Vývoj slovenského románu v 19. a 20. storočí

16a. Vývoj slovenského románu v 19. a 20. storočí

(J. I. Bajza, M. Kukučín, L. N. Jégé, J. C. Hronský, F. Hečko)

Román - najrozsiahlejší epický žáner, nahrádza epos, popri hlavnom deji sa tu rozvíja množstvo vedľajších motívov, vystupuje tu veľké množstvo postáv, hlavné i vedľajšie, zachytáva väčšie časové rozpätie, rozsiahlu oblasť javov, udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácii

• stredovek - rytierske romány
• storočie - psychologické, sentimentálne
• storočie - dobrodružný román, román v listoch
• storočie - historický, nový román 

Jozef Ignác Bajza

Katolícky kňaz, kritizuje dobové pomery, hlavne časté cenzúry. Ako 1. sa neúspešne pokúsil o kodifikáciu spisovnej slovenčiny (Bajzovčiny). Nenapísal žiadne jazykovedné dielo.

Napísal prvý slovenský román (v bajzovčine):

• René mláďenca príhodi a skúsenosťi

Má 2 častí:

• časť - autor kritizuje islamské náboženstvo a spoločenské zriadenie vo východných krajinách. Hlavný hrdina je cudzinec, syn talianskeho obchodníka, putuje spolu s holandským učiteľom Van Stiphoutom (stifutom) po svete a na svojich potulkách zažívali rôzne dobrodružstvá.
• časť - Bajza kritizuje už slovenské kultúrne pomery, cirkev, prepychový život pánov a ďalšie negatívne javy. René so svojim učiteľom sa vracia na Slovensko a spoznáva život slovenskej spoločnosti.

Martin Kukučín (1860 - Jasenová na Orave - 1928 - Lipiek v Chorvátsku)

Vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Majster krátkych poviedok. Tie sa zväčša vyznačujú láskavým humorom a šťastným, zmierlivým koncom. Bol lekárom. Majster realistickej poviedky. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí.

Narodil na v Jasenovej na Orave, zomrel v Chorvátsku, pochovaný je na národnom cintoríne v Martine. Študoval v Martine, v Banskej Bystrici, v Revúcej, za učiteľa v Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako učiteľ, ale kvôli maďarizácii školstvo opustil, odišiel do Prahy na štúdium medicíny, kde sa aktívne zapájal do činnosti spolku Detvan. V Prahe sa zoznámil s chorvátskym obchodníkom Didoličom, ktorého dcéru Pericu si zobral za manželku. Spolu s ňou odchádza na chorvátsky ostrov Brač. V roku 1907 - odchádza spolu s manželku do južnej Ameriky do Chile, kde pôsobí ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po roku 1918 sa vracia do Chorvátska, krátky čas pobudol aj na Slovensku.

• román Dom v stráni

Vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Pozostáva z 18. kapitol, ktoré majú samostatný názov. Použil tu chorvátske mená. Dej sa odohráva v chorvátskom prostredí na ostrove Brač, zachytáva 1 rok života miestnych obyvateľov. Kompozícia je klasická až divadelná. Postavy románu môžeme rozdeliť do 3. skupín:

• roľníci (težaci) - rodina Mate Berac s rodinou
• statkári (šora - pani) - Anzula Dubčičová a syn Niko
• obchodníci (podnikatelia) - obchodník Zandome

Vzťah rodín Beracovej a Dubčicovej naruší láska dvoch mladých ľudí Nika Dubčiča a Katice Beracovej. Obaja pochádzajú z rozdielnych spoločenských vrstiev. Mate a šora Anzula sú proti vzťahu, ale dohodnú sa, že do neho nebudú zasahovať, čas ukáže, či je to skutočná láska. Niko sa do Katice zaľúbil bezhlavo, postupne zisťuje, že by to nebola asi pravá nevesta. S týmto stavom je spokojná aj jeho matka, ktorá pre Nika vybrala statkársku nevestu, svoju krstnú dcéru Doricu Zorkovičovú. Definitívny rozchod Nika a Katice nastáva v 14. časti, nazvanej Obed. Katici zo začiatku lichotí, že sa o ňu zaujíma statkársky syn. Je skôr vypočítavá vo vzťahu, ale postupne zahorí úprimnou láskou. Ani to však už nezabráni rozchodu. Záver románu tvorí obraz Mateho umierania. Okolo jeho smrteľnej postele sa zíde jeho celá rodina a známy. Mate môže spokojne zomrieť, lebo zanechal po sebe veľké dielo, a aj Katica sa vrátila k seberovnému partnerovi. Celý dej je umocnený striedaním ročných období, čím autor zdôraznil večný kolobeh života. 

