Súčasná slovenská próza (P. Jaroš, V. Šikula)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 09.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 888 slov
Počet zobrazení: 145
Tlačení: 5
Uložení: 3

29a. Súčasná slovenská próza (P. Jaroš, V. Šikula)

V 2. polovici 50-tych rokov sa objavuje v literatúre nová vlna spisovateľov. Zo začiatku publikujú v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady). Snažili sa o netradičné zobrazenie skutočnosti a narúšali schematizmus socialistického realizmu.

Peter Jaroš(1940, Hybe)

Vyštudoval FF v Bratislave. Pracoval ako redaktor v časopisoch, rozhlase, vo filme. Narodil sa v Hybe (ako aj Dobroslav Chrobák). Vo svojej prozaickej tvorbe uplatňuje postupy moderných smerov - moderný román, existencializmus, magický realizmus. Píše i rozhlasové a televízne scenáre.

  1. Moderné mestské prostredie:
  • Popoludnie na terase - prvotina, novela z prostredia redakcie
  • Urob mi more - moderné mestské prostredie, problémy mladých ľudí
  • Zdesenie - prvky existencializmu, tzv. nového románu
  1. Dedinská tematika:

Stvárnil ju pomocou moderných postupov, uplatnil prvky postmodernymagického realizmu - pre magický realizmus sú charakteristické neskutočné javy, predstavy včlenené do reálneho rozprávania. Jarošove príbehy sú plné napätia, záhadnosti, tajomnosti. Prelína sa v nich realita a sen, prvky grotesky a paródie. Jaroš píše psychologickú prózu.

  • kniha poviedok Krvaviny - kniha vyvolala ohlas, využil v nich paródiu, ale i prvky grotesky a hororu - vraždy a hrôzostrašné príhody
    • Pacho, hybský zbojník - absurdné zápletky
  • cyklus poviedok Parádny výlet - bizardnosť, mystika, fantastickosť
  • román Psy sa ženie
  • román Jazda na spiacom obrovi
    • román Tisícročná včela

(akoby voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko)

Režisérom sa stal Juraj Jakubisko.

Je to rozsiahla rodinná sága 3 generácii Pichandovcov počas 30 rokov na prelome 19-teho a 20-teho storočia (1891-1918). Dej sa odohráva v Hybe a je oslavou práce a lásky. Do príbehu autor včlenil aj podrobné dejiny rodnej obce Hybe, informácie o remeslách, o mimoriadnych udalostiach - požiare, ľadovec. Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť - vlastnosti typické pre včely - pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd.

Dej: Hlavnou postavou je Martin Pichanda a jeho žena Ružena. Majú 3 deti: Kristínu, SamaValenta.

Martin bol roľník a murár. Jeho záľubou bol zemepis, mal staré knihy a mapy, sníval o Madagaskare, Zanzibare (Jáve a Cejtóne). V dedine bol obľúbený rozprávač, často si vymýšľal a nechcel chodiť do kostola. Mal včely a rád skúšal niečo nové aj v ovocinárstvo.

Syn Valent vyštudoval právo v Prahe. Stal sa z neho pán. Oženil sa s bohatou Hermínou. Predtým však čakal dieťa s dedinským dievčaťom Hankou, opustil ju. Hanka aj s dieťaťom pri pôrode zomreli.

Autor sa ďalej venuje postave Sama, ktorý bol murárom a roľníkom ako jeho otec. Ťažko pracoval a bol nespokojný s takýmto životom. Ani on nechodil do kostola a vstúpil do Sociálnodemokratickej strany. Mal 6 detí. Najstarší syn mu zahynul pri prestrelke, keď bol s ním na „múračkách“ v Maďarsku (počas demonštrácie). Vtedy Samo vystúpil zo strany, prenajal si mlyn a dal ho do poriadku (mlyn bol vyhorený). Narodilo sa mu najmladšie dieťa - syn Marek. Samovu rodinu postihli tragédie. Zomreli starí Pichandovci, jeho dcéru Emu zachytili mlynské remene, vypukla 1. svetová vojna. Samovi zostalo doma iba najmladšie dieťa. Trápila ho aj bieda a účasť na demonštrácii a za protištátne reči sa dostal do väzenia. Dej románu sa končí koncom 1. svetovej vojny.

Autor v diele využíva prvky magického realizmu - reálny dej oživujú sny, predstavy, zázraky, neskutočné javy a humorné situácie. Dej dopĺňa autentickými udalosťami. Tragické udalosti sa striedajú s komickými momentmi. Je tu irónia aj paródia. Jaroš si týmto dielom vyslúžil uznanie kritiky i čitateľov.

Rodokmeň Pichandovcov:

MartinRužena Pichandovci: Samo, Kristína, Valent

  • syn Samo a jeho žena Mária: 6 detí

- Samko - stal sa horárom a ešte pred vojnou sa oženil a odišiel do Ameriky

- Janko - zomrel pri demonštrácii

- Peter - stal sa hodinárom, počas vojny sa dostal do zajatia, nevedeli o ňom nič

- Karol - študoval v Prahe maliarstvo, zomrel vo vojne

- Emka - zomrela

- Marek - najmladší, ktorý Samkovi zostal doma

  • syn Valent a jeho žena Hermína - mali dcéru
  • dcéra Kristína a jej manžel Matej, ktorý zomrel v hore. Kristína mala 2 deti (Ivana a Žofku) s Julom Mitroňom, ktorý bol ženatý so slabomyseľnou Matildou, a keď Julo zahynul vo vojne, o Matildu sa starala Kristína

Vincent Šikula (1932, Dubová - 2001, Modra)

Pochádzal z Modry, pracoval ako redaktor, učiteľ, dramaturg.

  • debut: zbierka 9 poviedok Na koncertoch sa netlieska - zážitky z detstva a vojenčiny
  • zbierka 10 poviedok Možno si postavím bungalov - z dedinského života, svet vinohradov, lesov, obyčajných ľudských životov a práce
  • novela S Rozárkou

Baladicky ladený príbeh o mentálne zaostalom dievčati - fyzicky zrelom, ale mentálne na úrovni dieťaťa, a jej brata Ondreja, ktorý je rozprávačom novely. Ondrej s Rozarkou žije v rodičovskom dome. Usiluje sa o ňu postarať, chce preniknúť do jej sveta, rozpráva jej príbehy, rozprávky. Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej zostáva sám s pocitom ľudského zlyhania. V popredí je psychologická kresba postáv.

  • Nebýva na každom vŕšku hostinec

Dedinské prostredie, príbeh má baladický charakter a je o hľadaní práce vo svete. Postavy sú neobyčajní ľudia - majstri, tuláci, žobráci, starí dedinskí remeselníci. Dej je situovaný v okolí Modry. Striedajú sa príbehy zo života tulákov, spomienky dvoch starcov na minulosť vidieckeho chlapca Vinca.

  • zbierka poviedok Povetrie

Tieto diela patria do 1.fázy tvorby, znaky prózy:

  • prostredie autorovho rodného kraja (okolie Modry)
  • postavy sú dedinskí ľudia, remeselníci, ľudia z periférie života
  • tematika - detstvo, domov, mladosť
  • používa poetický jazyk, lyrizmus, detailné rozprávanie, tragické i humorno-groteskné prvky
  • 60-te roky - tvorba pre deti: Prázdniny so strýkom Rafaelom, Pán horár má za klobúkom mydleničku

Po roku 1968 sa odmlčal na niekoľko rokov.

2.fáza tvorby:

  • románová trilógia: Majstri, Muškát, Vilma

Podáva obraz západoslovenskej dediny Okoličné cez rodinu tesárskeho majstra Guldána. Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny, počas Povstania, po skončení vojny. Hlavnými postavami sú majster Guldán a jeho 3 dospelí synovia a nevesta Vilma. Ústrednou postavou je najmladší syn Imrich. Svet dedinčanov predstavil s humorom a vtipom. V popredí je vždy rozprávač. Historické udalosti ako Povstanie, vojna podáva netradičným spôsobom, ani ich nezlepšuje, ani ich nezhoršuje, čo mu vyčítali, že o Povstaní hovorí nedôstojne. Autor uvažuje aj o histórii, ale dôležitý je hlavne obyčajný človek.

Ďalšie diela:

  • Vlha
  • Liesky
  • Vojak
  • Matej
  • kniha poviedok Heroické etudy pre kone
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#velka noc netradicne #šikula

Vypracované maturitné otázky zo slovenského jazyka a literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024