Súčasná slovenská próza (P. Jaroš, V. Šikula)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 100
Uložení: 145
29a. Súčasná slovenská próza (P. Jaroš, V. Šikula)
V 2. polovici 50-tych rokov sa objavuje v literatúre nová vlna spisovateľov. Zo začiatku publikujú v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady). Snažili sa o netradičné zobrazenie skutočnosti a narúšali schematizmus socialistického realizmu.
Peter Jaroš(1940, Hybe)
Vyštudoval FF v Bratislave. Pracoval ako redaktor v časopisoch, rozhlase, vo filme. Narodil sa v Hybe (ako aj Dobroslav Chrobák). Vo svojej prozaickej tvorbe uplatňuje postupy moderných smerov - moderný román, existencializmus, magický realizmus. Píše i rozhlasové a televízne scenáre.
- Moderné mestské prostredie:
- Popoludnie na terase - prvotina, novela z prostredia redakcie
- Urob mi more - moderné mestské prostredie, problémy mladých ľudí
- Zdesenie - prvky existencializmu, tzv. nového románu
- Dedinská tematika:
Stvárnil ju pomocou moderných postupov, uplatnil prvky postmoderny a magického realizmu - pre magický realizmus sú charakteristické neskutočné javy, predstavy včlenené do reálneho rozprávania. Jarošove príbehy sú plné napätia, záhadnosti, tajomnosti. Prelína sa v nich realita a sen, prvky grotesky a paródie. Jaroš píše psychologickú prózu.
- kniha poviedok Krvaviny - kniha vyvolala ohlas, využil v nich paródiu, ale i prvky grotesky a hororu - vraždy a hrôzostrašné príhody
- Pacho, hybský zbojník - absurdné zápletky
- cyklus poviedok Parádny výlet - bizardnosť, mystika, fantastickosť
- román Psy sa ženie
- román Jazda na spiacom obrovi
- román Tisícročná včela
(akoby voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko)
Režisérom sa stal Juraj Jakubisko.
Je to rozsiahla rodinná sága 3 generácii Pichandovcov počas 30 rokov na prelome 19-teho a 20-teho storočia (1891-1918). Dej sa odohráva v Hybe a je oslavou práce a lásky. Do príbehu autor včlenil aj podrobné dejiny rodnej obce Hybe, informácie o remeslách, o mimoriadnych udalostiach - požiare, ľadovec. Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť - vlastnosti typické pre včely - pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd.
Dej: Hlavnou postavou je Martin Pichanda a jeho žena Ružena. Majú 3 deti: Kristínu, Sama a Valenta.
Martin bol roľník a murár. Jeho záľubou bol zemepis, mal staré knihy a mapy, sníval o Madagaskare, Zanzibare (Jáve a Cejtóne). V dedine bol obľúbený rozprávač, často si vymýšľal a nechcel chodiť do kostola. Mal včely a rád skúšal niečo nové aj v ovocinárstvo.
Syn Valent vyštudoval právo v Prahe. Stal sa z neho pán. Oženil sa s bohatou Hermínou. Predtým však čakal dieťa s dedinským dievčaťom Hankou, opustil ju. Hanka aj s dieťaťom pri pôrode zomreli.
Autor sa ďalej venuje postave Sama, ktorý bol murárom a roľníkom ako jeho otec. Ťažko pracoval a bol nespokojný s takýmto životom. Ani on nechodil do kostola a vstúpil do Sociálnodemokratickej strany. Mal 6 detí. Najstarší syn mu zahynul pri prestrelke, keď bol s ním na „múračkách“ v Maďarsku (počas demonštrácie). Vtedy Samo vystúpil zo strany, prenajal si mlyn a dal ho do poriadku (mlyn bol vyhorený). Narodilo sa mu najmladšie dieťa - syn Marek. Samovu rodinu postihli tragédie. Zomreli starí Pichandovci, jeho dcéru Emu zachytili mlynské remene, vypukla 1. svetová vojna. Samovi zostalo doma iba najmladšie dieťa. Trápila ho aj bieda a účasť na demonštrácii a za protištátne reči sa dostal do väzenia. Dej románu sa končí koncom 1. svetovej vojny.
Autor v diele využíva prvky magického realizmu - reálny dej oživujú sny, predstavy, zázraky, neskutočné javy a humorné situácie. Dej dopĺňa autentickými udalosťami. Tragické udalosti sa striedajú s komickými momentmi. Je tu irónia aj paródia. Jaroš si týmto dielom vyslúžil uznanie kritiky i čitateľov.