„Dve veci má svet: Lásku a Smrť.“

Zandome: „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“

Ladislav Nádaši - Jégé

Písal pod pseudonymom Ján Grob (z toho má skratku literárneho mena Jégé).

Narodil sa v Dolnom Kubíne. Bol lekárom, medicínu študoval v Prahe. Je predstaviteľom naturalizmu.

Naturalizmus - umelecký a literárny smer (vznik Francúzsko), dôraz kládol na biologickú podstatu človeka a hrdinovia boli podmienení prostredím, vlastnými biologickými pudmi, autori sa nevyhýbali tabuizovaným témam, často zobrazovali nižšie spoločenské triedy - chudoba, zločinci

• román Adam Šangala

Je historický román zo 17. storočia - z obdobia náboženských nepokojov a prenasledovania evanjelikov.

Autor tu hovorí o potrebe tolerancie. Je tu veľké množstvo naturalistických momentov (opis hradu, opis šľachty bez noblese, ľud - citovo otupení). Uplatňuje sa tu biologizmus - pudové správanie ľudí.

Častý výskyt erotických momentov. Je aj pesimistický, začína sa smrťou Adamovho otca, po ktorej sa Adam rozhodne odísť do sveta a končí sa smrťou samotného Adama Šangalu. Jadro príbehu tvoria zážitky a skúsenosti, ktoré Adam prežil potom ako opustil svoju rodnú Oravu. Adam Šangala po mnohých útrapách zakrátko našiel svoje šťastie. Oženil sa a usadil v Trnave. Za pomoc evanjelikovi, jeho priateľovi Samuelovi Konôpkovi, ho ale odsúdili a popravili na Trnavskom námestí.

• román Svätopluk

Tzv. mýtoborecký román (ruší mýtus) Historický román z obdobia Veľkej Moravy, v ktorom autor vykresľuje Svätopluka ako typického feudála, ktorý vraždí, znásilňuje a ide aj cez mŕtvoly, aby dosiahol svoj cieľ.

Opisuje sa tu aj pokresťančovanie Slovákov, tento proces charakterizuje ako proces plný násilia a utrpenia.

Jozef Cíger Hronský(1896 - 1960)

Predstaviteľ sociálno-psychologického realizmu.

Narodil sa vo Zvolene, zomrel v Argentíne, ale pochovaný je v Martine na národnom cintoríne. Vyštudoval za učiteľa, veľmi blízko mal k výtvarnému umeniu. Od roku 1927 pôsobil v Martine, kde bol správcom a neskôr tajomníkom Matice Slovenskej.

Okrem tvorby pre dospelých, písal aj pre deti - Budkáčik a Dubkáčik, Smelý Zajko a Smelý Zajko v Afrike.

Založil a publikoval v časopise Slniečko.

Do literatúry vstúpil humoristickými ladenými poviedkovými zbierkami U nás, Domov a Medové srdce.

• román Jozef Mak

Sociálno-psychologický román s prvkami expresionizmu.

Znaky sociálno-psychologického realizmu: dedinské prostredie, bieda, nezamestnanosť, vysťahovalectvo, hospodárska kríza

Obdobie: 30-te roky 20. storočia

Miesto deja: Heľpa

Hrdinovia - obyčajný dedinský ľudia, správajú sa pudovo

Jazyk diela: prvky lyrizmu (metafory, epitetá, personifikácie)

Kompozícia: 75 kapitol

Jozef Mak - obyčajný človek „človek milión“

V diele sú dôležité vzťahy medzi postavami, pohľad do vnútra postáv, pohľad pod povrch javov.

