Staroveká literatúra sa delí na: 1. Orientálnu ( teda sumerskú, hebrejskú, indickú )
Sumerská literatúra: Epos o Gilgamešovi : autor je neznámy, ide o hrdinský epos s hlavnou postavou Gilgamešom. Je to pravdepodobne historická osobnosť, vládca mesta Uruk. Dielo zobrazuje jeho cestu za nesmrteľnosťou. Gilgamešova matka bola bohyňa, a preto bol sčasti boh, ale zároveň smrteľný človek. Bol prísnym vládcom a ľudia sa obrátili na bohov, ktorí na zem poslali polodivého človeka Enkidua, ktorý s Gilgamešom bojoval, ale nakoniec sa spriatelili a zažili spolu veľa dobrodružstiev. Enkidu urazil bohyňu, a preto musel zomrieť. Gilgameš chcel pochopiť tajomstvo večného života a vyhľadal človeka, ktorý prežil potopu sveta a bohovia ho obdarili nesmrteľnosťou. Nesmrteľnosť nezískal, lebo nesplnil určité podmienky. Naša nesmrteľnosť závisí od kvality nášho života.
Hebrejská literatúra: Biblia. Skladá sa zo – Starého zákona a Nového zákona. Biblia je základom judaizmu a kresťanstva.
Starý zákon obsahuje 46 kníh, ktoré sa delia na:
na 1. knihy historické – 4 evanjeliá, podľa Mareka, Matúša, Lukáša a Jána.
Indická literatúra: eposy Mahábhárata a Rámájana.
Grécka literatúra
Grécky epos: Homér – Ilias a Odysea, je to dvojdielny epos, pričom Ilion je iný názov pre Tróju. Prvá časť opisuje posledné dni trójskej vojny medzi Grékmi
a Trójanmi, ktorá trvala 10 rokov. Vojnu vyvolal Paris, syn kráľa Tróje, ktorý uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Ten sa s ostatnými Grékmi vypraví proti Tróji. Vrchným veliteľom Grékov je Agamemnón, ktorý Achillovi ( najväčší grécky hrdina ) zoberie jeho obľúbenú zajatkyňu, a preto Achilles odmietne bojovať. Prevahu získali Trójania, na čele ktorých bol Hektor ( brat Parida ). Achillov priateľ Patroklos si oblečie Achillovu výzbroj, aby oklamal nepriateľa. Hektor Patrokla zabil. Achilles sa pomstí, vrhne sa do boja a zabije Hektora. Nakoniec zomrie aj Achilles, keď bohovia prezradia Paridovi jeho slabinu. Tróju sa podarí dobyť lsťou, ktorú vymyslí Odyseus ( danajský dar ).
Druhá časť eposu rozpráva o putovaní Odysea do rodnej Itaky. Je to prvé dobrodružné dielo v európskej literatúre. Odyseus bol 7 rokov v zajatí nymfy Kalypso, stretol sa s obrami Kyklopmi, s čarodejnicou Kirké, až sa mu podarilo vrátiť domov, potrestá ženiných nápadníkov, pričom mu pomáha syn Telemachos. Po 20 rokoch stretáva svoju vernú ženu Penelopu.
Okrem eposov v Grécku vznikli bájky. Ich tvorcom bol Ezop, ich cieľom je poučiť.
Rozvíja sa i osobná lyrika, buď anakreónska, ktorá oslavuje lásku, priateľstvo, víno a životné radosti, alebo intímna lyrika, ktorú písala Sapfo, poetka z ostrova Lesbos, ktorej tvorbu zničili byzantskí spisovatelia ako nemravnú.
Vrchol dosiahli Gréci v dráme. Dráma vznikla z osláv na počesť boha Dionýza. Znaky antickej drámy: 1. spájala slovo, hudbu, tanec, 2. platila jednota miesta, času a deja, 3. hrali iba muži a viac úloh, 4. herci vystupovali v maskách a v topánkach s vysokými podrážkami,
Sofokles: Antigona – zachytáva konflikt medzi zákonmi, ktoré sa menia a morálnymi pravidlami, ktoré sú večné. Hlavnými motívmi sú osud, demokracia, totalita, tradícia, láska.
Dráma sa delí na 5 dejstiev, má prológ a epilóg. V prológu vystupuje chór, čo je znak antickej drámy a zároveň vyjadruje názory autora. Dej sa odohráva v meste Téby, za jeden deň a zobrazuje jednu dejovú líniu, príbeh Antigony. Postavy sa nevyvíjajú a bohovia hovoria ústami veštcov. Dielo je napísané umeleckým jazykom, je patetické, je tam veľa dialógov, dlhé monológy, forma je veršovaná, veršový systém časomiera.
Dej : synovia Oidipa Eteokles a Polyneikos bojujú o vládu nad Tébami. V boji obaja padli, vlády sa ujal ich strýko Kreón, ktorý dal Eteokla slávnostne pochovať a Polyneika nechal pred hradbami napospas divej zveri. Ich sestra
Antigona Polyneika pochovala aj napriek zákazu. Kreón ju odsúdil na trest smrti v skalnej hrobke. Kreónta chce prehovoriť jeho syn a zároveň snúbenec Antigony Haimón. Až na radu veštca Teiresia chce Kreón zmeniť svoje rozhodnutie, Antigona sa však medzitým obesila. Haimon sa prebodne mečom, vzápätí spácha samovraždu jeho matka. Kreón je odsúdený na samotu. Dej tragédie nie je motivovaný zásahmi božských síl ako u Homéra.
Euripides: tragédia Medea je o žene, ktorú opustil manžel. Medea sa mu pomstí smrťou ich detí, jeho novej manželky i otca. Euripides rieši zápletky akoby zásahom zhora, nazýva sa to deus ex machina, teda boh rieši zápletku.
Predstaviteľom komédie bol Aristofanes. Známa je jeho protivojnová komédia Lysistrata, v ktorej sa ženy spiknú proti mužom, aby si vynútili mier.