Príroda a mravné hodnoty v próze naturizmu (F. Švantner, M. Figuli, D. Chrobák, Ľ. Ondrejov)

21a. Príroda a mravné hodnoty v próze naturizmu (F. Švantner, M. Figuli, D. Chrobák, Ľ. Ondrejov)

Próza naturizmu

Natura = príroda, prirodzenosť. Nový smer označovaný ako lyrizovaná próza. Za nástup naturizmu sa považuje rok 1937. Rozvoj nastáva najmä v rokoch 2. svetovej vojny. V tvorbe predstaviteľov naturizmu sa odrazil vplyv francúzskych a švajčiarskych regionalistov - ich koncepcia prírodného človeka.

Znaky:

• včlenenie prvkov lyriky (metafory, epitetá...) do prózy
• diela sa odohrávajú v prostredí prírody
• odmietajú mesto a jeho morálku
• dôraz kladú nie na dej ale na vnútro postáv, na to ako prežívajú udalosti
• hlavné postavy sú obyčajne výnimočný, zvláštny ľudia, žijú v dôvernom styku s prírodou, konajú pudovo, živelne, pod vplyvom silných emócii, sú hlboko citovo založené
• nezobrazuje historické, spoločenské prostredie - nie je určený čas a miesto
• využíva prvky ľudovej slovesnosti, najmä rozprávok - symbolika čísel (Tri gaštanové kone), zvieratá sú symbolom dobra, drak - rozprávková bytosť
• subjektivizácia - rozprávačom je jedna z postáv - 1.os.sg.
• konflikt dobra a zla - víťazstvo dobra
• motívy - láska, priateľstvo, detstvo
• baladickosť, mýtickosť, fantastickosť

František Švantner (1912 - 1950)

Zavŕšil prózu naturizmu. Narodil sa v Bystrej pod Nízkymi Tatrami. Pracoval ako učiteľ. Čas svojich próz publikoval v časopisoch. V jeho tvorbe objavíme prvky o modernizácii prózy.

• zbierka 8 próz Malka

Sú to väčšinou prózy baladické, vyznačujúce sa tiež fantastickosťou, osudovosťou. Ide akoby o novely s tajomstvom a aj konanie postáv je často záhadné, tajomné.

• novela Malka

Prostredie prírody, lesa, svitanie.

Rozprávač: 1.os.sg., ja-rozprávanie, priamy subjektívny

Jazyk diela, spôsob rozprávania obsahuje lyrické prvky.

Hlavnou postavou a aj rozprávačom je valach (honelník - pomocník na salaši) Ondrej, ktorý sa zaľúbi do Malky, 17-ročnej mlčanlivej, hanblivej dievčiny slúžiacej u krčmára Michalčíka. Ondrej si Malku po krátkej známosti chce vziať za ženu. V tom čase sa na salaši objaví tajomný muž Šajban (vie čítať aj písať, je opradený tajomstvom), ktorý sa správa podozrivo, skrýva sa pred žandármi, objavuje sa v spoločnosti Malky, ktorá mu raz prala aj zakrvavenú košeľu. Krčmára Michalčíka nájdu mŕtveho, valach v žiarlivosti udá Šajbana v meste žandárom. Keď zistí, že Šajban je Malkin brat, uteká ho spolu s Malkou varovať do hôr. Záver je baladický, v prestrelke Malka zomiera.

Dej sa odohráva v lone prírody a správanie sa hrdinov je pudové, živelné (nevedia čítať, pobijú sa). Malku autor neidealizuje: „Malka sa mi páči taká, aká je - vypĺchnutá, ušmochtaná...vykúka na človeka ako žabie očko spod lopúcha.“

Výrazové prostriedky: personifikácia - Obloha sa naklonila k mojej tvári a chcela mi privrieť mihalnice..., epiteton - zaparené drevo, krištáľový prúd vody, prirovnanie - zatrepotala ani vtáča

• román Nevesta hôľ

Prostredie: hory, skaly, kopce.

Rozprávač: 1.os.sg., priamy, subjektívny

Jazyk diela je lyrický, množstvo umeleckých jazykových prostriedkov.

