Slovenská medzivojnová poézia (J. Smrek, E. B. Lukáč, L. Novomeský)

19a. Slovenská medzivojnová poézia (J. Smrek, E. B. Lukáč, L. Novomeský)

Slovenská poézia medzi dvoma vojnami

Koniec 1. svetovej vojny a nová spoločenská situácia našla bezprostredný ohlas v poézii. Nastupujúce básnické pokolenie nadväzovalo na predošlú generáciu, ale hľadalo si nové možnosti a cesty realizácie. Obraz medzivojnovej poézie je pestrý, tematický, rôznorodý a myšlienkovo bohatý.

V poézií existuje viacero poetických smerov:

• vitalizmus - oslava života, užívanie si života (Ján Smrek)
• symbolizmus (Emil Boleslav Lukáč)
• katolícka moderna
• poetizmus - umenie žiť, milovať (Laco Novomeský)
• nadrealizmus - avantgarda ´38 (Žáry).

Ján Smrek (1898 - 1982)

Založil edíciu EMSA (Edícia mladých slovenských autorov), časopis Elán. Je hlavným predstaviteľom vitalizmu.

Vitalizmus - umelecký smer, ktorý sa v európskej literatúre objavuje po skončení 1. svetovej vojny, ospevoval a oslavoval lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny, vyjadroval radostné, optimistické nálady, aktivitu

Vitalisti nachádzali krásu vo všedných jednoduchých každodenných veciach.

Básne J. Smreka sú plné životného elánu, ospevoval mladosť, lásku, krásu.

Označuje sa ako „poeta natus“ - básnik prírody. Jeho básne sú ľahšie na porozumenie, vyznačujú sa hravosťou, senzualizmom - pôsobenie na city.

V 20-30-tych rokoch napísal vitalistické zbierky, ktoré nazval Slnečnými knihami, pretože si všíma si svetlé stránky života.

Najčastejšími témami v týchto zbierkach sú: túžba po cestovaní, láska, oslava ženskej krásy, radosť z poznávania sveta. Patria sem tieto zbierky:

• Cválajúce dni
  • báseň Cválajúce dni

Rým: voľný verš

Celá báseň vystihuje životný pocit mladej generácie - sloboda, nespútanosť, radosť zo života. Základným motívom je pohyb, ktorý je konkretizovaný cez jazdcov, kone, cowboyov - tieto slová vyjadrujú dynamiku - život sa hýbe. Kone si môžeme vysvetliť aj ako symbol plynúceho času.

Poetizmy: krasojazdci, šarvanci, paripy.

• Božské uzly
  • báseň Balada čerešňových kvetov

Literárny žáner: balada (báseň)

Rým: ABCB

Prirovnáva krásu ženy k čerešňovej halúzke. Prírodná atmosféra, čerešne - symbol jari, vznik niečoho nového. Umelecké opisy prírody, autor opisuje ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí, ich stretnutie v čerešňovom sade. Autor poukazuje na to, že čo sa začalo musí aj skončiť. Využíva rôzne jazykové prostriedky: ševelí háj (metafora), spieva krv (personifikácia), hruď sa vlnila ako žito (prirovnanie), nebolí to, nebolí to (anafora), najmilšia (epiteton)

• Iba oči
  • báseň Oči

Nech nemám nič, ni zem, ni dom,

ďakujem očiam svojím dvom,

že skrze ne mi väčšie statky náležia.

Literárny žáner: óda - oslava ľudského zmyslu (očí)

Rým: voľný verš

Hovorí konkrétne, čo všetko mu zrak umožňuje vnímať (radosť zo života, krásu, ktorá ho obklopuje). Ďalej hovorí, že očami možno vyjadriť nežnosť, lásku. Oči prezradia vzťah k iným ľuďom. Celá báseň vyznieva ako chválospev.

Zrak = senzualizmus - vyjadruje zmyslový pocit.

• Zrno

Spomienka na domov a oslavuje tu domov, rodný kraj a jednoduchého dedinského človeka.

