REALIZMUS (koniec 19. storočia – začiatok 20. storočia)

REALIZMUS (koniec 19. storočia – začiatok 20. storočia)

Spoločensko – historické pomery

1. storočie je charakteristické priemyselnou revolúciou, zánikom feudalizmu a rozvíja sa kapitalizmus. S rozvojom priemyslu je spojený i rozvoj prírodných vied. Tento rozvoj našiel ohlas vo filozofii POZITIVIZMUS. Zakladateľ August COMTE (komt).

Pozitivizmus – zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti. Pozitivisti za skutočné považovali iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, pokusmi /experimentmi/ dokázať.

Pre 19. storočie je charakteristická populačná explózia a veľká migrácia obyvateľstva, najmä do Ameriky.

Literárny vývin

V tomto období na romantizmus nadväzuje nový umelecký smer realizmus.

Realizmus – uplatňuje sa od polovice 19. storočia a v priebehu 20. storočia. Snaží sa podať umelecky pravdivý, verný obraz o skutočnosti.

Metóda: umelci sa snažia o komplexnosť /úplnosť/ zobrazenia skutočnosti-reality. Snažia sa zobraziť život čo s najväčšou presnosťou.

Porovnanie:

V priebehu 19. storočia sa prejavuje vo všetkých európskych literatúrach kritický realizmus. Reaguje na prudký vedecký a technický rozvoj, pričom kritizuje spoločnosť, ktorá pre pozitívny ekonomický vývoj nedokázala snívať.

REALIZMUS VO SVETOVEJ LITERATÚRE

ANGLICKÁ LITERATÚRA

Anglicko v polovici 19. storočia vystupovalo ako svetová veľmoc. V parlamente sa odohráva boj medzi konzervatívnou stranou /aristokracia/ a liberálnou /buržoázia/. Tieto spoločenské i historické pomery našli odraz v literatúre.

Prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba:

CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román JANA EYROVÁ /:érová:/ - romanticko realistický príbeh siroty, ktorá bojuje o svoje miesto v spoločnosti a túži po pravej láske.

EMILY BRONTEOVA – román BÚRLIVÉ VÝŠINY – romantický príbeh, na pozadí ktorého autorka zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku. Lásky – čisté ľudské vzťahy strieda nenávisť, nevraživosť a pomsta. Autorke sa podarilo preniknúť do psychiky svojich hrdinov a vyjadriť protest proti potláčaniu citov, útlaku a pokrytectvu.

K najvýznamnejším predstaviteľom anglického realizmu patrí:

CHARLES DICKENS – PAMATI KLUBU PICKWICKOVCOV – zobrazil Anglicko 19. storočia, pričom sa v ňom striedajú dobrodružné scény s kritikou zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti. Je to zbierka humoristických čŕt, ktoré kompozične spája iba postava pána PICKWICKA a jeho verných priateľov.

Obsah: Pán Pickwick je zakladateľ dobročinného vzdelávacieho spolku. Starí mládenec, stelesnená dobrota a láskavosť, je horlivým zástancom pravdy, počestnosti a mravnosti. V neláskavom svete sa dostáva do konfliktu s prospechárskymi záujmami a naráža na nespravodlivosť. Preto sa rozhodne so svojimi priateľmi cestovať po anglickom vidieku a posielať správy o svojich výskumoch. Chcú naprávať krivdy, ale pritom nepoznajú skutočné utrpenie.

Zdrojom najväčšej komiky je ich predstava o vlastnej dôležitosti, ktorá ich dostáva do trápnych situácií. Istý druh zdravého rozumu tu reprezentuje postava SAMA WELLERA /sluha p. Pickwicka/, ktorého repliky sú obžalobou spoločenského systému.

Dielo je analógiou na CERVANTESOV román : Dômyselný rytier .......

Na spoločenské pomery poukazuje v románoch:

DAVID COPPERFIELD - má autobiografické črty

OLIWER TWIST – je to otrasný príbeh o sirote z chudobinca, ktorá sa snaží nájsť miesto v neľudskej spoločnosti, nakoniec sa mu to po mnohých útrapách /napr. musí kradnúť, je súčasťou bandy/ a prekážkach podarí. Román vyznieva ako obžaloba sociálnych inštitúcii a nespravodlivosti.

