Zobrazenie slovenskej prírody, mravnej čistoty ľudu v tvorbe Sládkoviča a Hviezdoslava

9a. Zobrazenie slovenskej prírody, mravnej čistoty ľudu v tvorbe Sládkoviča a Hviezdoslava 

Slovenská realistická literatúra

Situácia na Slovensku: bieda, nezamestnanosť, vysťahovalectvo do Ameriky, nedostatok kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (do roku 1918 nebola žiadna stredná alebo vysoká škola).

Martin - sídlo politických strán a spolkov (napr. ženský spolok Živena), vychádzalo tu viacero časopisov (napr. Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), bol strediskom konzervatívnej inteligencie - Martinčania

Koncom 19. storočia proti politike konzervatívcov (staršia generácia spisovateľov) vystúpili tzv. hlasisti (časopis Hlas) - skupina mládeže, ktorá mala ostrejšie liberálnejšie názory a spisovatelia sa snažili pravdivo zobraziť skutočnosť, problémy súčasnosti (mladšia generácia spisovateľov)

Znaky realizmu v literatúre:

• spisovatelia svoje postavy neidealizovali
• hrdinami diel bol obyčajný človek
• rozvíja sa próza: dedinská poviedka, spoločenská novela
• sylabotonický veršový systém

Realizmus delíme na 2 obdobia:

• vlna - opisný realizmus (80-te roky 19. storočia)

- Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín...

Spisovatelia riešili tému zemianstva a problematiku národného útlaku.

• vlna - kritický realizmus (90-te roky 19. storočia)

- Tajovský, Timrava, časťou tvorby Janko Jesenský

Hrdinom nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejších vrstiev, reálne postavy odpozorované zo života.

Andrej Sládkovič (1820, Krupina - 1872, Radvaň)

Vlastným menom Braxatoris. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr na evanjelickom lýceu a štúdia dokončil v nemeckom meste Halle. Po skončení štúdia pôsobil ako evanjelický kňaz naposledy v Radvani.

• básnická skladba Marína

Počas štúdia v Banskej Štiavnici si zarábal na živobytie ako súkromný učiteľ, takto sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej (Marína). Počas jeho štúdií v Nemecku ju ale vydali za bohatého medovnikára Jána Geržu. Z nešťastnej lásky Sládkovič napísal túto svoju najznámejšiu básnickú skladbu o láske, kráse a mladosti.

• lyricko-epická básnická skladba Detvan

Táto báseň bola napísaná po Maríne, ktorú Štúrovci odsúdili ako nenárodnú, kritizovali Sládkoviča, že sa málo venuje téme národa a vlasti. Aj preto napísal Sládkovič báseň Detvan.

Dej sa odohráva v 15. storočí (Matej Korvín), je prerušovaný úvahami o hodnotách slovenského ľudu a kráse prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie a hrdosť detvianskeho ľudu.

Hlavné postavy Martin Hudcovie a jeho milá Elena sú idealizovaný (verný, statočný, múdri, pekní...)

Martin - zmysel pre spravodlivosť, čestný, verný, statočný, neskôr sa mení na zástancu utláčaných

Elena - verná Martinovi

Kráľ Matiáš - demokratický panovník, ktorí sa zaujímal o svoj ľud

Ideál básne - oslava sily a krásy slovenského ľudu

Miesto deja - Detva - Poľana

Množstvo umeleckých jazykových prostriedkov (napr. špatnokrásny ľud - epiteton)

Kompozícia - 10 veršové strofy usporiadané do 5 spevov:

• spev Martin - oslava krás podpolianskej prírody, nájdeme tu úvahy o slovenskom ľude, predstavenie Martina, ktorý v závere spevu zabije sokola útočiaceho na bezbranného zajaca
• spev Družina - úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť slovenského ľudu, s Martinom sa stretávame na salaši medzi valachmi, pri speve a tanci, tu sa Martin dozvedá, že sokol, ktorého zabil patril kráľovi, zabíja aj zbojníka, ktorý mu uniesol Elenu a ktorý týral okolie
• spev Slatinský jarmok - je najepickejší, do Slatiny na jarmok prichádza kráľ, aby zistil ako si jeho ľud nažíva, Martin sa priznáva k zabitiu zbojníka i zabitiu sokol, kráľ Martina za jeho statočnosť odmenil kantárom a koňom
• spev Vohľady - je obrazom Eleny - ideál Slovenky, preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmietne pretože ľúbi Martina, kráľ je očarený jej krásou a daruje jej zlatý prsteň
• spev Lapačka - je obrazom tragického i veselého verbovania na dedine, Marin vstupuje do kráľovského Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu, kráľ mu to dovolí, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca

Sládkovič, ako jediný zo Štúrovcov vytvoril umeleckú formu, svoju vlastnú poetiku, ktorá sa vyznačuje zložitou vetnou stavbou a bohatými básnickými výrazmi.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849, Vyšný Kubín - 1921, Dolný Kubín)

Básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik. Čestný predseda Matice slovenskej. Najvýznamnejší slovenský básnik 19. a 20. storočia. Pochádza zo zemiansko-roľníckej rodiny. Ako 13 - ročný začal chodiť do gymnázia v Maďarskom Miškolci, kde žil u svojho strýka. Po smrti strýka a vrátil na Slovensko a pokračoval v štúdiách v Kežmarku. Pod vplyvom svojho učiteľa, ale hlavne štúrovca Janka Matúšku sa začína zaujímať aj o národné otázky. Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tu spolu s Kolomanom Banšellom vydával almanach Napred, ktorý je považovaný za nástup realizmu slovenskej literatúry, ale staršia generácia ho odsudzovala. Po skončení štúdii odišiel do Námestova, kde si založil vlastnú advokátsku kanceláriu, oženil sa s Ilonou Kňazovičovou, s ktorou žil až do svojej smrti v Dolnom Kubíne, kde má aj svoje múzeum.

Tvorba:

1. Epika - vo svojej epike čerpá námet hlavne zo života jednoduchého ľudu a zemanov.
   • lyricko-epická básnická skladba Hájnikova žena

Najkrajšia a najznámejšia. Je to óda na krásy oravskej prírody a na šľachetnosť jednoduchých ľudí.

Miesto diela: hájovňa na Podvrší

Kompozícia- prológ (pozdrav), 15 spevov, epilóg (zbohom)

Hlavné postavy:

Artuš Viláni - aristokrat, sebecký, panovačný, bezohľadný, zhýralec, násilník, nečestný, arogantný, pyšný, budúci dedič panstva, nevie prehrávať, myslí si, že môže všetko

Miško Čajka - priamy a čestný, pracovitý, zodpovedný, hrdý, schopný obetovať život za svoju ženu

Hanka Čajková- milá, veselá, jediná dcéra bohatých rodičov, verná mužovi za všetkých okolností (nedá sa zviesť peknými rečami, ani peniazmi, ani násilím)

Kontrast: Artuš Viláni - svet kaštieľov, Miško a Hanka - obyčajný ľud, svet chalúp

Príroda naznačuje dej - zohráva dôležitú úlohu. Okrem deja sú do textu včlenené lyrické opisy prírody a úvahy autora, piesne (Polovnícke, Maliniarok)

Dej: Po smrti starého hájnika sa jeho syn Miško Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán ho príjme do služby. Miško sa ožení a so svojou peknou ženou Hankou sa nasťahujú do hájovne. Tu si obaja žijú šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne mladý gróf Artuš Villáni, ktorému sa Hanka páči a začne ju prenasledovať. Dvakrát ju navštívi, ona ho však odmieta pustiť dnu. Artuš usporiada veľkú poľovačku a pošle Miška prenasledovať jeleňa. sám sa vyberie k hájovni, kde sa chce násilím zmocniť Hanky. Tá ho v sebaobrane zabije (prebodla ho). Michal zoberie vinu na seba a prihlási sa súdu. Hanka odchádza k rodičom. Jej matka sa utrápi na smrť nad nešťastím svojej dcéry a otec Hanku vyženie z domu. Blúdi po lesoch v mraze a z veľkého bôľu upadne do šialenstva. Po roku príde deň posledného súdneho pojednávania. Žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no vtom vtrhne Hanka a priznáva sa k vražde. Sudca vyhládi, že spor rozsúdil Boh a Miška oslobodí. Vracia sa s Hankou do hájovne. Raz v noci po silnej búrke, keď rieka strhla most, zachráni Miško starému Villánimu život. Villáni ho chce odmeniť zlatom, ale Miško si žiada odpustenie pre seba, aj pre svoju ženu. Villáni im odpustí a v živote oboch mladých znovu zavládne šťastie. Narodí sa im syn Janíček a Hanka sa uzdraví. Tak sa do ich chalupy opäť vracia šťastie.

• eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský

Sú to vlkolínske zemianske eposy, v ktorých spracoval námet zo zemianskeho prostredia.

