Zóny pre každého študenta

Ideály krásy, bratstva a pravdy v poézii (M. Rúfusa, V. Mihálika a M. Válka)

27a. Ideály krásy, bratstva a pravdy v poézii (M. Rúfusa, V. Mihálika a M. Válka)

Milan Rúfus (1928 - 2009)

Inšpiroval sa hlavne svojím „zeleným“ detstvom, spomína si veľmi pekne na matku a starú matku, ktoré mu už od kolísky vštepovali vďaka rozprávkam a piesňam základy ľudskosti. Do literatúry vstúpil už ako zrelý básnik. Je filozofickým básnikom, v jeho tvorbe cítiť vieru v Boha. Jeho básne sa vyznačujú jednoduchosťou a úprimnosťou.

Je to básnik:

Tvorba

V tejto básnickej zbierke sú osobne ladené básne - rodičia, detstvo, rodný kraj, ale i sociálne básne, spoločenské (fašizmus, vojna). V básňach tejto zbierky sa objavujú básne, ktoré venoval otcovi, matke aj starej mame. Hovorí o osobnej bolesti ale i o bolestiach celého ľudstva. Sú tu aj politicky ladené básne, reaguje na konkrétne udalosti - vojny v Kórei, vo Vietname.

Obidve tieto zbierky sú úprimné a bolestivé výpovede o sebe a o svete, ktorý ho obklopuje.

Pre túto zbierku je typická skepsa, smútok, beznádej. Sú to výpovede o ťažkých tragických otázkach života. Básne sú väčšinou krátke, strohé a hovorí sa v nich iba tom najnevyhnutnejšom, znejú ako príslovia, výroky.

Je založená na kontraste krásneho, hľadaného, vysneného sveta a sveta reálneho, temného.

Nadväzuje na básnickú zbierku Zvony. Nájdeme tu básne, ktoré sú dôkazom vyrovnania sa s tým, že život prináša aj smútok a bolesť. Hodnoty nachádza v práci, pozdvihuje húževnatosť, prácu. Sú tu obrazy liptovskej prírody.

Vojtech Mihálik (1926 - 2001)

Vyštudoval slovenčinu a filozofiu. Po druhej svetovej vojne pôsobil v politických a štátnych funkciách. Publikovať začal už ako 14-ročný. Znakom jeho tvorby sú zážitky poznačené chudobným proletárskym detstvom.

Tu sa prejavil sa ako prívrženec katolíckej modernysymbolizmu. Nájdeme tu nábožensky motivované básne i básne osobné, plné smútku a vzdoru. Po roku 1948 sa jeho literárna tvorba dosť výrazne zmenila, stal sa veľkým obdivovateľom Komunistickej strany a písal schematické (čiernobiele videnie sveta), socialisticky ladené básne.

Takýto charakter mali zbierky:

  1. roky

Zbavoval sa prvkov schematizmu a v básňach tejto epochy sa zaoberá témami každodenného života.

Obsahuje 23 mravoučných básní o smutných ženských osudoch a o problémoch v rodinách (opustené ženy, ženy, ktoré nemôžu mať deti, deti z rozvedených rodín, detských domovov). Už názov naznačuje trpké ženské osudy - inšpirovaný Tajovským

Nostalgická báseň o učiteľkách, ktoré celý svoj život zasvätili deťom v škole, nemali vlastné deti, preto v dôchodkovom veku zostali samy len so spomienkami čakajúc na to, že si niektorí z bývalých žiakov na ne spomenie.

Túžba po aute, šetrenie peňazí, odriekanie si bežných maličkostí a radostí vnáša do rodiny napätie, prináša hádky rodičov a vyháňa deti z domova, ľudia sa netešia z bežných každodenných radostí kvôli vidine materiálnych vecí.

Ženy, ktoré sú príliš zaneprázdnené starostlivosťou o domácnosť, deti, ktoré im zobrala sny z mladosti, krásu, mužova dáva do kontrastu, nazýva ich sokolíkmi, ktorí si užívajú život - pozerá sa na nich kriticky.

V úvode lyrickú hrdinku opúšťa muž kvôli krajšej, nezrobenej, autor vytvára atmosféru smútku, samoty, bezmocnosti, motív krájania srdca - život, čo znamená hodnotenie prežitého života, spomienky na všedný rodinný život naplnený prácou, starostlivosťou o rodinu a domácnosť. Znamená to aj hľadanie stôp lásky v sebe. Objavuje ich na samom dne v podobe čierneho kameňa - láska j v každom z nás, je nezničiteľná i keď môže vyvolávať bolesť.

Sú smutné, opustené, nezažívajú radosť, ktorú bežne deti v rodine zažívajú. Akoby predčasne dospievajú, nemajú žiadne detstvo. Autor vyzýva rodičov k záujmu o deti.

