Tematický celok: Baroková literatúra
Tematický celok: Baroková literatúra
BAROK (16 – 18. storočie)
Charakteristika obdobia:
Od druhej polovice 16. storočia sa v európskom umení začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Tak vzniká nový umelecký smer BAROK. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko, v priebehu 17.st. sa rozšíril do celej Európy. Barok chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly, preto mu prislúchajú prívlastky: dekoratívny /ozdobný/, patetický /nadnesený/.
V období baroka nadobúdalo platnosť presvedčenie vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť, všetkého pominuteľného, v literatúre sa odrazilo tak, že umelci sa obracali k nadpozemským hodnotám.
Barokový človek – je zmietaný neistotou svojho bytia, stupňovanou najmä vojnami, a preto sa zameriava k večným a nadpozemským istotám.
Barok v literatúre:
- barokový hrdina: na jednej strane svätec a mučeník, na druhej strane dobrodruh a dobyvateľ. Na jednej strane pohŕdal pozemským šťastím a na druhej strane túžil po nádhere, sláve a svetských pôžitkoch.
- oživil stredoveké literárne žánre: legenda, epos, duchovná pieseň
- v štylistike literárneho baroka sa odzrkadlili barokové protiklady. Dominoval pompézny (veľkolepý) knižný štýl, najmä básnicky. Jeho protikladom bol nižší štýl (ľudový), ktorý používal jednoduché zobrazovacie prostriedky – podával bezprostrednejší pohľad na
V druhej polovici 18. storočia z neskorého baroka vzniká nový smer ROKOKO.
EURÓPSKE BAROKOVÉ LITERATÚRY
Talianska literatúra TORQUATO TASSO /torkvádo tasso/
- básnik neskorej renesancie. Jeho epos nebol prijatý priaznivo, preto sa bál o správnosti myšlienok v epose. Sám žiadal o vysvetlenie a preskúmanie veršov inkvizíciu. Napriek pozitívnemu pohľadu upadal do depresií a jeho zdravotný stav sa zhoršoval – strach z kacírstva ho dohnal až k šialenstvu.
Tvorba: hrdinský epos – Oslobodený Jeruzalem , zachytáva osud prvej križiackej výpravy. Symbolika eposu: Jeruzalem – predstavuje duchovné absolútno, svetlo, ktoré treba dobyť, moslimovia – predstavujú zlé stavy duše, brániace dosiahnuť pokoj svedomia.
Témou eposu je nielen dobrodružné dobývanie Jeruzalema, ale i boj človeka so sebou samým, napätie medzi pokušeniami sveta a vnútornými povinnosťami.
Anglická literatúra
JOHN MILTON /džon miltn/
Bol bystrým pozorovateľom politického diania v Anglicku, písal diela o slobodnej demokracii, za svoje spisy bol väznený.
Tvorba:
Duchovné eposy:
Stratený raj – autor v ňom spracúva biblický príbeh o stvorení sveta, o páde anjelov, o neposlušnosti človeka a vyhnaní Adama a Evy z raja. Dej prebieha v dvoch líniách:
- línia- príbeh pádu Adama a Evy (zjedenie zakázaného ovocia)
- línia – zachytáva príčinu prvého hriechu (Satanova vzbura proti Bohu)
Raj znovu nájdený – pokračuje v biblickom námete pokúšania Krista v púšti
Česká literatúra JÁN ÁMOS KOMENSKÝ /učiteľ národov/
- český filozof, pedagóg, historik. Narodil sa na južnej
Tvorba:
Vo svojich dielach prezentoval nadčasové myšlienky, ktoré dodnes tvoria základ dnešnej pedagogiky. Komenského diela smerujú k pansofii – vševede, domnieval sa, že poznanie odstráni rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.
- nábožensko-filozofické dielo – Labyrint sveta a raj
- pedagogické spisy, ktorými sa usiloval o reformu školstva: Veľká didaktika /Didactica magma/- obsahuje zásady modernej pedagogiky a premyslený systém výchovy a vzdelávania.
