Zóny pre každého študenta

Obraz 1. svetovej vojny vo svetovej medzivojnovej literatúre

15a. Obraz 1. svetovej vojny vo svetovej medzivojnovej literatúre

(R. Rolland, E. Hemnigway, E. M. Remarque, J. Hašek)

Romain Rolland(1866 - 1944)

Študoval históriu, ale veľmi pozitívny vzťah mal aj k hudbe (Beethoven), pôsobil aj ako profesor hudby na univerzite v Sorbone. Bol pacifistom, teda odporcom vojny a akéhokoľvek násilia. Získal Nobelovu cenu za literatúru.

Táto novela ako prvá vo svetovej literatúre prináša pacifický (mierový) pohľad na vojnu. Dej novely sa odohráva v Paríži a trvá 2 mesiace, od konca januára do konca marca 1918, na veľký piatok. Je to príbeh, ktorý zachytáva vojnu iba v pozadí. Dominantným motívom je láska 2 mladých ľudí, ktorí sa zoznámili počas bombardovania Paríža a neskôr prežívajú šťastné dni lásky.

Hlavný hrdina Peter Aubier, 18. ročný chlapec, ktorý so svojimi spolužiakmi dostal povolávací rozkaz a o pol roka musí odísť na front. Je citlivý a jemný, veľa rozmýšľa o vojne, nemá nikoho, komu by sa zveril so svojimi trápeniami. Bol proti vojne. Bol sklamaný a zúfalý. Videl okolo seba utrpenie a ťažko to znášal. Vyrastal vo francúzskej mešianskej rodine s úradníckou atmosféru - otec bol úradník. Mama bola dobrou kresťankou. Najlepšie si rozumel s bratom Filipom, ktorý už bol ale narukovaný na fronte, a ktorého správanie sa vplyvom vojny zmenilo. Peter v zmätku vojny čaká na lásku, ktorá by ho mohla vyviesť z dezilúzie a z pocitu samoty. S Luciou sa zoznámi v metre počas bombardovania Paríža a postupne sa medzi nimi rozvinie veľká láska.

Lucia - je chudobná, mala pokojnú a usmievavú povahu. Neistoty a náhody života ju naučili bezstarostnosti o zajtrajšok. Vojna ju nezaujímala, bola pre ňu jedným súžením navyše medzi všetkými trápeniami. Jej matka sa zaľúbila do chudobného učiteľa a jej zámožná rodina ho nechcela prijať za zaťa. Po dosiahnutí plnoletosti sa Luciina matka vydala a prerušila s rodinou všetky styky. Neskôr jej manžel ochorie a Luciina matka pracuje vo fabrike na zbrane, aby uživila rodinu čo Peter zo začiatku odsudzuje. Po čase manžel zomiera. Lucia je silno viazaná na matku a nedokáže sa zmieriť s tým, že si našla priateľa, s ktorým čaká dieťa. Lucia je nežná, milujúca, romanticky založená. Zarába maľovaním obrazov (kreslí napodobeniny slávnych autorov). Keďže Peter dostal povolávací rozkaz, chcel spečatiť svoj vzťah s Luciou v kostole a uzavrieť s ňou fiktívny sobáš. Došlo k bombardovaniu Paríža, jedna z bômb zasiahla i kostol, kde obaja mladí našli svoju smrť.

Vojna priamo zasiahla Petrovho brata Filipa, ktorý bojoval na bojisku. Nepriamo zasiahla Petra a Luciu a ostatných, ktorí zomreli spolu s nimi. Symbolom smrti je rusovlasé dievčatko.

Citát: „Láska sa zrodila pod krídlami smrti a pod krídlami smrti aj zomrie.“

Čiastočne autobiografický román, miestami tu vidieť spoločné znaky so životom Beethovena. Tento román sa označuje aj ako „román - rieka“, je to rozsiahly román z viacerými epizódami zachytávajúci život hlavného hrdinu až po smrť.