Kôň Eguš robí rozprávačovi sprievodcu. Rozprávačom a hlavnou postavou je hájnik Libor, ktorý sa vracia na svojom vernom koni Egušovi do rodného kraja. Zaľúbi sa do Zuny - nevesty hôľ, dcéry mlynára. O Zunu má ale záujem aj krčmár Weinhold a uhliar Tavo. Zuna je však zvláštna bytosť, poloreálna a polosnová, fantastická, ktorá nepatrí nikomu iba tajomnému démonovi z vrchov, ktorý sa premieňa na vlka. V závere je hájnik svedkom súboja Luny a vlka, ktorému Zuna prehryzie hrdlo a vzápätí Zuna zmizne. Tavo to komentoval takto: „Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“

Margita Figuli (1909 - 1995)

Je predstaviteľkou prózy naturizmu. Narodila sa vo Vyšnom Kubíne a zomrela v Bratislave. Po skončení obchodnej akadémie pracovala ako banková úradníčka a pôsobila aj vo výbore Zväzu slovenských spisovateľov.

• románová novela Tri gaštanové kone

Novela má kompozíciu rozprávky, postavy sú rozdelené na dobré (Magdaléna a Peter - Tulák) a zlé (JanoZápotočný a krčmárka Maliarička - matka Magdalény).

Rozprávačom je Peter, sirota, ktorý stratil rodičov pri požiari. Prebíja sa životom sám, cestuje po Slovensku a skupuje drevo. Peter prichádza do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna. Cestou stretáva aj Jana Zápotočného, pašeráka koní, ktorý si chce Magdalénu vziať za ženu. Svadbu vy chcela najmä Magdalénina matka Maliarička, skúpa a chamtivá krčmárka. Počas svätojánskej noci Magdaléna sľúbi Petrovi, že bude na neho čakať, ale musí zanechať tulácky život, postaviť dom a začať gazdovať. Znakom, že úlohu splnil mali byť 3 gaštanové kone, s ktorými sa mal vrátiť po Magdalénu. Po 2 rokoch si ide Peter po Magdalénu, ktorá je už ale ženou Zápotočného. Jano ju po Petrovom odchode znásilnil, správal sa k nej surovo a tyransky, následkom čoho prišla aj o dieťa. Po Petrovom návrate Zápotočný vyčíňa ešte viac. Kôň, ktorého tak týral, sa v závere novely utrhne a zabije Zápotočného.

Rozprávkovosť sa završuje tým, že sa Magdaléna vzdáva majetku v prospech Zápotočného sestry a odchádza s Petrom na vernom gaštanovom koni. Prírodu tu reprezentujú 3 gaštanové kone ako symboly sily, krásy, istoty, bohatstva, života, ale sú aj symbolmi smrti a zúčtovateľmi so zlom.

Znaky prózy naturizmu:

• dedinské prostredie
• Peter - 1.os.sg, subjektívny rozprávač
• kone - symbol spravodlivosti, čistoty
• Jano - záporný, Peter - kladný = schematické rozdelenie postáv, znak rozprávkovosti
• víťazstvo dobra nad zlom - znak rozprávkovosti
• 3 sľuby, 3 kone - magické číslo
• nevieme miesto, čas nie je dôležitý
• dôležitejšie vnútro postáv ako dej

Dobroslav Chrobák(1907 - 1951)

Patrí k popredným predstaviteľom naturizmu. Narodil sa v Hybiach, zomrel v Bratislave. Pôsobil v slovenskom rozhlase a učil na technickej univerzite v Bratislave. Písať začal už na gymnáziu. 

• zbierka poviedok Kamarát Jašek

Uplatnil mnohé princípy prózy naturizmu. Kritika ho obvinila z plagiátorstva - napodobňovania (francúzskych naturistov). Zbierka obsahuje 8 noviel (Návrat Ondreja Baláža, Poviestka, Učenlivá Marta a starostlivá Mária...)

• románová novela Drak sa vracia

Patrí k najlepším dielam slovenskej lyrizovanej prózy. Využíva výrazové prostriedky lyriky.