Zobrazuje osudy Jozefa Maka od jeho narodenia po 30. rok jeho života. Počas svojho života prežil Jozef Mak väčšinou samé nešťastia:

• narodil sa ako nemanželský syn vdove Eve Makovej
• nenávisť nevlastného brata Jana
• práca u baču Kubandu, ktorý ho iba zdieral
• smrť drevorubača Gregora Biaľoša, jeho biologického otca
• vystavanie nového domu - odchod na vojnu
• smrť matky
• výdaj Maruše za brata Jana, pričom obaja obývali jeho nový dom
• smrť Maruše - utopenie
• svadba s Julou, Julina smrť pri pôrode 2. dieťaťa - „inovať, ktorá sadá na Julinu tvár“

František Hečko (1905 - 1960)

Narodil sa vo vinohradníckom kraji (Suchá nad Parnou, Trnava). Prežil chudobné a nie celkom šťastné detstvo. Píše autobiografické prózy, ktoré sa dotýkajú jeho života. 

• generačný, autobiografický román Červené víno

Dedinský generačný román autobiografického charakteru. Ústrednými postavami sú hrdinovia, členovia rodiny Habdžovci

• Michal Habdža
• Urban Habdža a Kristína Habdžová (Svätá)
• Marek - autobiografická postava

Miesto - Vlčindol (obec, vinohradnícky kraj)

Obdobie - po 1918 - vznik ČSR - medzivojnové obdobie - 2. svetová vojna - obdobie po vojne

Kompozícia:

• Živly (22 kapitol) - táto časť sa začína opisom Vlčindola, kam prichádzajú Urban Habdža a Kristína, milujúci manželia, ktorí sa zobrali aj napriek nevôli Urbanovho otca Michala. Prichádzajú do Vlčindola aj s malým synčekom Markom. Mladá rodina začína od nuly. Dom aj vinohrad získali potom, čo sa zadlžili. Vo Vlčindole prežívajú zo začiatku šťastné chvíle, nachádzajú si priateľov, ale majú aj svojich nepriateľov (Silvester Bolebruch, Šimon Pančucha). Urbanovi sa na gazdovstve darí, stal s i členom vinohradníckeho spolku, rozrastá sa jeho rodina, k Markovi pribúda dcéra Magdaléna. Prvá časť sa končí vypuknutím vojny.
• Hrdinka a hrdinča (16 kapitol) - Urban musí narukovať na front a gazdovstvo necháva na Kristíne a 10-ročnom Markovi. Marek zvláda svoju úlohu veľmi dobre, ale pre vinohrady vynecháva školu. Na konci tejto časti zomiera Michal Habdža a pred smrťou sa v ňom ozvali výčitky svedomia.
• Marek a Lucia (22 kapitol) - po 1. svetovej vojne sa richtárom vo Vlčindole stáva Urban, ale autor sústreďuje pozornosť na jeho syn Marka, ktorý navštevuje vinohradnícku školu, kde je zo začiatku nešťastný, ale postupne sa vypracuje na najlepšieho študenta. V tejto časti sa taktiež dozvedáme o smrti manželky Silvestra Bolebrucha a o tom, ako Silvester všetko svoje úsilie sústredil na dcéru Lucku. Zomiera Oliver, Urbanov priateľ, zomiera i Kristína a Urban sa po jej smrti opúšťa, často pije a i on napokon tragicky zomiera. Najskôr Marek narukuje. Lucka, jeho detská i súčasná láska sa chce z trucu vydať za inžiniera. V deň svadby dostáva od Marka zaľúbený list, v svadobných šatách vyskočí na koč a uháňa za ním. Spolu s Luckou odchádza Marek k babke Verone, kde sa zdržia 3 dni a napokon ticho ako zlodeji odchádzajú do Slivnice, kde začínajú tak ako kedysi Markovi rodičia nový život.

• román Drevená dedina - román z obdobia krátko po vojne, zobrazoval začiatky kolektivizácie (združstevnenia)
• román Svätá tma - dej sa odohráva v časoch Slovenského fašistického štátu v jednom malom vinárskom západoslovenskom malomestečku