Zaoberá sa otázkami emancipácie = rovnocenného postavenia žien a mužov

Hlavný hrdinom je Colas Breugnon, ktorý má veľmi pozitívny vzťah k životu, dokáže sa tešiť z maličkostí, rád vyhľadáva spoločnosť a tvrdí, že človek, ak je to len trochu možné, by si mal život urobiť krajší a ľahší

 

Ernest Hemingway (1899 - 1961)

Predstaviteľ stratenej generácie. Publicitu si získal aj tým, že bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte (do Talianska sa dostal ako pracovník Červeného kríža). Po vojne pracoval v Paríži ako spravodajca. Tu sa stal členom avantgárdnej skupiny, ktorá sa utvorila okolo americkej spisovateľky Gertrúdy Steinovej (Štajnovej), tá prvýkrát použila termín „stratená generácia“ pre ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1. svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii - mnohí spáchali samovraždu, pili, skončili na psychiatrii.

Steinovej motto: „Vy všetci ste stratená generácia.“ - využil ho Hemingway vo svojom románe Slnko aj vychádza - Angličania a američania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamanie z vojny

Román s autobiografickými prvkami (sám Hemingway bol ranený a zaľúbil sa do ošetrovateľky). Rozprávač je subjektívny - ich - rozprávanie (1. os.). Rozprávačom a hrdinom je americký dôstojník Frederik Henry. Po zranení sa ocitá v poľnej nemocnici, kde sa zaľúbi do anglickej ošetrovateľky Catherine. Frederik sa rozhodne nevrátiť na front a spoločne s Catherine dezertuje do Švajčiarska. Po strastiplnej ceste, ale Catherine pri pôrode dieťaťa zomiera. Keš už vojna nemohla zasiahnuť Frederika inak, zasiahla ho smrťou milovanej osoby. Jej smrť je rovnako absurdná ako smrť vojakov na fronte. Jej smrť nie je priamym dôsledkom vojny, ale ja výsledkom všeobecného vojnového chaosu. Autor v tomto diele prirovnáva vojnu k bitúnku, kde zvieratá rovnako ako ľudia na vojne, čakajú na smrť.

Je to román z obdobia španielskej občianskej vojny.

Starec predstavuje človeka, ryba prírodu, žraloci zlo okolo nás. Autor vyzdvihuje človeka, jeho silu a vytrvalosť, cieľavedomosť, lásku k prírode a odhodlanosť bojovať a nevzdávať sa. Hrdinom je starec Santiago, ktorý chodí loviť ryby spolu s mladým chlapcom Manolénom. Ten však dostane od rodičov zákaz rybárčiť so Santiagom. Preto sa na ďalší lov vydáva starec sám. Chytí veľkú rybu, ktorú po dlhom boji premôže a zviaže ju s bokom bárky. Jej krv však priláka dravé žraloky a tak Santiagovi zostane z ryby len kostra. Po namáhavej ceste je veľmi unavený, preto hneď zaspí.

Hlavná myšlienka tejto knihy je: „Človek nie je stvorený na porážku. Možno ho zdrviť, ale nikdy nie poraziť.“

 

Nemecká medzivojnová literatúra

Erich Maria Remarque(1898 - 1970)

Nemecko-švajčiarsky spisovateľ. Aktívne sa zúčastnil 1. sv. vojny (do vojny šiel ako 18-ročný), kde si uvedomuje nezmyselnosť vojny a vraždenia, preto po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval do Švajčiarska a po roku 1945 odišiel do USA a prijal americké občianstvo.

Vo svojom protivojnovom románe ako prvý charakterizoval vojnovú generáciu ako „stratenú generáciu“. Gertrúda Steinová podľa neho nazvala týmto pomenovaním americkú literárnu generáciu. „Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní - myslím, že sme stratení.“ - to z nich urobila vojna, to im vzala.

Motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla jej granátom.“

Prelínajú sa úvahy o živote, retrospektíva, chronologické prerozprávanie udalostí. Román pozostávajúci z 12-tich kapitol. Rozprávačom je hlavný hrdina Paul Bäumer. Pod vplyvom triedneho učiteľa Kantorka sa so svojimi spolužiakmi priamo zo školských lavíc prihlásil na front. Až priamo na fronte zisťuje, aká je vojna krutá a trpko ľutuje svoje rozhodnutie. O ich bezpečnosť sa lepšie postará vojak Katzinsky (Kat) ako velitelia. Zažili stupídnosť niektorých veliteľov, vynikal hlavne desiatnik Himmelstoss. Kniha ponúka miestami až naturalistické obrazy vojny, ktoré sa striedajú s úvahami a rozhovormi vojakov. Mladí vojaci sa už nepovažujú za mládež, sami seba označujú za starcov. Vojna ich poznačila na tele i na duši. Jediným pozitívom vojny je súdržnosť, priateľstvo, spolupatričnosť. Bäumer zomiera v októbri 1918 (mesiac pred skončením vojny) v čase, ktorý bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: „Na západe nič nového.“ (ľudský život stratil na cene)

Vojna im (chlapcom):

Porovnanie diel

Na západe nič nového

Peter a Lucia

v oboch dielach sú mladí ľudia v rovnakom veku

hrdinovia v závere zomierajú, záver je tragický

život mladých ľudí je poznačený vojnou

hlavné postavy spája priateľstvo

hlavné postavy spája láska

hlavnými postavami sú Nemci

hlavnými postavami sú Francúzi

rozprávač: 1.os.sg. Paul Bäumer (záver v 3.os.)

vševediaci rozprávač, príbeh vyrozprávaný v 3.os.

jazyk diela je drsný, vulgárny

jazyk diela obsahuje lyrické prvky

Česká medzivojnová literatúra

Jaroslav Hašek

Jaroslav Hašek má iný pohľad na 1. svetovú vojny ako iní spisovatelia. Odsudzuje, poukazuje na jej nezmyselnosť, absurdnosť, ale prostredníctvom satiry, irónie. V románe s témou 1. svetovej vojny ako jediný využije humor a satiru. Podáva satirický obraz rozkladajúcej sa rakúsko-uhorskej administratívy od ministerstva až po žandársku stanicu v malej obci, neudržateľné pomery v armáde, kde vládne alkoholizmus, nemorálnosť a všeobecný chaos. Vysmieva sa systému vojenského zdravotníctva a súdnictva, podrobí zdrvujúcej kritike vojenské kňazstvo, neušetrí kritiky ani hlavy pomazané - cisára a jeho príbuzných. Postava Jozefa Švejka je komponovaná ako heroikomický (hrdinsko-smiešny) typ. Jeho úmysly sú čisté, ušľachtilé dobroprajné. V zdeformovanom svete sa všetkým javí ako blázon - čitateľ sa nedozvedá či ním je alebo to len hrá. Výrazové prostriedky na vyjadrenie absurdity vojny: humor, satira, irónia, paródia, zveličenie.

Kompozícia: jednoliata dejová línia románu neexistuje, je to súbor relatívne alebo úplne samostatných príbehov alebo obrazov, ktoré spája postava vojaka Jozefa Švejka.

Hlavným hrdinom a rozprávačom je ľudový hrdina Jozef Švejk. Absurdnej moci sa bráni tým, že do bodky plní všetky nezmyselné rozkazy a nariadenia. Svojou roztomilosťou zdôrazňuje nezmyselnosť vojny a pseudohrdinstva rakúskych dôstojníkov. Príhody Švejka sa striedajú s grotesknými situáciami, ktoré pôsobia realisticky. Komickosť sa zdôrazňuje hovorovým jazykom, slangom a žargónom.

Postavy:

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19923-obraz-1-svetovej-vojny-vo-svetovej-medzivojnovej-literature/