Novela sa skladá s 12 kapitol a epilógu. Dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodný námet pre hrdinskú rozprávku.“ (J. Conrad - Lord Jim)

Autor tu využil štylistické prózy. Kompozícia je taktiež zložitá, striedajú sa tam časové roviny i osoby rozprávača. Miestom deja sú Tatry. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútorný svet svojich postáv, na vzťahy.

Hlavné postavy - Drak - Martin Lepiš Madlušovie, Čierny Macek, Šimon Jariabek, Eva

Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa, zobral to k sebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď hrnčiar úplne oslepol, chlapec ho musel všade sprevádzať, nemal čas zblížiť sa s rovesníkmi, deti do neho hádzali kamene, prezývali ho Drakom a neskôr sa mu aj pripisovali všetky dedinské nešťastia - požiare, povodne, choroby, suchá, hlad... Ľudia si mysleli, že má čarodejné schopnosti, všetci ho nenávideli. Jediná, ktorá sa s ním stretávala, bola Eva, čakala s ním dieťa, ktoré neskôr dala do výchovy rodičom. Dedina usúdila, že sa musia Draka zbaviť, jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva sa o neho starala, aj keď ju za to všetci odcudzovali. Keď vyzdravel, bez slova rozlúčky z dediny odišiel. Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha vypukol v tatranských horách požiar a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. Vtedy sa v dedine objavil Drak a podujal sa čriedu zachrániť, aby si ich získal späť. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu chalupu. Pre istotu ho mal odprevadiť Šimon Jariabek (Evin manžel). Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, ale v horách sa musel zdržať o niečo dlhšie. Šimon mu nedôveroval, domnieval sa, že predal stádo Poliakom a tak sa v noci potajomky vrátil do dediny a podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj zo stádom k dedine, dodržal sľub a doviedol si so sebou aj svoju družku, poľské dievča Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a jediný, kto ju po celý čas mal rád je Šimon. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. V epilógu vystupuje Eva už ako stará mať rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi - dozvedáme sa, že odvtedy sa mali radi a žili spolu šťastne.

Znaky prózy naturizmu:

• československo-poľské hranice, prírodné prostredie, dedina
• drak - rozprávková bytosť
• rozprávač - subjektívny 1.os.sg. - Eva
• šťastný koniec - zmierenie sa s dedinou

V oboch dielach (Drak sa vracia, Tri gaštanové kone) ide o ľúbostný trojuholník:

• Peter, Magdaléna, Jano Zápotočný
• Šimon Jariabek, Drak (Martin Lepiš), Eva

Ľudo Mistrík - Ondrejov (1901 - 1961)

Priekopník prózy naturizmu. Jeho rodným mestom bolo mesto Slanje v Juhoslávii, detstvo prežil na Kostiviarskej v Banskej Bystrici a zomrel v Bratislave. Napísal románovú trilógiu

• Slnko vystúpilo nad hory

• román: Zbojnícka mladosť

Autor tu zachytáva harmonickú jednotu človeka a prírody. Zobrazuje tu ideálny svet (priateľstvo, odvaha, láska, krása, fyzická i duševná sila). Autor tu oživuje prírodu a veci – animizácia. 

Hlavným hrdinom je Jerguš Lapin – dieťa samoty, dieťa prírody

Román je rozdelený na menšie kapitoly so samostatným názvom

• román: Jerguš Lapin
• román: Na zemi sú tvoje hviezdy

Jerguš Lapin

Chudobný chlapec, žije s matkou, súrodencami. Je šikovný, sebavedomý, rozumie si so zvieratami, má blízky vzťah k prírode. Jeho bezstarostné detstvo sa skončí trpkými skúsenosťami v meste a továrni, kde začne pracovať. Ponižujú ho tu, majiteľ ho udrie, keďže je hrdý, neznesie to, ujde späť do hôr a stane sa zbojníkom (ako jeho otec). Podľa povesti nadobudne aj čarovnú moc. Autor čerpá námet z ľudových povestí a balád a spomienok na vlastné detstvo.