Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)

Literárna moderna sa začína rozvíjať v 2. polovici 19.storočia. Nastupovala nová generácia, ktorá nadväzovala na svojich predchodcov a zároveň sa snažila o nástup nových názorov. Zvyšuje sa počet robotníkov a vznikajú vzbury, čím vyjadrujú odpor voči spoločnosti. V tomto období vznikajú rôzne smery, ktoré sú poznačené pesimizmom. Literárna moderna taktiež súvisí s odporom umelcov voči meštianskej morálke. Vzniká pojem „umenie pre umenie“. Moderné smery v niektorých prvkoch súvisia s romantizmom – nastáva spor medzi snom a skutočnosťou a pod.

Ivan Krasko
- reaguje na sociálny a národný útlak. Je autorom dvoch básnických zbierok pod názvom Nox et solitudo (Noc a samota)- prevládajú v nej smutné pesimistické pocity. Smútok v tejto básnickej zbierke je jednak spoločenský aj osobný. Osobný pramení z toho, že doma zanechal svojich rodičov a nemôže im pomôcť, aj keby chcel. Autor si vyčíta, že nemôže v boji svojmu národu pomôcť. Verše. Napísal tri prózy: Básne mŕtvemu, Naši, Sentimentálne príhody a básne Otcova roľa, Otrok a Básnici.
Otrok je báseň v ktorej vystupuje sám autor, berie na seba podobu otroka. Počuje smutnú pieseň, ktorú spievala jeho matka – otrokyňa, nikdy na ňu nezabudne. Pamätá si, ako ho otrokár bil, zostali mu rany a jazvy, ktoré sa mu nikdy nezahoja. Verí však, že raz prestane byť otrokom. Otrok je symbolom slovenského národa. Slováci nie sú slobodní, vždy boli utláčaní, nestrácajú však nádej že získajú slobodu.

Janko Jesenský
- predstaviteľ III. vlny realizmu. V poézii aj v próze zachoval realistický pohľad. Pochádzal zo zemianskeho rodu, jeho hrdina je vo vnútornom napätí so spoločnosťou. Jeho najznámejšie diela sú: Mišo, Malomestské rozprávky, Demokrati
Malomestské rozprávky – základ tvorí konflikt, často je to citlivá alebo mravná kríza hrdinu. Delia sa do 9 próz.
Demokrati – román, v ktorom hlavným hrdinom je dr. Landík, má demokratické názory, snaží sa ich uplatniť a tak sa dostáva do sporu s okolím. Landík bol spočiatku vzdialený od dokonalosti, ale vlastnými omylmi dozrieva k tomu, že odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie v súkromnom živote mladého úradníka a v šťastnom manželstve so slúžkou Hankou. Iný charakter má však dr. Petrovič. Vyzdvihuje demokraciu. Jeho krédom sú peniaze a politická moc. Aj vlastnú dcéru Želku vydáva za zhýralca, lebo má peniaze  a je politicky silný. Jesenský vniesol do literatúry humoristický tón, v ktorom útočí na malosť a tuposť slovenského meštiaka.