Slovenská medzivojnová poézia (J. Smrek, E. B. Lukáč, L. Novomeský)

19a. Slovenská medzivojnová poézia (J. Smrek, E. B. Lukáč, L. Novomeský)

Slovenská poézia medzi dvoma vojnami

Koniec 1. svetovej vojny a nová spoločenská situácia našla bezprostredný ohlas v poézii. Nastupujúce básnické pokolenie nadväzovalo na predošlú generáciu, ale hľadalo si nové možnosti a cesty realizácie. Obraz medzivojnovej poézie je pestrý, tematický, rôznorodý a myšlienkovo bohatý.

V poézií existuje viacero poetických smerov:

Ján Smrek (1898 - 1982)

Založil edíciu EMSA (Edícia mladých slovenských autorov), časopis Elán. Je hlavným predstaviteľom vitalizmu.

Vitalizmus - umelecký smer, ktorý sa v európskej literatúre objavuje po skončení 1. svetovej vojny, ospevoval a oslavoval lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny, vyjadroval radostné, optimistické nálady, aktivitu

Vitalisti nachádzali krásu vo všedných jednoduchých každodenných veciach.

Básne J. Smreka sú plné životného elánu, ospevoval mladosť, lásku, krásu.

Označuje sa ako „poeta natus“ - básnik prírody. Jeho básne sú ľahšie na porozumenie, vyznačujú sa hravosťou, senzualizmom - pôsobenie na city.

V 20-30-tych rokoch napísal vitalistické zbierky, ktoré nazval Slnečnými knihami, pretože si všíma si svetlé stránky života.

Najčastejšími témami v týchto zbierkach sú: túžba po cestovaní, láska, oslava ženskej krásy, radosť z poznávania sveta. Patria sem tieto zbierky:

Rým: voľný verš

Celá báseň vystihuje životný pocit mladej generácie - sloboda, nespútanosť, radosť zo života. Základným motívom je pohyb, ktorý je konkretizovaný cez jazdcov, kone, cowboyov - tieto slová vyjadrujú dynamiku - život sa hýbe. Kone si môžeme vysvetliť aj ako symbol plynúceho času.

Poetizmy: krasojazdci, šarvanci, paripy.

Literárny žáner: balada (báseň)

Rým: ABCB

Prirovnáva krásu ženy k čerešňovej halúzke. Prírodná atmosféra, čerešne - symbol jari, vznik niečoho nového. Umelecké opisy prírody, autor opisuje ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí, ich stretnutie v čerešňovom sade. Autor poukazuje na to, že čo sa začalo musí aj skončiť. Využíva rôzne jazykové prostriedky: ševelí háj (metafora), spieva krv (personifikácia), hruď sa vlnila ako žito (prirovnanie), nebolí to, nebolí to (anafora), najmilšia (epiteton)

Nech nemám nič, ni zem, ni dom,

ďakujem očiam svojím dvom,

že skrze ne mi väčšie statky náležia.

Literárny žáner: óda - oslava ľudského zmyslu (očí)

Rým: voľný verš

Hovorí konkrétne, čo všetko mu zrak umožňuje vnímať (radosť zo života, krásu, ktorá ho obklopuje). Ďalej hovorí, že očami možno vyjadriť nežnosť, lásku. Oči prezradia vzťah k iným ľuďom. Celá báseň vyznieva ako chválospev.

Zrak = senzualizmus - vyjadruje zmyslový pocit.

Spomienka na domov a oslavuje tu domov, rodný kraj a jednoduchého dedinského človeka.

Patrí k najkrajším dielam slovenskej ľúbostnej lyriky. Je písaná vo forme dialógu medzi básnikom a ženou, ktorú stretol a oslovil počas jedného zimného dňa. Rozprávajú sa o význame lásky v živote človeka a o poslaní poézie. Kompozične je skladba rozdelená na 5 kapitol:

            Rámcom týchto kapitol sú 4 ročné obdobia.

V rokoch 1935-44 sa odmlčal pretože v atmosfére smrti sa nemohol prejaviť ako básnik radosti. Vydal 2 básnické zbierky, v ktorých odmieta vojnu:

Prečo má tiecť len krv, nech tečú nápoje! Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš

Dnes milujem svoj Deň.

Noc miloval som včera.

Žiť pre prítomnosť, neobzerať sa do minulosti

 

Emil Boleslav Lukáč (1900 - 1979)

Symbolizmus - motívy smútku, bolesti, pesimizmu, skepsy, dezilúzie, sklamania, vyjadruje sa prostredníctvom symbolov

Prevládajú motívy smútku a bolesti. Písal náročnú poéziu úvahového a meditatívneho typu.

Napísal ju keď študoval v Paríži. Prežíva  pocit stratenosti, túže po domove. Porovnáva domov - svet, mesto - dedina. Vyzdvihuje pozitívnu hodnotu domova.