• Básnik a žena

Patrí k najkrajším dielam slovenskej ľúbostnej lyriky. Je písaná vo forme dialógu medzi básnikom a ženou, ktorú stretol a oslovil počas jedného zimného dňa. Rozprávajú sa o význame lásky v živote človeka a o poslaní poézie. Kompozične je skladba rozdelená na 5 kapitol:

• V zasneženom parku - stretnutie básnika a ženy
• Pokračovanie jarné - zrod ich lásky
• Letná noc na vode - rozkvet lásky
• Padajú listy - rozchod

            Rámcom týchto kapitol sú 4 ročné obdobia.

• Po desiatich rokoch - dopísaná dodatočne, autor vyjadruje názor na funkciu poézie, ktorá má šíriť radosť

V rokoch 1935-44 sa odmlčal pretože v atmosfére smrti sa nemohol prejaviť ako básnik radosti. Vydal 2 básnické zbierky, v ktorých odmieta vojnu:

• zbierky Hostina a Studňa - protest proti vojne a fašizmu
  • báseň Bacardi zo zbierky Hostina

„Prečo má tiecť len krv, nech tečú nápoje! Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš“

• Odsúdený k večitej žízni - prvá zbierka

Dnes milujem svoj Deň.

Noc miloval som včera.

Žiť pre prítomnosť, neobzerať sa do minulosti

Emil Boleslav Lukáč (1900 - 1979)

• Hlavný predstaviteľ symbolizmu. Označuje za „poeta doctus“ - básnik meditatívny, filozofický. Jeho básne sú náročné, pretože obsahujú množstvo symbolov z Biblie a mytológie.

Symbolizmus - motívy smútku, bolesti, pesimizmu, skepsy, dezilúzie, sklamania, vyjadruje sa prostredníctvom symbolov

• básnická zbierka Spoveď

Prevládajú motívy smútku a bolesti. Písal náročnú poéziu úvahového a meditatívneho typu.

• básnická zbierka Dunaj a Seina

Napísal ju keď študoval v Paríži. Prežíva  pocit stratenosti, túže po domove. Porovnáva domov - svet, mesto - dedina. Vyzdvihuje pozitívnu hodnotu domova.

• báseň Teadium urbis (Hnus mesta)

Dunaj → symbol Slovenska - Bratislavy (domova), Seina → symbol Francúzska - Paríža (cudziny).

„zlatisté strechy dómov, bohatstva veľkomesta“ - ale to mu je cudzie, ľudia sú tam draví - „nepriatelia - vlci“. V Paríži sa necíti slobodný a šťastný. v básni oslavuje rodný kraj (Hodruša Hámre). Je síce jednoduchý, chudobný - „tam medzi bralami môj čarokrásny domov“. Celá báseň je založená na kontraste domova a cudziny. „na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol“, je síce chudobný ale ľudia sú tam lepší - „ľudia ako vosk“. Celá báseň vyznieva ako oslava rodného kraja. Forma: 4+4+3+3=14 veršová báseň = sonet.

• zbierka O láske neláskavej

Zbierka intímnej lyriky s ľúbostnými motívmi. Lásku spája skôr so smútkom a so sklamaním. Na jednej strane je očarenie, blízkosť, porozumenie, vernosť a na druhej strane je smútok, sklamanie, odcudzenie, nevere, zrada.

• báseň Paradoxon

Je tu motív lásky, lásku chápe ako protiklad (hru) rozumu a citu. Nabáda svoju milú: „buď ku mne trochu ľahostajná, trochu chladná, nemiluj toľko nadovšetko“, pretože si myslí, že len láska s prekážkami nás posúva ďalej - „len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie“. Bojí sa úprimného citu, pretože sa obáva, čo zostane po stroskotaní lásky - odlúčenie, bolesť, smútok.

