Predstavitelia slovenskej dramatickej tvorby 19. storočia

Rozvojom slovenského meštianstva – remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili predpoklady pre rozvoj dramatickej tvorby.

Ján Chalupka
- úspešný slovenský dramatik
V spoločnosti bolo vedúce meštianstvo, ktoré malo mnoho chýb z odchádzajúcej feudálnej triedy: triedna neuvedomelosť, odnárodňovanie, poníženosť k šľachte, konzervatorizmus, rodinskársky egoizmus, klebetníctvo, namyslenosť, neúprimnosť....na ktoré Chalupka poukazoval.
Kocúrkovo – pomery a ľudia s obmedzeným myslením. Predstavuje tri zložky spoločnosti:
feudalizmus: zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
malomestská buržoázia: čizmársky majster Tesnošil
pokroková generácia: učiteľ Sloboda
Je to obraz dvoch svetov – zanikajúceho feudalizmu a zrodu národne uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery. Do Kocúrkova prichádza učiteľ, ktorého si chce získať pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil pre svoju dcéru Tesnošilov syn je lenivý, dcéra rozmaznaná, bezočivá. Jediným cieľom jeho ženy je bohato vydať dcéru, Sloboda sa oženil s dcérou starého učiteľa kde víťazí úprimnosť citov nad vypočítavosťou Tesnošilovcov.

Ján Palárik
veselohra: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – zápletka spočíva v dvojakej zámene postáv Miluši s grófkou a Rohona s barónom. Zámena postáv vytvára mnoho komických situácia. Zaľúbia sa do seba(tí, ktoré majú), koniec je dve svadby. Prostredníctvom tohto si inteligencia získava rešpekt u šľachty.

Jozef Gregor Tajovský
Maco Mlieč – je kritická poviedka monografického typu. Konflikt poviedky je založený na protikladnom zobrazení bohatého gazdu a chudobného sluhu. Maco Mlieč od 18 rokov pracoval u bohatého gazdu, za stravu, šatstvo, pálenku, tabak a za prísľub, že ho gazda doopatruje. Maco nepoznal cenu peňazí, neuvedomoval si, že ho gazda využíval ako lacnú pracovnú silu. V živote mal len jeden sen, byť pochovaný uprostred cintorína. Keď sa Maco prišiel porátať s gazdom, jedlo dobrota nakoniec pohne s gazdom, ozvalo sa v ňom svedomie. Okrem nespravodlivosti medzi spoločenskými triedami, autor kritizuje aj neuvedomelosť dedinského ľudu, ktorý si neuvedomoval svoje práva, ale poznal len svoje povinnosti.
Ženský zákon – v dedine často víťazia majetkové záujmy nad čistím vzťahom. Humorne podanie konfliktov, ktoré vychádzajú z viery v zdravé jadro dedinského ľudu. Konflikt ľudu je motivovaný sociálne – honbou ľudí za majetkom čo ohrozuje lásku 2 mladých ľudí Miša a Aničky Javorovie. Obe matky zištných dôvodov chcú mať mladých pri sebe. Chcela by dohodiť Miškovi bohatú richtárovie dcéru. Napokon celý konflikt rieši Jano.
Mamka Pôstková – je obrazom biedy a ľudskej statočnosti jednoduchej ženičky.
Statky zmätky – Majetok opantal celé myslenie a konanie bohatého gazdu a jeho ženy. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách i zmätok v dušiach a vo vzťahoch ľudí.