ktorú ako Mínu stvárnil v diele Slávy dcera. Diela: Básně Jana Kollára, Slavy dcera je rozsiahle dielo, ktoré sa rozdeľuje do zneliek – má Předspev a ešte 5 spevov: I. Sála, II. Labe, Rén, Vltava, III. Dunaj, IV. Léthé, V. Acheron. V prvom speve básnik spomína na krásne časy lásky k Jene a lúči sa s Mínou. V druhom a treťom speve putuje po slovanských krajoch a opisuje svoje dojmy z krajín do ktorých vkladá rôzne reflexie – dojmy. V štvrtom speve spolu s Mínou prechádza po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých slovanských dejateľov. V poslednom deje je v pekle a zatracuje všetkých neprajníkov Slovanov. Dielo obsahuje žalospev nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Ľúbostné motívy sú zamerané na lásku k Míne, vyjadrujú šťastie z lásky a úprimný žiaľ nad rozlúčením.

Ján Hollý – narodil sa v Borskom Mikuláši, študoval na gymnáziu v Skalici a teológiu v Trnave. Pôsobil ako kňaz v Hlohovci. Najradšej písal v prírode. Napísal eposy: Svatopluk, Cirillo-Metodiáda, Sláv, Selanky, Ódy.

Cirillo-Metodiáda pozostáva zo spevov kde opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Selanky sú súborom epických skladieb ktorých je 21. Hlavnými postavami sú pastieri žijúci vo voľnej prírode, venujú sa práci, spevu a hrám.

Ján Chalupka – bol dramatikom. Napísal dielo Kocúrkovo. Autor vykresľuje prostredie malomesta. Román Bendeguz bol napísaný v maďarčine, kde zosmiešňuje maďarský šovinizmus. K dramatickým prácam