Svetová próza po r. 1945 (J. D. Salinger, J. Heller, A. Solženicyn)

24a. Svetová próza po r. 1945 (J. D. Salinger, J. Heller, A. Solženicyn)

Jerome David Salinger(1919)

Písal hlavne prózu, v ktorej sa snažil zachytiť problémy dospievajúcich mladých ľudí.

Zaoberá problémami dospievajúcej mladej generácie. Dej sa odohráva v New Yorku v predvianočnom čase. Ústrednou postavou je 16-ročný chlapec Holden Caulfield. Pochádza z tzv. dobrej rodiny, ale je vo veku, kedy sa potrebuje sám presadiť, nepáči sa mu svet dospelých, ktorý považuje za skazený, neúprimný, plný pretvárky. Keď ho vyhodili z ďalšej školy, rozhodol sa nevrátiť domov a krátko pred Vianocami sa 3 dni potuluje po New Yorku. Zažíva rôzne dobrodružstvá s rôznymi ľuďmi, nerozpráva o sebe, skôr sa pýta ľudí na ich život. Je rozhodnutý odísť z domu, ale napokon sa pod vplyvom svojej mladšej sestry Phoebe vracia domov. Holden je symbolom vzbury mladej generácie, ktorá nerešpektuje pokrytecký svet dospelých. Má rád malé deti, chce byť ich ochrancom. Kniha je rozdelená na 26 kapitol. Celá knižka sa začína predstavením hlavného hrdinu a postupne sa cez subjektívne rozprávanie dozvedáme o jeho názoroch na život, školu, dievčatá, dospelých, vojnu... Štýl jazyka je študentský, slangový, vulgárny, provokujúci... Hrdinove úvahy a konanie predstavujú revoltu - rebéliu americkej dospievajúcej mládeže, čo sa prejavilo aj v jazyku i v čase, v ktorom sa dej odohráva. V románe sa prelínajú časové roviny - spomienky, prítomnosť. Na udalosti si spomína v sanatóriu.

Odôvodnenie názvu: žitné pole je obklopené priepasťou (svet dospelých plný pretvárky, faloše, tovární, peňazí - skazená Amerika), v žitnom poli sa hrajú deti a Holden stojí chrbtom k priepasti a dáva pozor aby niektoré z hrajúcich sa detí nespadlo do priepasti (sveta dospelých), pretože deti považuje za čisté a neskazené

Joseph Heller (1923 - 1999)

Počas 2. svetovej vojny pôsobil v americkom letectve.

Kniha s protivojnovou tematikou kritizujúca tiež byrokratické pomery v armáde. Dej sa odohráva na ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde je umiestnená americká letecká základňa. Odtiaľto podnikajú americkí piloti svoje nálety. Po absolvovaní určitého počtu náletov, majú byť piloti priradený k pozemnej službe. Ich veliteľ im ale počty náletov neustále zvyšuje. Hlavným hrdinom je kapitán Yossarian, ktorý sa búri voči vojenskej mašinérii. Snaží sa obchádzať predpisy, robí aj nemožné, aby si zachránil život. Nasadzuje si masku klauna a „švejkovský“ sa snaží vyhnúť vojnovému chaosu. Hlava XXII je systém zákonov, príkazov, nariadení, prepisov, ktoré potvrdzujú chaos vojny. Hlúposti a nenormálnosti sa stavajú normou a prejavy zdravého rozumu sa považujú za nenormálne.

Motto: „Hlave XXII neprejde nikto cez rozum.“

Alexander Isajevič Solženicyn(1918 - 2008)

Vyštudoval matematiku a potom aj matematiku vyučoval na vysokej škole. Bojoval v 2. svetovej vojne. Bol veľkým kritikom Stalina, bol odsúdený do vyhnanstva na Sibíri (gulagy). Diagnostikovali mu rakovinu, z ktorej sa mu podarilo zázračné vyliečiť a o tejto svojej skúsenosti napísal román Rakovina.

Autor tu zachytil iba jeden deň zo života väzňa, od budíčka po večierku. Verne zobrazuje táborový život. Všíma si úplne všedné veci - prácu väzňov v treskúcej zime, denný poriadok v tábore, spomienky na príbuzných, nedostatok jedla. Ivan Denisovič Šuchov je človek pracovitý, svedomitý, vždy dodržiava zákony a pravidlá hry. Je priateľský a pomáha ostatným väzňom aby prežili. Napriek všetkým útrapám nestráca chuť do života. Je to politický väzeň odsúdený za vlastizradu, pretože vraj plnil úlohu, ale akú to nevedel ani on ani vyšetrujúci sudca. Novela je jednoduchým, veľmi ľudským príbehom, ale zároveň aj otrasným svedectvom o živote odsúdencov v trestaneckom tábore na Sibíri v časoch stalinizmu. Novela má aj spomienkové - retrospektívne časti. Jazyk novely je typický pre väzenské prostredie. Ivan Denisovič v roku 1941 musel opustiť rodinu a odísť do vojny. Ocitol sa v nemeckom zajatí. Akoby zázrakom sa mu podarilo ujsť, dostal sa k rusom (svojim), ale neskôr bol obvinený zo špionáže v prospech Nemcov a odsúdený na 10 rokov nútených prác.

Opisuje celú mašinériu psychickej a fyzickej likvidácie ľudí v gulagoch, ich týranie a mučenie. Román vyšiel v západnej Európe a po jeho vydaní bol Solženicyn zbavený štátneho občianstva na 20 rokov a vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Do Ruska sa mohol vrátiť až v roku 1994 na pozvanie Gorbačova.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19943-svetova-proza-po-r-1945-j-d-salinger-j-heller-a-solzenicyn/