Lyrický hrdina literárnej moderny
14a. Lyrický hrdina literárnej moderny
(Ch. Baudelaire, I. Krasko, J. Jesenský)
Svetová literárna moderna
- roky 19.storočia - 20. roky 20. storočia
Bolo to obdobie, kedy sa rozvíjalo naraz viacero umeleckých smerov:
1) Symbolizmus
Vznikol vo Francúzsku. Umenie konca 19 storočia. Smer, v ktorom básnici vyjadrujú svoje osobné postoje prostredníctvom znakov, symbolov. Autori vyjadrujú skôr pesimistické pocity, sú to osamelí jedinci, ktorí sa snažia unikať z reality do sveta fantázie a snov.
2) Impresionizmus (impresia = dojem)
Prejavil sa najmä vo výtvarnom umení. Maliari sa snažili zachytávať neopakovateľné javy (Eduard Manet, Monet, Gaugrin, Renoir).
Dekadencia - úpadok v oblasti mravov, správania (tabuizované témy - zlo, erotika, neúctivosť k Bohu)
Charles Baudelaire
Považuje sa za zakladateľa symbolizmu Patrí medzi tzv. prekliatych básnikov - kritizujú spoločnosť, dôraz kladú na vlastné nezvyčajné skúsenosti. Viedol bohémsky život.
- básnická zbierka Kvety zla
Nastojil v nej celý rad problémov a inšpiroval sa zlom, spovedá sa tu zo svojho vlastného nešťastia, sklamania a smútkov, sústredil sa na vlastné vnútro, sú to protiklady - hľadá krásu v ošklivosti, zbierkou si získal úctu. Príkladom dekadentnej básne je:
- báseň Mrcina
Rým: striedavý
Strofy: 4-veršové
Vyznačuje sa naturalistickými prvkami. Ide o formu dialógu medzi lyrickým hrdinom/subjektom a jeho milou, vzťah je pravdepodobne už ukončený. Milú prirovnáva k rozkladajúcej sa zdochline - mrcine na okraji cesty. Je tu kontrast - protiklad: hviezdička, slniečko - mrcina
- báseň Súvislosti (Vzájomnosti)
Strofy: (4+4+3+3= sonet (žáner lyriky) - óda na prírodu
- báseň Cudzinec
Forma dialógu medzi básnikom a lyrickým subjektom. Lyrický hrdina nemá rád tradičné hodnoty (rodina, priatelia, vlasť), netúži ani po kráse, zlate, majetku, zato ho lákajú mračná - navodzujú v ňom pocit slobody, voľnosti, nespútanosti
Ivan Krasko (1876 - 1958)
Vlastným menom je Ing. Ján Botto. Žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave. Predstaviteľ slovenskej literárnej moderny. Jeho verše sú ľúbozvučné, farbisté, bohaté na rýmy, symboly, metafory a zmyslové vnemy.
Vydal 2 básnické zbierky:
- básnická zbierka Nox et solitudo(Noc a samota) - 1909
Pre básne tejto zbierky sú charakteristické pocity samoty, smútku, opustenosti, beznádeje. Básnik je zúfalý, sklamaný, uteká do samoty. V básňach prevládajú motívy - príroda, pomáha vyjadriť stav jeho duše - topole bez lístia, havran, hmla, čierna noc, šedá hmla. Ľúbostný cit (Už je pozde), spomienky na domov, matku (Vesper dominical), vlastný ľudský osud. Svoj život prirovnáva k mútnej kaluži a k čiernej pustej noci. Jeho básne sú úprimnou spoveďou - vždy písal len o tom, čo osobne zažil: „No nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo.“
- básnická zbierka Verše
Zbierku venoval snúbenici, už je v nej menej smútku, pesimizmu, pretože sa vyrovnal so zdanlivými bolesťami a sklamaniami. Uvedomil si, že je potrebné žiť.
- báseň Otrok - objavujú sa tu sociálne motívy, otrok = symbol utrpenia národa, v ktorom žil „pod bičom otrokára“ - má výčitky svedomia, že opustil domovinu, básnik - tulák sa vracia domov z cudziny
- báseň Otcova roľa - symbol domova
- Baníci - symbol národa
Janko Jesenský
Literárne obdobie: patril do dvoch literárnych období - literárna moderna, neskororealistická literatúra
Básnik i prozaik. Charakteristickým znakom jeho tvorby je humor, satyra, irónia. Viaže sa k Bánovciam nad Bebravou, kde začal svoju samostatnú advokátsku kariéru. Nachádza sa tu Gymnázium Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou.
- 1. básnická zbierka Verše
Ako prvý uplatnil prvky symbolizmu a impresionizmu. Ústrednou témou je láska. Lásku k žene neidealizuje, odhaľuje falošnosť, neúprimnosť malomestských slečiniek, pre ktoré sú peniaze a moc dôležitejšie ako úprimné city a láska. Sú tu i básne, ktoré zachytávajú náladové impresie - dojmy s veľkomesta, kaviarní, parkov. Cudzí veľkomestský svet porovnáva s domácim prostredím.
- 2. básnická zbierka Verše II.
Sú tu básne ľúbostné, reflexívne (úvahové) a politické. Básne majú kritickejší tón, najmä politické, sú v nich prvky symbolizmu. Zbierky Verše a Verše II. patria do svetovej literárnej moderny, majú realisticko-kritický charakter.
- zbierka Zo zajatia
Vzniká v čase, keď bol v zajateckom tábore na Sibíri. Je to akýsi vojnový denník básnika. Zachytáva život zajatých vojakov, odpor k vojne, túžbu po domove a mieri. Využíva satiru a iróniu.
- ďalšie básnické zbierky: Čierne dni, Proti noci, Na zlobu dňa I., II., Reflexie
- zbierka poviedok Malomestské rozprávky
Z prostredia slovenského malomesta. Jesenský vo svojich poviedkach zosmiešňoval malomeštiactvo, pranieroval jeho chyby, spôsob života, morálku. Pomocou humoru, satiry a irónie odhaľuje zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť, klebetníctvo a duševnú prázdnotu malomeštiakov.
- poviedka Štvorylka (skupinový tanec)
- satirická poviedka Pani Rafiková
- dvojzväzkový román Demokrati
Je vrcholným dielom autora. Satira na politické a úradnícke kruhy v období ČSSR. Román pozostáva z 2 častí, no najmä v druhej autor odhaľuje podvody politických strán, najmä pred voľbami (karierizmus, pokrytectvo, bezradnosť politikova a úradníkov)