Rodokmeň Pichandovcov:
Martin a Ružena Pichandovci: Samo, Kristína, Valent
- syn Samo a jeho žena Mária: 6 detí
- Samko - stal sa horárom a ešte pred vojnou sa oženil a odišiel do Ameriky
- Janko - zomrel pri demonštrácii
- Peter - stal sa hodinárom, počas vojny sa dostal do zajatia, nevedeli o ňom nič
- Karol - študoval v Prahe maliarstvo, zomrel vo vojne
- Emka - zomrela
- Marek - najmladší, ktorý Samkovi zostal doma
- syn Valent a jeho žena Hermína - mali dcéru
- dcéra Kristína a jej manžel Matej, ktorý zomrel v hore. Kristína mala 2 deti (Ivana a Žofku) s Julom Mitroňom, ktorý bol ženatý so slabomyseľnou Matildou, a keď Julo zahynul vo vojne, o Matildu sa starala Kristína
Vincent Šikula (1932, Dubová - 2001, Modra)
Pochádzal z Modry, pracoval ako redaktor, učiteľ, dramaturg.
- debut: zbierka 9 poviedok Na koncertoch sa netlieska - zážitky z detstva a vojenčiny
- zbierka 10 poviedok Možno si postavím bungalov - z dedinského života, svet vinohradov, lesov, obyčajných ľudských životov a práce
- novela S Rozárkou
Baladicky ladený príbeh o mentálne zaostalom dievčati - fyzicky zrelom, ale mentálne na úrovni dieťaťa, a jej brata Ondreja, ktorý je rozprávačom novely. Ondrej s Rozarkou žije v rodičovskom dome. Usiluje sa o ňu postarať, chce preniknúť do jej sveta, rozpráva jej príbehy, rozprávky. Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej zostáva sám s pocitom ľudského zlyhania. V popredí je psychologická kresba postáv.
- Nebýva na každom vŕšku hostinec
Dedinské prostredie, príbeh má baladický charakter a je o hľadaní práce vo svete. Postavy sú neobyčajní ľudia - majstri, tuláci, žobráci, starí dedinskí remeselníci. Dej je situovaný v okolí Modry. Striedajú sa príbehy zo života tulákov, spomienky dvoch starcov na minulosť vidieckeho chlapca Vinca.
- zbierka poviedok Povetrie
Tieto diela patria do 1.fázy tvorby, znaky prózy:
- prostredie autorovho rodného kraja (okolie Modry)
- postavy sú dedinskí ľudia, remeselníci, ľudia z periférie života
- tematika - detstvo, domov, mladosť
- používa poetický jazyk, lyrizmus, detailné rozprávanie, tragické i humorno-groteskné prvky
- 60-te roky - tvorba pre deti: Prázdniny so strýkom Rafaelom, Pán horár má za klobúkom mydleničku
Po roku 1968 sa odmlčal na niekoľko rokov.
2.fáza tvorby:
- románová trilógia: Majstri, Muškát, Vilma
Podáva obraz západoslovenskej dediny Okoličné cez rodinu tesárskeho majstra Guldána. Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny, počas Povstania, po skončení vojny. Hlavnými postavami sú majster Guldán a jeho 3 dospelí synovia a nevesta Vilma. Ústrednou postavou je najmladší syn Imrich. Svet dedinčanov predstavil s humorom a vtipom. V popredí je vždy rozprávač. Historické udalosti ako Povstanie, vojna podáva netradičným spôsobom, ani ich nezlepšuje, ani ich nezhoršuje, čo mu vyčítali, že o Povstaní hovorí nedôstojne. Autor uvažuje aj o histórii, ale dôležitý je hlavne obyčajný človek.
Ďalšie diela:
- Vlha
- Liesky
- Vojak
- Matej
- kniha poviedok Heroické etudy pre kone
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Charakterizujte románové zobrazenie dedinského prostredia po r. 1945 v dielach R. Jašíka, F. Hečka, P. Jaroša, V. Šikulu, L. Balleka | Maturita | 1 550 slov | |
Vincent Šikula | Ostatné | 223 slov | |
Peter Jaroš | Ostatné | 463 slov | |
Slovenská PRÓZA po r. 1945 - Jaroš, Jašík, Bednár | Ostatné | 4 751 slov | |
Vývin modernej prózy – Ballek, Jaroš, Sloboda | Maturita | 425 slov | |
Slovenská próza po 1956 – vplyv postmoderny, existencializmu, magického realizmu na slovenskú prózu (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš) | Ostatné | 1 200 slov | |
Téma histórie - Hollý, Chalupka, Jégé, Jaroš | Ostatné | 4 259 slov | |
Slovenská próza po roku 1956 (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš) | Referát | 2 007 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#velka noc netradicne #šikula #vincent šikula s rozárkou obdobie #Nebýva na každom vrsku hostinec #P jaros