- učebnice – Brána jazykov otvorená – prvá moderná učebnica latinčiny
Svet v obrazoch /Orbis pictus/ - prvá ilustrovaná učebnica cudzích
jazykov.
SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA
Charakterizuje ju zvýšený záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a jeho zintenzívnené používanie už ako literárneho jazyka.
POÉZIA
A/ Náboženská – patrí sem najmä duchovná lyrika, ktorá sa sústreďovala v spevníkoch:
-prvý tlačený katolícky spevník: CANTUS CATOLICI (Písně katolícke)- vydal ho Benedikt Szöllöosi – obsahuje piesne s teologickým zameraním, ale uplatňujú sa aj ľudové prvky (vianočné koledy, uspávanky).
B/ Svetská – zachovala sa prevažne v spevníkoch a zborníkoch. Patrili sem napr. zbojnícke piesne, jarmočné piesne – šírili sa po jarmokoch. Predavač príbeh predspevoval, piesne mali spravodajský charakter. Obsahovali správy o historických udalostiach, živelných pohromách, vraždách.
C/Mravoučná – didakticko-reflexívna poézia – prebásňovali sa ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii.
PETER BENICKÝ
Tvorba:
Zbierka básní: Slovenské verše
- cyklus didakticko - reflexívnych básní, ktoré predstavujú mravoučné úvahy o živote a praktické rady pre rozličné životné situácie. Autor pri ich písaní vychádzal zo životnej skúseností a múdrosti.
Podľa motívov ich možno zaradiť do 3 tematických okruhov:
- motívy zamerané na vnútorný život človeka /úvahy o šťastí, slobode/
- motívy zamerané na vzťah človeka k iným ľuďom /priateľstvo, kritizuje pretvárku a panovačné ženy, autor zobrazuje ľudské chyby, ale i kladné vlastnosti
- motívy o sociálnom a osobnom zaradení človeka v spoločnosti / sympatizuje so sedliakmi a kritizuje šľachtu, kladný postoj k vede, učeniu a vzdelaniu, radí úradníkovi a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali/
HUGOLÍN GAVLOVIĆ
- vzdelaný a rozhľadený autor, ktorý sa chcel svojimi dielami priblížiť životu človeka. V básňach venoval veľa miesta tomu, čo by sme mohli označiť ako
„snaha o základnú výchovu človeka k slušnosti“.
Tvorba:
Autor rozsiahlej veršovanej skladby: Valaská škola mravův stodola
- „Valaská škola“ – múdrosť a skúsenosť spísanú medzi pastiermi
- „mravův stodola“ – mravné ponaučenia, zásady, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu
Autor vo svojich básňach rieši problémy človeka vo vzťahu: k Bohu, k sebe samému a k spoločnosti, preto zbierka básní je tematicky veľmi bohatá (rodina, priateľstvo, mier, vlasť, zlodejstvo, opilstvo).
Jazyk diela: autor využíva prostriedky ľudového jazyka (príslovia, porekadlá, povrávky).
PRÓZA
Dominovala memoárová a cestopisná próza, vedecká spisba.
- Memoárová a cestopisná próza – vznikla ako odozva na ťažkú situáciu po tureckých vpádoch na slovenské územie. Niektorí autori cestopisov sa dostali do tureckého zajatia a na galeje, z ktorých zaznamenávali svoje zážitky.
JÁN SIMONIDES – cestopis: Väznenie, vyslobodenie a putovanie.
b) Odborná próza
Predstaviteľ: MATEJ BEL
- polyhistor /znalec viacerých vedných odborov/, jazykovedec, zaoberal sa národopisom, zemepisom, prírodnými
Tvorba:
- vrcholné dielo encyklopedického zamerania: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – autor opísal súveké Slovensko /opisuje niekoľko uhorských stolíc/, zameral sa na opis obyvateľstva, jeho zvykov a tradícií. O slovenskom obyvateľstve sa vyjadruje s úctou a obdivom, zastáva sa ho pred osočovateľmi.