Zemania: v druhej polovici 19. storočia sa ako spoločenská trieda rozkladajú, mravne a hospodársky upadajú, sú odsúdený na zánik, napriek tomu sú pyšný, arogantný, sedliakmi opovrhujú a nechcú pochopiť, že doba sa zmenila, Hviezdoslav naznačuje, že nakoniec aj tak budú musieť splynúť s davom (Vlkolín = Vyšný Kubín)

• Ežo Vlkolinský

Postoj k zemianstvu: začiatok splývania s ľudom

Dej: Po smrti majetného zemana Beňa Vlkolinského starostlivosť o jeho majetok prevzali manželka Estera a syn Ežo. Ežo sa zaľúbi do sedliackeho dievčaťa Žofky a požiada ju o ruku. Medzi matkou a synom vzniká spor. Estera - hrdá a panovačná zemianka nechce pripustiť, že jej syn si vezme obyčajnú sedliačku. Pohrozí mu, že ho vydedí. Ežo odíde z domu. Príjme ho strýko Eliáš, s ktorým má Estera dlhoročný spor. Eliáš - skupáň vystrojí Ežovi vychýrenú svadbu, ktorá trvá 4 dni a je jadrom eposu. Na svadbe dochádza ku konfliktu medzi zemanmi a sedliakmi. Zemania sa správajú nadradene. Ežo hovorí: „Sme rovní! Áno - zemna, nezeman, v tom rozdielu niet.“ Hrdá Estera sa hnevá roky s Ežom i s jeho ženou a jej tvrdé srdce obmäkčí až vnuk Benko a zmieri ju so synom a nevestou. 

• Gábor Vlkolinský

Je pokračovaním k 1. eposu.

Postoj k zemianstvu: zobrazuje tu rozklad a úpadok zemianstva

Dej: Gábor je Ežov príbuzný. Jeho matka pije, o hospodárstvo sa nestará. Majetok pustne, dlhy rastú. Otec nenachádza východisko a začne piť tiež. Gábor nemá šťastie v láske, zemianske dievčatá ho nechcú kvôli jeho rodine. Chce spáchať samovraždu. Zabráni mu Ežo a poradí mu, aby si našiel partnerku medzi sedliackymi dievčatami.

1. Lyrika

Básnická reč Hviezdoslava je náročná pretože v jeho básňach sú archaizmy, vplyv oravského nárečia, biblizmy, slová z latinčiny, symboly, metafory, prirovnania, inverzie (štylistická figúra, ktorá vzniká narušením obvyklého poriadku slov vo vete - narušenie ustáleného slovosledu). Hviezdoslav bol priekopníkom sylabotonického veršového systému - je založený na stopovej organizácii verša a rozhodujúci je prízvuk, stopy tvoria prízvučné a neprízvučné slabiky, rozlišuje 3 stopy (–- - prízvučná, U - neprízvučná):

1. Trochej –– U
2. Jamb U –– (typický pre Hviezdoslava - Ó mojej matky reč)
3. Daktyl –– U U U U U

Hlavné motívy básní: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, príroda, vlastné životné krízy, filozofické otázky

Napísal 8 lyrických cyklov:

• básnický cyklus Sonety - tvorí ho 21 básní, v ktorých uvažuje o vesmíre, spoločnosti a jej dejinách, zamýšľa sa nad životom, smrťou a nad svojím poslaním
• básnický cyklus Žalmy a hymny - sú to v podstate Hviezdoslavove „rozhovory s Bohom“, inšpiroval sa cirkevnými sviatkami
• básnický cyklus Letorosty - má 3 časti (I., II., III.)
• časť - kritizuje spoločnosť, ľudské vzťahy a zaoberá sa ťažkým osudom národa
• časť - prevažuje smútok, zomiera mu matka, otec, brat (po bratovi zostali 2 siroty, o ktoré sa Hviezdoslav s manželkou starali, lebo nemali vlastné deti), deti zomreli skôr ako Hviezdoslav, S týmito tragédiami sa vyrovnáva v básňach, ktoré nazval Čierny rok, spomína na rodičov, súrodencov, cíti sa osamotený
• časť - od osobných problémov prechádza k problémom slovenského ľudu, odsudzuje predstaviteľov vyššej spoločnosti, upozorňuje na schopnosti ľudu, obracia sa k mládeži, vidí v nej krajšiu budúcnosť, Letorosty uzatvára spomienkovými básňami na matku - Priadka a na otca - Roľník

• básnický cyklus Prechádzky jarom a 5. básnický cyklus Prechádzky letom - venoval ich oravskej prírode, tá je preňho druhým domovom, vedie dialóg s prírodou, nachádza v nej uspokojenie
• básnický cyklus Stesky a 7. básnický cyklus Dozvuky - napísal ich v staršom veku, uvažuje o svojom živote, o starobe, o smrti, hodnotí svoju prácu, či mala nejaký zmysel, lúči sa so životom i z prácou, prevažujú motívy starnutia
• básnický cyklus Krvavé sonety - skladba obsahuje 32 sonetov, je ostrým protivojnovým protestom, reagoval na vypuknutie 1. svetovej vojny, vyslovuje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo takto hlboko kleslo „a národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa...“, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu zodpovedný, v závere vyslovuje túžbu po miery a dúfa, že sa ľudstvo poučí z tohto krviprelievania a bude žiť v mieri, sú tu aj konkrétne obrazy vojny

1. Dráma - divadelné hry majú väčšinou biblický charakter, čerpajú námet z antiky
   • 5-dejstvová divadelná hra Herodes a Herodias