Pozostáva z 3 častí a celá je komponovaná ako hudobné dielo. V hudobnej terminológii appassionata znamená náruživo, vášnivo. Básnik sa tu zaoberá filozofiou lásky a vzťahom muža a ženy.

Prevažne 100 ľúbostných sonetov, v ktorých Mihálik potvrdil, že majstrovsky ovláda tradičný i moderný verš.

 

 

Miroslav Válek (1927 - 1991)

Šéfredaktor časopisu Romboit. Pred revolúciou bol ministrom kultúry, ale jeho tvorba je apolitická, okrem básnickej skladby Slovo, ktorá je oslavou komunistickej strany. Pre jeho tvorbu sú typické orginálne metafory a personifikácie, slovné a zvukové hry. Využíva iróniu, paródiu, sebairóniu. Je to básnik modernej civilizácie, zaujíma sa o mestského človeka. Písal aj knihy pre deti, prekladal.

Tvorba

  1. Dotyky

Snaha dotknúť sa človeka, jeho problémov. Sústreďuje sa na citové problémy. Vyjadruje to, čo láska so sebou prináša - bolesť, smútok. Lyrický hrdina prežíva sklamanie. Nestvárňuje radosť z prežívania ľúbostného citu, ale sklamanie z jeho nenaplnenia.

Naspieval ju Miro Žbirka. Poukazuje na nenaplnenú lásku, rozchod, sklamanie.

Slovné, zvukové hry, lyrický hrdina rozmýšľa nad svojou milou. Uvažuje nad tým, či je dobré pokračovať vo vzťahu.

Symbolizuje vzťah muža a ženy, téma rozchodu. Rozchod na začiatku inicioval muž, ten nedával vzťahu šancu na záchranu i keď žena o ňu prosí. Tá sa snaží ich vzťah zachrániť, nastáva však obrat. Žena odchádza a muž je ten, ktorý sa usiluje to zvrátiť. Autor využíva umelecké jazykové prostriedky - vykríkla očami (orginálna metafora), jablko zelené (vzťah bol nezrelý) a zaprášené (vzťah bol neudržiavaný, zanedbaný, k ničomu neviedol, bol bez budúcnosti). Jablko nie je náhoda, objavuje sa u Adama a Evy.

  1. Príťažlivosť

Obsahovala 6 dlhších básní so zložitou kompozičnou a metaforickou výstavbou

Báseň - pásmo. Má epické jadro, spomína si na obdobie 2. svetovej vojny, keď mal iba 13 rokov, na prvú lásku Helenu Daňkovú, spolužiačku, ktorá ako židovka zahynula v koncentračnom tábore. Odsudzuje fašizmus a akékoľvek prejavy násilia. Vidí zvrátenosť doby. Je to jedna za najostrejších protivojnových básní. Sú tu motívy:

- motív matky, ktorej prázdna náruč nemá koho pritúliť

- motív rúk, ktoré tvoria hodnoty ale ich aj ničia

- motív domova, ktorý poskytuje istotu

  1. Nepokoj

Podáva analýzu človeka, ľudského vnútra. Básnik sa zmieňuje o tom, že človek nielen trpí, ale utrpenie sám spôsobuje, človek nielen prijíma smrť, ale ju aj rozdáva, človek je nielen obeťou situácie, ale ju aj vytvára.

Analýzy obyčajného človeka. Autor poukazuje na protichodnosť človeka, ktorý cez týždeň rozvíja svoj intelekt, vynalieza, sníva, miluje, ľutuje, obdivuje a práve v nedeľu sa dopúšťa „vraždy“ - zabíja králikov. Kontrast situácie a prostredia - napr. červená krv na bielom snehu, smrť v nedeľu)

  1. Milovanie v husej koži

Analýza človeka a sveta, prestavuje tu svoj pohľad na svet a jeho usporiadanie, reaguje aj na konkrétne udalosti. Jeho pohľad na svet je znepokojujúci, má obavy z budúcnosti, skepsa. Človek v hraničných životných situáciách a častý je tu motív smrti. Básnika trápi akoby zozvieratčenie ľudí („Epocha sťahovania zvierat do ľudí.“). Bojí sa, že všetko pozitívne sa zmení na negatívne. Jeho pohľad na svet je znepokojujúci. Prestáva veriť v možnosť záchrany človeka a sveta, napr. prostredníctvom poézie.

Reaguje na smrť Canadyho.

Politická poézia, oslava komunistickej strany.

Návrat k ľúbostnej tématike, lásku predstavuje v jej zložitosti, protichodnosti.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/19949-idealy-krasy-bratstva-a-pravdy-v-poezii-m-rufusa-v-mihalika-a-m-valka/