Dunaj → symbol Slovenska - Bratislavy (domova), Seina → symbol Francúzska - Paríža (cudziny).

zlatisté strechy dómov, bohatstva veľkomesta“ - ale to mu je cudzie, ľudia sú tam draví - „nepriatelia - vlci“. V Paríži sa necíti slobodný a šťastný. v básni oslavuje rodný kraj (Hodruša Hámre). Je síce jednoduchý, chudobný - „tam medzi bralami môj čarokrásny domov“. Celá báseň je založená na kontraste domova a cudziny. „na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol“, je síce chudobný ale ľudia sú tam lepší - „ľudia ako vosk“. Celá báseň vyznieva ako oslava rodného kraja. Forma: 4+4+3+3=14 veršová báseň = sonet.

Zbierka intímnej lyriky s ľúbostnými motívmi. Lásku spája skôr so smútkom a so sklamaním. Na jednej strane je očarenie, blízkosť, porozumenie, vernosť a na druhej strane je smútok, sklamanie, odcudzenie, nevere, zrada.

Je tu motív lásky, lásku chápe ako protiklad (hru) rozumu a citu. Nabáda svoju milú: „buď ku mne trochu ľahostajná, trochu chladná, nemiluj toľko nadovšetko“, pretože si myslí, že len láska s prekážkami nás posúva ďalej - „len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie“. Bojí sa úprimného citu, pretože sa obáva, čo zostane po stroskotaní lásky - odlúčenie, bolesť, smútok.

Vznikla v Lipsku a obsahuje jeho najpesimistickejšie básne, prevládajú pocity samoty , opustenosti v cudzom svete. Časté motívy smútku a beznádeje (používa slová - priepasť, hmla, búrka). Jedinou nádejou je pre neho svetielko domova blikajúce v diaľke.

2 vojnové zbierky:

 

Ladislav Novomeský

Hlavný predstaviteľ skupiny DAV:

Založili ju v roku 1924 mladí ľavicovo orientovaný spisovatelia a umelci. Hlásili sa k socialistickým ideálom a boli aktívnymi členmi komunistickej strany ČSR.

D - Daniel Okály

A - Andrej Sirácky

V - Vlado Clementis

Ďalší predstavitelia: Laco Novomeský, Ján Rob Poničan, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Eduard Urx

Eduard Urx, Vlado Clementis - literárny kritici

Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ - próza

Davisti čerpali námety z európskej proletárskej poézie, odmietali literárne tradície a nadviazali na európske avantgárne smery: poetizmus (futurizmus, expresionizmus)

Básne Ladislava Novomeského sú ovplyvnené najmä poetizmom. Poetisti zdôrazňovali sen, fantáziu, predstavivosť, zmyslové vnemy, asociácie, všímali si veselé stránky života. Snažili sa nachádzať krásu i vo všednom živote, svet vnímali ako hru svetiel, farieb, zvukov, vôní.

Názov nie je náhodný. Nedeľa je sviatočný deň a aj poézia by mala byť sviatkom v živote človeka. Obsahuje subjektívne básne, ktoré vyjadrujú pocity básnika, ale aj básne so sociálnou tematikou (báseň Slúžka). Základným motívom je hľadanie šťastia. Po šťastí márne túžia postavy z okraja veľkomestského života, napr. chudobná slúžka, chlapec zomierajúci na tuberkulózu.

Konfrontuje tu krásne detské sny so zložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené tak, ako tvary lichobežníka. Novomeského básne sa vyznačujú: ľúbozvučnosťou, eufonickosťou (príjemné znenie hlások), kalambúrmi (slovné hračky - Vilo meniny), asociáciami, metaforami, lyrickosťou ( to všetko sú znaky poetizmu). Venoval ju Jankovi Kráľovi.

Názov je symbolický, znamená otváranie okien do Európy - stalo sa heslom mladej generácie po 1. svetovej vojne. Základným motívom je konfrontácia domoviny a sveta. Sú tu básne subjektívne i spoločenské (chudoba, vysťahovalectvo)

Reagoval na hrozbu fašizmu. Uvažuje o nezmyselnosti vojny, aj o tom, akú silu má umenie v tejto dobe. Vyslovuje vieru v človeka, silu ľudskosti, ktorá napokon nad vojnou zvíťazí.

Názov zbierky je podľa básne Pašovanou ceruzkou, ktorú napísal vo väzení v Ilave, kde bol zatvorený pre politickú činnosť. V zbierke sú básne protifašistického odporu.

 

V 50-tych rokoch sa odmlčal, lebo bol nespravodlivo obvinený a uväznený. 3 básnické knihy po tomto období:

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19931-slovenska-medzivojnova-poezia-j-smrek-e-b-lukac-l-novomesky/