Zóny pre každého študenta

Odraz slávnej minulosti, vplyv ľudovej slovesnosti a očarenie slovenskou prírodou v diele S. Chalupku, J. Kráľa a J. Bottu

8a. Odraz slávnej minulosti, vplyv ľudovej slovesnosti a očarenie slovenskou prírodou v diele S. Chalupku, J. Kráľa a J. Bottu

Slovenský romantizmus (1840 – 1850)

Samo Chalupka

(1812, Horná Lehota – 1883, Horná Lehota)

Najstarší štúrovec. Začal študovať filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1830 štúdia prerušil, pretože bojoval na strane Poliakov počas povstania proti cárskemu Rusku. V bojoch bol ranený, vrátil sa na Slovensko, doštudoval a venoval sa kňazskej činnosti až do smrti.

Vo svojej literárnej tvorbe využíva veľké množstvo symbolov:

Námet k tejto básni našiel u Šafárika v Dejinách slovenskej reči a literatúry. Cieľom Sama Chalupku nebolo verné zobrazenie histórie ale vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia.

Dej básne je stručný, odohráva sa v 4. storočí na rovinách pri Dunaji pod Devínom. Rímsky cisár sa tu utáboril so svojim vojskom s cieľom podmaniť si Slovanov. Skupina slovenských junákov prichádza k cisárovi s mierovým posolstvom. Keď cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási, že si zotročí celý národ, skupina junákov (poslov) sa vrhne na Rimanov s výkrikom Mor ho!. V statočnom boji ale všetci padnú a obetujú tak svoj život.

Báseň sa končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu.

„A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom!“

Hrdina je kolektívny – slovenskí junáci, aj keď zomierajú v boji, stávajú sa morálnymi víťazmi (idú do vopred prehratého boja). Charakteristika postáv:

cisár – pyšný, zbabelý, zotročiteľ, v závere zostáva po boji zahanbený

junáci – smelí, hrdí, obetaví, mierumilovní, snažiaci sa ubrániť slobodu

13-slabičný verš a združený rým. Štúrovci čerpali z histórie, národnej minulosti a z ľudovej slovesnosti

Opisuje Jánošíkovu družinu, ktorá sa rozrastá o ďalších bojovníkov. Záver básne – výzva do boja za slobodu:

„Do zboje! Kto si syn svojho rodu hodný,

abože mi zahyň, alebo buď slobodný!“

Opis Jánošíka a jeho družiny:

„Na Kráľovej holi jasná vatra svieti,

okolo tej vatry dvanásť hôrnych detí.“

Povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorému sa podarí dolapiť pánov len vďaka zrady. Z tejto povesti pochádza aj Chalupkov epitaf (nápis na náhrobnom kameni)

„Pravde žil som, krivdu bil som,

verne národ môj ľúbil som.“

Janko Kráľ(1822, Liptovský Mikuláš – 1876, Zlaté Moravce)

Najrevolučnejší štúrovský básnik a tvorca romantickej balady. Študoval právo na bratislavskom lýceu, neskôr pôsobil ako advokát. Bol jedným z prvých, ktorí opustili bratislavské lýceum po vyhodení Štúra. Nazývali ho aj „Divný Janko“ (chodil v čiernom). Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, pochovaný je pravdepodobne v Zlatých Moravciach, kde prežil posledné roky života. Písal:

Kompozične ju možno rozdeliť na 2 časti. V prvej časti autor zobrazuje sám seba, ako romantického samotára – divného Janka. Hrdina vidí biedu, nespravodlivosť sveta, ale nevidí východisko, uteká od spoločnosti, nikde nenachádza porozumenie. Uťahuje sa do samoty, túži vykonať veľký čin ale realita mu to nedovoľuje.

Janík – divný, hrdý, ukrutný, divý, uteká do prírody

V druhej časti sa Janko vyberie z domu do temnej búrlivej noci. Uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhne sa do vody, aby ju zachránil. Zahynie v rozbúrených vlnách rieky. Nestalo by sa tak, keby si podľa povesti prevrátil múť na kabáte (vrecúško na tabak). Po oboch častiach nasleduje epilóg – doslov = zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodou. Správu o Janíkovej smrti prináša postava pastierika, ktorý ide dolu dedinou.

Zakliata panna = symbol zakliateho Slovenska

Hrdina vidí rozpor medzi realitou a snom, preto hynie – romantický konflikt.

Jazyk diela: množstvo zdrobnenín, ktoré sa používajú najmä s prírodnými úkazmi

Janík je hrdý, mladý človek, burič a samotár – typický romantický hrdina, pri uskutočňovaní svojho sna hynie, prináša obeť za blížneho.

