Ústna ľudová slovesnosť

Ústna ľudová slovesnosť

Maturitná otázka 

Umeleckú literatúru delíme na:

  1. umelá (známy autor – romány, poviedky, básne)
  2. ľudová (neznámy autor – ľudové piesne, rozprávky, povesti, balady, príslovia, porekadlá, pranostiky atď.)
    ľudová slovesnosť = folklór

Ľudová slovesnosť vznikla v dávnych časoch. V prvotnopospolnej spoločnosti tvorila súčasť magických obradov, medzi ktoré patrili zaklínanie, zariekanie. Tento druh postupne zanikol a nahradil ho kalendárny obradový folklór (pracovné piesne, vianočné piesne, vinšovačky). Postupne sa rozvíjal rodinný obradový folklór, ktorý sa vzťahoval na narodenie, svadbu, smrť.

Ľudová slovesnosť sa tvorila i v neskoršom období vo feudálnej spoločnosti, bola literatúrou poddaného ľudu.

Hlavné znaky ľudovej literatúry = slovesnosti:

Druhy a žánre ľudovej slovesnosti:

  1. lyrika
  2. epika
  3. dráma

Zberatelia ľudovej slovesnosti:

O ľudovú slovesnosť sa začali zaujímať slovenskí vzdelanci v období národného obrodenia. Najvýznamnejším zberateľom bol Ján Kollár. V Národných spievankách = ľudové piesne stredného Slovenska odkryl krásu, ľúbozvučnosť a bohatstvo jazyka slovenského ľudu. Stali sa podnetom pre Ľ. Štúra, ktorý si pre základ spisovnej slovenčiny zvolil stredoslovenské nárečie.

Pavol Dobšinský zbieral ľudové obyčaje, povery, zvyky a povesti – Slovenské povesti a Prostonárodné povesti. Teoreticky sa zaoberal ľudovou slovesnosťou.

Z českých spisovateľov obdivovala a zbierala slovenskú ľudovú slovesnosť Božena NemcováSlovenské pohádky a povesti.

Ľudovít Štúr – v diele O Národných piesňach a povestiach plemien slovanských vyzdvihoval krásu a melodičnosť slovenských ľudových piesní, vyslovil myšlienku, že každý národ niečím vyniká. (Gréci sochami, Nemci hudbou, Slovania v ľudovej piesni).

Ľudová slovesnosť ovplyvnila umelú literatúru:

Národný jazyk a nárečie

Národný jazyk je jedným zo znakov národa. Slovenský spisovný jazyk je celonárodným jazykom. Na území Slovenska je viacero nárečí: západoslovenské, záhorácke, oravské, gemerské, liptovské, spišské, šarišské, zemplínske.

Nárečia nemajú celonárodnú platnosť, tú má len spisovná slovenčina. Slovenský pravopis je fonetický.

Základné princípy slovenského pravopisu:

interpunkcia, písanie veľkých písmen, písanie i/y, mäkké a tvrdé spoluhlásky, obojaké spoluhlásky, vybrané slová, rytmický zákon, spodobovanie, dvojhlásky.

ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19469-ustna-ludova-slovesnost/