Moderné smery svetovej prózy po r. 1945 (existencializmus, neorealizmus, antiromán)
22a. Moderné smery svetovej prózy po r. 1945
(existencializmus, neorealizmus, antiromán)
- Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života ľudského myslenia na celom svete. Po porážke fašizmu v roku 1945 došlo k rozdeleniu Európy na východný a západný blok. Došlo k diferenciácii (k rozdielom) kultúrneho a literárneho života. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a experimentovala z novými, v socialistických krajinách bol jednotný umelecký smer - socialistický realizmus.
- Existencializmus vo Francúzsku
- Existencializmus vznikol v 30.rokoch 20. storočia ako filozofický a umelecký smer. Prevláda v ňom pesimizmus a beznádej. Príslušníci tohto hnutia si kladú otázku aký zmysel má život a dianie okolo nich. Existencializmus skúma otázky existencie, bytia človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov.
- Hrdinami literárneho existencializmu sú výnimočný jedinci, ktorí sú často stavaný do zložitých životných situácii, musia sa v nich, ale rýchlo rozhodovať a za tieto svoje rozhodnutia nesú aj zodpovednosť.
- Jean Paul Sartre(1905 - 1980)
- Zakladateľ
existencializmu. Pochádzal z Paríža. Na Sorbone študoval filozofiu. Potom pôsobil ako stredoškolský profesor. Získal Nobelovu cenu v roku
1964, ktorú si ale demonštratívne neprebral - odmietol ju.
- román Hnus
- Hlavnou postavou je osamotený jednotlivec, spisovateľ, ktorý pociťuje nezmyselnosť života a hnus. Vo svojom denníku rozoberá svoje duševné stavy a zaznamenáva výsledky sebapozorovania a svojej nezmyselnej činnosti. Toto písanie (umenie) považuje za únik zo sveta reality.
- zbierka 5 poviedok
Múr
- poviedka má tiež názov Múr a čerpá námet zo španielskej občianskej vojny.
Pablo sa ocitá vo väzení, môže si zachrániť život, ale musí prezradiť úkryt svojho priateľa. Pablo, aby sa zbavil svojich
väzniteľov, vymyslí si, že jeho priateľ je ukrytý na cintoríne. Ramon sa tam skutočne ukrýval a takto si Pablo neúmyselnou zradou
zachránil život. Názov poviedky možno chápať aj symbolicky:
- múr tvoriaci hranicu medzi výnimočnými jedincami a okolitým svetom
- múr ako prekážka, za ktorú sa nedá ustúpiť a kedy treba urobiť dôležité rozhodnutie
- poviedka má tiež názov Múr a čerpá námet zo španielskej občianskej vojny.
Pablo sa ocitá vo väzení, môže si zachrániť život, ale musí prezradiť úkryt svojho priateľa. Pablo, aby sa zbavil svojich
väzniteľov, vymyslí si, že jeho priateľ je ukrytý na cintoríne. Ramon sa tam skutočne ukrýval a takto si Pablo neúmyselnou zradou
zachránil život. Názov poviedky možno chápať aj symbolicky:
- román Hnus
- Albert Camus(1913 - 1960)
- Narodil sa v Alžírsku, kde aj študoval, zomrel
pri autonehode v roku 1960 a tri roky pred smrťou získal nobelovú cenu za literatúru.
- novela Cudzinec
- Hrdinom je jednoduchý úradník, ktorý berie život ako ťarchu, príťaž. Nemá priateľov, nezasiahne ho ani smrť matky, berie to ako normálnu vec. Dopustí sa aj vraždy, je odsúdený na trest smrti, rozsudok prijíma s pokorou, chladne, akoby sa tešil, že odíde z tohto sveta. Pre okolitý svet sa javí ako cudzinec nerešpektujúci spoločenské pravidlá.
- román Mor
- Dej sa odohráva v meste Oran v Alžírsku. V meste vypukne mor, ľudia sa proti nemu nedokážu brániť. Lekári sa snažia nájsť liek, ale bezúspešne. Napokon mor ustúpi sám od seba. Tu autor vyjadruje presvedčenie, že akákoľvek obrana proti zlu je márna. Názov románu treba chápať symbolicky, autor mal na mysli vnútorný mor, ktorý rozožiera ľudské duše - pýcha, nenávisť, pokrytectvo, klamstvo...Tento mor drieme v každom z nás a je len na ľuďoch, či mu dáme priestor, aby ľudstvo postupne zahubil.
- Neorealizmus
- Šíril sa v 30. rokoch 20. storočia z Talianska. Prvýkrát tento pojem použil Antonio Gramsci, popredný predstaviteľ talianskeho robotníckeho hnutia. Výrazne sa prejavil aj vo filme (kinematografia). Vo filme často vystupovali i neherci, aby sa podčiarkla živelnosť v správaní. Významnými režisérmi boli Victoria de Sida a R. Rosselini.