Ján Botto(1829, Vyšný Skálnik – 1881, Banská Bystrica)

Najmladší zo Štúrovcov. Pochádzal z roľníckej rodiny, študoval na lýceu v Levoči, kde bol jeho učiteľom Ján Francisci, ktorý v škole založil spolok Jednota mládeže slovenskej. Členovia tohto spolku sa učili rodnej reči, zbierali ľudovú slovesnosť a cvičili sa v samostatnej literárnej práci. Príslušníkom tohto spolku bol aj Ján Botto. Neskôr vyštudoval za zememerača a pôsobil v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici. Patrí k tvorcom najkrajších balád.

Balada – epický žáner so smutným až pochmúrnym dejom, má tragický záver, dej je stručný, zhustený, má rýchly spád, pre balady je typická gradácia = stupňovanie napätia

V baladách často vystupujú nadprirodzené záhrobné bytosti, personifikované prírodné javy. Hrdinom býva človek, ktorý sa nejakým spôsobom previnil a za previnenie ho stihne krutý trest.

Zachytáva sa tu príbeh lásky Adama a Evy, ktorí si sľúbili lásku až za hrob. Adam po čase zomiera, Evička postupne na neho zabúda a za muža si zoberie pána „v čiernom fraku a s kopýtkami“. Za jej neveru si ju Adam, ktorý šťastne vyšiel z hrobu zoberie do záhrobia. Rozprávačkou balady je stará mať.

Rozprávačom balady je starý pltník na Váhu. Rozpráva príbeh o 2 skalách, medzi ktorými preteká Váh a pri ktorom mali pltníci veľké ťažkosti. Balada spracúva povesť o 2 nebezpečných skalách. Mladá vdova sa túžila znova vydať. Pytači ale mali väčší záujem o jej nevlastnú dcéru, preto ju žiarlivá macocha zhodila z vysokej skaly do rieky. Táto skala sa volá macocha Margita. Macocha po čase podľahla výčitkám svedomia a na druhej strane rieky skočila do Váhu. Táto skala sa volá Besná.

Vrcholné dielo autora. Lyricko-epická báseň. Jánošíka tu nezobrazuje v hrdinských situáciách, ale Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj, odpor ľudu voči feudalizmu.

Jadro básne tvorí: Jánošíkovo zlapanie, väznenie a poprava

Celá skladba vyjadruje náladu Bottovej generácie po neúspešnej revolúcii 1848/49.

Jazyk diela: ľudová reč, básnické prostriedky, združený rým (AABB), slabičný verš

Kompozícia – úvod + 9 spevov

Úvod

1. spev

Oslavuje slobodný život Jánošíkovej družiny na Kráľovej Holi. V závere spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka a smutne sedí okolo dohárajúcej vatry.

„Červený dolomán, zelená košieľka,

prísny k bohatým, láskavý k chudobným.“

2. spev

Zlapanie Jánošíka, ktorého nepremohla presila, ale zrada. Jánošík zostáva nezlomený a pýta sa:

„Zbíjal som ja zbíjal, 7 rôčkov v lete,

a vy odkedy ten biedny ľud drete?“

3. spev

Opis Čierneho mesta, tyrana, ktoré Jánošíka väzní. Do väzenia za Jánošíkom prichádza v podobe duše ľudu jeho milá a lúči sa.

4. spev

Najpochmúrnejší, obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva krásny sen o mladosti, ale diabol mu pripomína blížiacu sa smrť.

„Zhotuj dušu k odchodu,

bije tvá posledná hodina.“

5. spev

Báseň o slobode, svitá nový deň ale Jánošík vie, že mu prináša smrť. Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol viac znášať útlak poddaného ľudu, pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati. Verí, že nadíde deň odplaty a spravodlivosti:

„No príde i prísť musí, ten veľký deň súdu

a za stôl si sadne pravda môjho ľudu.“

6. spev

Jánošíka vedú k šibenici. Pred popravou Jánošík odmietne modliť sa za seba, ale káže kňazovi, aby sa modlil za biedny a nešťastný ľud. Ľud je pasívny.

7. spev

Jánošíkova poprava. Smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj.

8. spev

Slovensko je po Jánošíkovej smrti ako zakliata krajina. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Stáva sa symbolom boja proti krivde.

9. spev – alegorický

Opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl. Jánošík sa tým stáva nesmrteľný. Autor týmto verí vo víťazstvo pravdy.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19881-odraz-slavnej-minulosti-vplyv-ludovej-slovesnosti-a-ocarenie-slovenskou-prirodou-v-diele-s-chalupku-j-krala-a-j-bottu/