• zbierka Križovatky

Vznikla v Lipsku a obsahuje jeho najpesimistickejšie básne, prevládajú pocity samoty , opustenosti v cudzom svete. Časté motívy smútku a beznádeje (používa slová - priepasť, hmla, búrka). Jedinou nádejou je pre neho svetielko domova blikajúce v diaľke.

• zbierka Hymny - rieši otázku náboženstva a vzťah k Bohu

2 vojnové zbierky:

• Moloch - varuje pred hrozbou fašizmu, Moloch - pohanský boh vojny, symbol krutosti
• Bábel - symbol Babylonu - zmätok, náreky, chaos - typický pre obdobie vojny

Ladislav Novomeský

Hlavný predstaviteľ skupiny DAV:

Založili ju v roku 1924 mladí ľavicovo orientovaný spisovatelia a umelci. Hlásili sa k socialistickým ideálom a boli aktívnymi členmi komunistickej strany ČSR.

D - Daniel Okály

A - Andrej Sirácky

V - Vlado Clementis

Ďalší predstavitelia: Laco Novomeský, Ján Rob Poničan, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Eduard Urx

Eduard Urx, Vlado Clementis - literárny kritici

Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ - próza

Davisti čerpali námety z európskej proletárskej poézie, odmietali literárne tradície a nadviazali na európske avantgárne smery: poetizmus (futurizmus, expresionizmus)

Básne Ladislava Novomeského sú ovplyvnené najmä poetizmom. Poetisti zdôrazňovali sen, fantáziu, predstavivosť, zmyslové vnemy, asociácie, všímali si veselé stránky života. Snažili sa nachádzať krásu i vo všednom živote, svet vnímali ako hru svetiel, farieb, zvukov, vôní.

• básnická zbierka Nedeľa

Názov nie je náhodný. Nedeľa je sviatočný deň a aj poézia by mala byť sviatkom v živote človeka. Obsahuje subjektívne básne, ktoré vyjadrujú pocity básnika, ale aj básne so sociálnou tematikou (báseň Slúžka). Základným motívom je hľadanie šťastia. Po šťastí márne túžia postavy z okraja veľkomestského života, napr. chudobná slúžka, chlapec zomierajúci na tuberkulózu.

• básnická zbierka Roboit (lichobežník)

Konfrontuje tu krásne detské sny so zložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené tak, ako tvary lichobežníka. Novomeského básne sa vyznačujú: ľúbozvučnosťou, eufonickosťou (príjemné znenie hlások), kalambúrmi (slovné hračky - Vilo meniny), asociáciami, metaforami, lyrickosťou ( to všetko sú znaky poetizmu). Venoval ju Jankovi Kráľovi.

• básnická zbierka Otvorené okná

Názov je symbolický, znamená otváranie okien do Európy - stalo sa heslom mladej generácie po 1. svetovej vojne. Základným motívom je konfrontácia domoviny a sveta. Sú tu básne subjektívne i spoločenské (chudoba, vysťahovalectvo)

• básnická zbierka Svätý za dedinou

Reagoval na hrozbu fašizmu. Uvažuje o nezmyselnosti vojny, aj o tom, akú silu má umenie v tejto dobe. Vyslovuje vieru v človeka, silu ľudskosti, ktorá napokon nad vojnou zvíťazí.

• kniha básní Pašovanou ceruzkou

Názov zbierky je podľa básne Pašovanou ceruzkou, ktorú napísal vo väzení v Ilave, kde bol zatvorený pre politickú činnosť. V zbierke sú básne protifašistického odporu.

V 50-tych rokoch sa odmlčal, lebo bol nespravodlivo obvinený a uväznený. 3 básnické knihy po tomto období:

• Vila Tereza - názov vily, kde sídlilo sovietske veľvyslanectvo
• Do mesta 30 minút - venoval pamiatke popraveného Vlada Clementisa
• Stamodtiaľ a iné - báseň Pošušky - zamýšľa sa nad tým čo prežil (svoje uväznenie) a ako sa s tým vyrovnal