FRANCÚZSKA LITERATÚRA

HONÓRE DE BALZAC

Francúzsky prozaik a dramatik. Jeden zo zakladateľov realizmu a súčasne najväčší autor realizmu v svetovej literatúre.

Vytvoril veľký románový cyklus: ĽUDSKÁ KOMÉDIA

-veľkolepý cyklus o francúzskej spoločnosti 19. storočia. Obsahuje 97 románov a poviedok. Balzac ich rozdelil na:

1. filozofické štúdie: román ŠAGRÉNOVA KOŽA
2. analytické štúdie
3. štúdie mravov- román: Gobseck

román: OTEC GORIOT

Autor vo svojich románoch vytvoril obraz Francúzska, zachytil najrôznejšie spoločenské vrstvy od najbohatších po tie najchudobnejšie, od upadajúcej aristokracie až po nastupujúce meštiactvo, od ľudovej vrstvy až po podsvetie.

Autor vychádzal z presvedčenia, že človeka formuje prostredie a telesné znaky sú odrazom vnútorných kvalít človeka, preto úvodné časti románov venoval dôkladným opisom postáva a prostredia.

V ĽUDSKEJ KOMÉDII

• vystupuje okolo 2 a pol tisíc postáva, z ktorých mnohé prechádzajú z románu do román, čo dáva celému románovému cyklu

• Balzac zobrazil túžbu po peniazoch ako hybnú silu vtedajšej spoločnosti, vytvoril najvýraznejšie typy úžerníkov v svetovej literatúre.
• jadro Ľudskej komédie tvoria romány: Otec Goriot, Stratené ilúzie, Leska a bieda kurtizán. V týchto románoch vystupuje postava VAUTRINA (:votrena:), ktorý sa v románoch zbavuje ilúzie mladého muža, že v spoločnosti, ktorá je založená na peniazoch možno vyniknúť čestne a

OTEC GORIOT

- román

Námetom: tohto románu je chorobná rodičovská láska z jednej strany a ironická nevďačnosť detí voči rodičom. Ironický pohľad na vtedajšie spoločnosť nemohol byť výraznejšie zachytený ako cez otrasný rozklad citových vzťahov rodičov a ich deti:

Otec Goriot v momente svojej smrti to vyjadril slovami: „ Človek musí umrieť, aby poznal čo sú to deti

... Ach priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť!“

Román zachytáva životný príbeh Otca Goriota, ktorý celý život, ale i majetok obetuje svojim dcéram. Na začiatku muž – bohatý, hrdý na svoje postavenie, na konci zničená existencia človeka, ktorým pohrdnú i vlastné deti kvôli peniazom.

Postavy:

Otec Goriot : zmyslom jeho života je spoločenský úspech jeho dvoch dcér. Naň stavil všetko, preto sa necháva i dcérami okrádať. Keby „neboli“ dámy určite by sa prebudila jeho obchodnícka ostražitosť, ale zaslepený ich leskom - spoločenským úspechom , nevidí ani to, že sú obe manželmi zničené. Jeho túžba zaistiť dcéram miesto v spoločnosti je silnejšia ako vášeň otcovská, pretože jej obetuje aj otcovské city. Dcéry na jeho pohreb neprídu nie pre to, že by ním pohŕdali, jednoducho naň nemajú čas.

„Spoločenský je im otec taký vzdialený, že je jeho osud pramálo dôležitý. Len úspešní ľudia sú ľudia, také bolo evanjelium doby.“

Eugene Rastignac – mladý študent, ktorý nad Goriotovým hrobom vypovie boj proti spoločnosti –

„Uvidíme, kto z koho!“. Osvojí si spôsoby vtedajšej doby, nepôjde však Vautrenovou cestou, pretože otvorený zločin sa mu hnusí. Pôjde cestou zaliečania, pretvárky, pričom to dosiahne veľmi ďaleko /v inom románe sa stane ministrom/.

Vautrin – bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote. Neraz doplatil na morálku spoločnosti, ale osvojil si ju a bojuje s ňou vlastnými silami. Zneškodňuje bohatých, aby sa sám obohatil /je zlodej/.

Dcéry:

Anastasia - dcéra otca Goriota, ktorá keď potrebuje peniaze ide za otcom a plače, len aby jej dal peniaze, lebo jej manžel jej málo prispieva. Má ju natoľko rád, že keď potrebuje zaplatiť zmenku s vysokou čiastkou, predá svoje posledné drahocennosti, len aby bola šťastná. Anastasia vždy mala aristokratické sklony, a tak keď jej začal dvoriť de Restaud, vydala sa za neho. Keď jej otec už nedáva peniaze, tvári sa, že ho nepozná a hanbí sa za neho.

Delphine - mala rada peniaze a tak sa vydala za bankára Nucingena, s ktorým vôbec nie je šťastná. Zapáči sa jej Rastignac, ktorý sa stáva jej milencom. Má otca radšej, ako jej sestra, ale ani ona sa k nemu veľmi nepriznáva.

GUSTAVE FLAUBERT

• predstaviteľ kritického realizmu

Celý svoj život prežil na vidieku, a tak sa stal vynikajúcim znalcom francúzskeho vidieckeho života. Dokonale poznal figúrky malomestskej spoločnosti, majstrovsky ich vykreslil v celej ich malosti, nemorálnosti, strhol „masku prehnitej“ meštiackej spoločnosti. Nemilosrdne kritizoval jej život, založený na klamstve a pretvárke.

Tvorba:

• všetky autorove diela majú vysokú kompozičnú úroveň. Stal sa majstrom v zobrazení ľudských vášní, citových vzťahov, rastu a straty ilúzií. „Nesnažil sa dojať, ale zobraziť.“

Autor románov: CITOVÁ VÝCHOVA – román o strate ilúzií. Témou je nenaplnená láska mladého študenta k vydatej žene.

Škandálny francúzsky román zobrazujúci rozpad manželstva a vzťahov vplyvom nezhody sna a reality

• román: PANI BAVARYOVÁ

Téma románu : strata ilúzii a rozporu predstáv s realitou.

• príbeh romanticky založenej ženy. Námet románu je zo skutočného života. Hlavná hrdinka krásna EMMA Bavaryová nenachádza v obyčajnom manželstve s vidieckym lekárom –

Charles Bavary – skutočnú lásku a vášeň. Túži po živote plnom vzrušenia a dobrodružstva, ktorý jej milujúci, ale nudný manžel nedokáže naplniť. Preto sa pre Emmu manželstvo mení na väzenie. Východisko a únik nachádza vo vzťahoch s inými mužmi. Prežíva citové dobrodružstvá s 2 mužmi, pričom jedného finančne vydržiava. Peňažná núdza ju dovedie až k úžerníkovi. Jej ilúzie sa nakoniec nenaplnia. Nenachádza východisko z finančných problémov a citových sklamaní, preto končí život samovraždou – otrávi sa.

Emma – je tragickou obeťou doby, spoločenského zriadenia a prostredia, v ktorom žije. Za krásu pokladá pekný zovňajšok, pózu a frázu. A tak v jej živote prichádza rozčarovanie za rozčarovaním.

„Emma nie je vinná! Je len výplodom svojho prostredia, svojej výchovy. Veď nezmyselný život je údelom všetkých žien vtedajšej takzvanej lepšej spoločnosti“

GUY DE MAUPASSANT

• pochádzal zo šľachtickej rodiny, študoval právo. Patril medzi najvýznamnejších francúzskych novelistov a poviedkárov.

Novela – Guľôčka - dej sa odohráva počas Prusko-Francúzskej vojny. Hlavnou postavou je prostitútka, ktorá zachráni cestujúcich v dostavníku. Títo však jej čin neocenia, odsudzujú ju a považujú za nemravnú /je prostitútka, vyspí sa dôstojníkom, aby ich mohli pustiť ďalej z mesta – po tomto skutku začínaj všetci jej spolucestujúci / zastúpené všetky vrstvy spoločnosti mníšky, bohatí meštiaci/ ňou opovrhovať.

Guľôčka - si vytrpela veľmi veľa ponižovania od okolitého sveta, každý sa len pozeral na to, čo robí a nie na to, aká v skutočnosti je. Prostredie neoceňovalo jej krásny charakter a dobrú dušu. Ona ako

„morálne nečistá“ jediná neváhala pomôcť v nešťastí iných.

Na francúzsky realizmus nadviazal NATURALIZMUS – (z lat. natura – príroda) vznikol pod vplyvom pozitivizmu. Usiloval sa o postihnutie všetkých zákonitostí, ktorým je podrobený život človeka. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ktorého osud je predurčený dedičnosťou a prostredím. Uplatnil sa najmä v literatúre, autori tohto smeru opisovali najmä temné stránky života, drastické a kruté scény.

Predstavitelia:

EMIL ZOLA

• svojou tvorbu chcel nadviazať na Balzaca, podobne ako on chcel zachytiť obraz francúzskej spoločnosti v dobe, keď vznikali priemyselné a bankové spoločnosti. Vo svojich predstavách budúcnosti bol však veľmi pesimistický.

Tvorba:

romány – Brucho Praríža Nana

Ľudská beštia Zabijak

NANA - román zachytávajúci príbeh mladého dievčaťa – prostitútky Nany /má syna/. Skôr ako rodičia

• alkoholici, ju vychováva ulica a skazené, vulgárne robotníčky v kvetinárstve kde sa učila. Túži sa stať herečkou, dokonca sa jej podarí hrať v divadle v predstavení Zlatovlasá Venuša, hneď po jej vystúpení sa do nej zamilujú všetci muži. Stane sa z nej prostitútka, aby mala peniaze na živobytie, všetci muži sú ňou okúzlení, ale ona nimi opovrhuje, môže dostať, čo len chce /jeden jej milenec jej kúpi vilu/ a odsudzuje ich za ich nemorálnosť. Nakoniec sa zamiluje do mladého chudobného herca a rozhodla sa s ním žiť. Idylka skutočnej lásky netrvala dlho, Fonte – herec, ju začal mlátiť, zobral jej všetky peniaze a z nej sa opäť stáva prostitútka a padá na dna, kde bola predtým. Pochopila, že ak nechce skončiť vo väzení /mravnostná polícia zatýkala prostitútky/, tak musí odísť od Fonteho. Vrátila sa k bohatému zákazníkovi z minulosti a na všetko zabudla. Žije síce s bohatým Muffatom, ale raz ho miluje inokedy nenávidí, ale má veľké množstvo milencov, každého muža zničí – prichádza za ňou ako boháč odchádza ako chudák ... . Toto mala byť jej pomsta za detstvo, ktoré prežila, ponižovali ju ponižuje aj ona. Stala sa z nej veľká tyranka. Muffat všetko toleruje /dokonca to ako služobníctvo rozkráda jeho majetok, milenca za každým rohom/, ale iba dovtedy kým nenachytá Emmu so svojím priateľom. Muffat sa zriekne Emmy. Tej sa začína rúcať celý život, jej milenec spácha samovraždu, jej najlepšia priateľka zomrie, preto predá vilu, šaty a odchádza do cudziny. Nikto o nej nič nevie, vráti sa po rokoch, keď sa dozvie, že jej syn zomiera na kiahne, ona ich dostane od neho. Nakoniec zomiera sama v hotelovej izbe, tvár má zmrzačenú hnisavými pľuzgiermi. Zomiera sama a opustená.

Nana – rozporuplná postava, na jednej strane túžila po skutočnej a pravej láske na strane druhej ponižovala, týrala a využívala mužov, i toho ktorí ju skutočne miloval /Muffat/. Toto bol jej spôsob ako sa vyrovnať so životom, ktorý je zobral krásne a bezstarostné detstvo.

RUSKