Tematický celok: Baroková literatúra

Tematický celok: Baroková literatúra

BAROK (16 – 18. storočie)

Charakteristika obdobia:

Od druhej polovice 16. storočia sa v európskom umení začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Tak vzniká nový umelecký smer BAROK. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko, v priebehu 17.st. sa rozšíril do celej Európy. Barok chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly, preto mu prislúchajú prívlastky: dekoratívny /ozdobný/, patetický /nadnesený/.

V období baroka nadobúdalo platnosť presvedčenie vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť, všetkého pominuteľného, v literatúre sa odrazilo tak, že umelci sa obracali k nadpozemským hodnotám.

Barokový človek – je zmietaný neistotou svojho bytia, stupňovanou najmä vojnami, a preto sa zameriava k večným a nadpozemským istotám.

Barok v literatúre:

• barokový hrdina: na jednej strane svätec a mučeník, na druhej strane dobrodruh a dobyvateľ. Na jednej strane pohŕdal pozemským šťastím a na druhej strane túžil po nádhere, sláve a svetských pôžitkoch.
• oživil stredoveké literárne žánre: legenda, epos, duchovná pieseň
• v štylistike literárneho baroka sa odzrkadlili barokové protiklady. Dominoval pompézny (veľkolepý) knižný štýl, najmä básnicky. Jeho protikladom bol nižší štýl (ľudový), ktorý používal jednoduché zobrazovacie prostriedky – podával bezprostrednejší pohľad na

V druhej polovici 18. storočia z neskorého baroka vzniká nový smer ROKOKO.

EURÓPSKE BAROKOVÉ LITERATÚRY

Talianska literatúra TORQUATO TASSO /torkvádo tasso/

• básnik neskorej renesancie. Jeho epos nebol prijatý priaznivo, preto sa bál o správnosti myšlienok v epose. Sám žiadal o vysvetlenie a preskúmanie veršov inkvizíciu. Napriek pozitívnemu pohľadu upadal do depresií a jeho zdravotný stav sa zhoršoval – strach z kacírstva ho dohnal až k šialenstvu.

Tvorba: hrdinský epos – Oslobodený Jeruzalem , zachytáva osud prvej križiackej výpravy. Symbolika eposu: Jeruzalem – predstavuje duchovné absolútno, svetlo, ktoré treba dobyť, moslimovia – predstavujú zlé stavy duše, brániace dosiahnuť pokoj svedomia.

Témou eposu je nielen dobrodružné dobývanie Jeruzalema, ale i boj človeka so sebou samým, napätie medzi pokušeniami sveta a vnútornými povinnosťami.

Anglická literatúra

JOHN MILTON /džon miltn/

Bol bystrým pozorovateľom politického diania v Anglicku, písal diela o slobodnej demokracii, za svoje spisy bol väznený.

Tvorba:

Duchovné eposy:

Stratený raj – autor v ňom spracúva biblický príbeh o stvorení sveta, o páde anjelov, o neposlušnosti človeka a vyhnaní Adama a Evy z raja. Dej prebieha v dvoch líniách:

1. línia- príbeh pádu Adama a Evy (zjedenie zakázaného ovocia)
2. línia – zachytáva príčinu prvého hriechu (Satanova vzbura proti Bohu)

Raj znovu nájdený – pokračuje v biblickom námete pokúšania Krista v púšti

Česká literatúra JÁN ÁMOS KOMENSKÝ /učiteľ národov/

• český filozof, pedagóg, historik. Narodil sa na južnej

Tvorba:

Vo svojich dielach prezentoval nadčasové myšlienky, ktoré dodnes tvoria základ dnešnej pedagogiky. Komenského diela smerujú k pansofii – vševede, domnieval sa, že poznanie odstráni rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.

1. nábožensko-filozofické dielo – Labyrint sveta a raj
2. pedagogické spisy, ktorými sa usiloval o reformu školstva: Veľká didaktika /Didactica magma/- obsahuje zásady modernej pedagogiky a premyslený systém výchovy a vzdelávania.
3. učebnice – Brána jazykov otvorená – prvá moderná učebnica latinčiny

Svet v obrazoch /Orbis pictus/ - prvá ilustrovaná učebnica cudzích

jazykov.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA

Charakterizuje ju zvýšený záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a jeho zintenzívnené používanie už ako literárneho jazyka.

POÉZIA

A/ Náboženská – patrí sem najmä duchovná lyrika, ktorá sa sústreďovala v spevníkoch:

-prvý tlačený katolícky spevník: CANTUS CATOLICI (Písně katolícke)- vydal ho Benedikt Szöllöosi – obsahuje piesne s teologickým zameraním, ale uplatňujú sa aj ľudové prvky (vianočné koledy, uspávanky).

B/ Svetská – zachovala sa prevažne v spevníkoch a zborníkoch. Patrili sem napr. zbojnícke piesne, jarmočné piesne – šírili sa po jarmokoch. Predavač príbeh predspevoval, piesne mali spravodajský charakter. Obsahovali správy o historických udalostiach, živelných pohromách, vraždách.

C/Mravoučná – didakticko-reflexívna poézia – prebásňovali sa ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii.

PETER BENICKÝ

Tvorba:

Zbierka básní: Slovenské verše

• cyklus didakticko - reflexívnych básní, ktoré predstavujú mravoučné úvahy o živote a praktické rady pre rozličné životné situácie. Autor pri ich písaní vychádzal zo životnej skúseností a múdrosti.

Podľa motívov ich možno zaradiť do 3 tematických okruhov:

1. motívy zamerané na vnútorný život človeka /úvahy o šťastí, slobode/
2. motívy zamerané na vzťah človeka k iným ľuďom /priateľstvo, kritizuje pretvárku a panovačné ženy, autor zobrazuje ľudské chyby, ale i kladné vlastnosti
3. motívy o sociálnom a osobnom zaradení človeka v spoločnosti / sympatizuje so sedliakmi a kritizuje šľachtu, kladný postoj k vede, učeniu a vzdelaniu, radí úradníkovi a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali/

HUGOLÍN GAVLOVIĆ

• vzdelaný a rozhľadený autor, ktorý sa chcel svojimi dielami priblížiť životu človeka. V básňach venoval veľa miesta tomu, čo by sme mohli označiť ako

„snaha o základnú výchovu človeka k slušnosti“.

Tvorba:

Autor rozsiahlej veršovanej skladby: Valaská škola mravův stodola

• „Valaská škola“ – múdrosť a skúsenosť spísanú medzi pastiermi
• „mravův stodola“ – mravné ponaučenia, zásady, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu

Autor vo svojich básňach rieši problémy človeka vo vzťahu: k Bohu, k sebe samému a k spoločnosti, preto zbierka básní je tematicky veľmi bohatá (rodina, priateľstvo, mier, vlasť, zlodejstvo, opilstvo).

Jazyk diela: autor využíva prostriedky ľudového jazyka (príslovia, porekadlá, povrávky).

PRÓZA

Dominovala memoárová a cestopisná próza, vedecká spisba.

1. Memoárová a cestopisná próza – vznikla ako odozva na ťažkú situáciu po tureckých vpádoch na slovenské územie. Niektorí autori cestopisov sa dostali do tureckého zajatia a na galeje, z ktorých zaznamenávali svoje zážitky.

JÁN SIMONIDES – cestopis: Väznenie, vyslobodenie a putovanie.

b) Odborná próza

Predstaviteľ: MATEJ BEL

• polyhistor /znalec viacerých vedných odborov/, jazykovedec, zaoberal sa národopisom, zemepisom, prírodnými

Tvorba:

• vrcholné dielo encyklopedického zamerania: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – autor opísal súveké Slovensko /opisuje niekoľko uhorských stolíc/, zameral sa na opis obyvateľstva, jeho zvykov a tradícií. O slovenskom obyvateľstve sa vyjadruje s úctou a obdivom, zastáva sa ho pred osočovateľmi.