- Deje sa odohrávajú v okrajových štvrtiach veľkých miest. Literárny alebo filmový hrdinovia sú tuláci, žobráci, zlodeji, pasáci, prostitútky. Hovoria slangovým jazykom, vulgarizmom, nevyberavými slovami.
- novela Cudzinec
Alberto Moravia(1907 - 1990)
- Celý život prežil v Ríme, kam aj situoval väčšinu svojich próz. bol veľkým odporcom
vojny, fašizmu a za svoje názory bol prenasledovaný a musel sa aj skrývať. Väčšinou žil doma a písal knihy.
- román
Rimanka
- Hlavnou hrdinkou je Adriána (krásna dcéra chudobnej krajíčky), ktorá žije so svojou matkou, tá chce z dcéry mať bohaté a úspešné dievča za každú cenu. Adriána je modelka, matka jej dohadzuje kšefty, Adriána sa dostane do zlej spoločnosti, stáva sa z nej prostitútka. Ale aj popri tom všetkom si zachováva ľudskú dôstojnosť a sníva o usporiadanom rodinnom živote.
- román Vrchárka
- Je aj sfilmovaný, hlavná herečka - Sofia Loren, režisér filmu Victorio de Sica.
- Je to „rímsky román“, pretože dej sa odohráva v Ríme a jeho okolí počas 2. svetovej vojny. Moravia sa opiera o konkrétne historické udalosti. Vo všeobecnosti je to román o zhubnom vplyve vojny do života jednoduchých ľudí.
- Rozprávačkou a hlavnou hrdinkou je obchodníčka Cesira, ktorá žije prvé roky vojny v hojnosti a dostatku. Žije v nešťastnom manželstve a jej jediným šťastím je dcéra Rosetta. V roku 1943 front postúpil až k Rímu a obe ženy preto museli utiecť do hôr. V horách počas 9 mesiacov prežívali všetky príkoria utečencov. Prišli o všetky úspory a na konci sa stali aj obeťami znásilnenia. Keď sa vracali do Ríma, ich šoféra zastrelili banditi, Cesira chcela ukradnúť jeho peniaze, ktoré mal ukryté v aute. Keď to uvidela Rosetta, rozplakala sa. Nebyť tých Rosettiných sĺz,vrátili by sa do Ríma 2 živly, jedna prostitútka a druhá zlodejka, to sa z nich totiž stalo a za to všetko mohla vojna.
- Motto: „Vojna robí z ľudí, inak dobrých, divé zvery.“
- román Ľahostajný - dej sa odohráva v rodine, v ktorej slovo morálka nič neznamená
- román
Rimanka
Pier Pablo Pasolini
- Pre svoje diela hľadá inšpiráciu v okrajových častiach Ríma, zomrel tragicky, zavraždili ho dýkou.
Častým námetom jeho próz boli bieda a snaha ľudí prežiť.
- román Búrlivy život - Tomasso žije búrlivým životom. Potĺka sa medzi asociálmi. Pod vplyvom lásky a choroby skoncuje so svojím predošlým životom.
- román Uličníci - doslovný preklad Deti ulice
- Antiromán(Škola nového románu)
- Šíri sa začiatkom 20. storočia z Francúzska.
Znaky:
- autori odmietajú klasickú prózu, dej býva často bez chronológie
- odmietanie klasickej kompozície a odmietanie epického hrdinu
- písanie je racionálne, akoby bez fantázie
- málo vnútorných monológov, viac dialógov, ktoré vraj lepšie vystihujú hlavných hrdinov a odhaľujú ich vnútorný svet
Alain Robbe Grillet
- Okrem
antirománových diel sa venoval najmä písaniu prózy, ale písal aj filmové scenáre.
- román Žiarlivosť
- z francúzštiny by sa to dalo preložiť ako:
- žiarlivosť
- žalúzie, rolety, cez ktoré sa díva žiarlivý manžel a snaží sa pristihnúť svoju manželku pri nevere
- Dej sa odohráva na istej bananovníkovej plantáži v dome manželov, pričom meno muža nepoznáme a manželka je označovaná ako madam A. Manžel žiarli na svoju manželku, za ktorou chodieva sused Frank a jeho oči sú akoby kamerami, ktoré všetko zachytávajú a ktorým nič neunikne.
- z francúzštiny by sa to dalo preložiť ako:
- román Žiarlivosť
Michel Butor
- román Premena
- písaný v 2. osobe množného čísla (predstavte si, domnievate sa)
- Zachytáva príbeh manželského trojuholníka. Hrdina odchádza z Paríža do Ríma za milenkou, opúšťa manželku dve deti. Milenku chce priviesť do Paríža a túži s ňou začať nový život. Vo vlaku prichádza na to, že jeho vysnívaný svet by bol v realite Paríža pravdepodobne odsúdený na zánik.
- Rozprávanie v 2. osobe množného čísla spolu s logickými úvahami a detailnými opismi majú stotožniť čitateľnosť s vedomím románového hrdinu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál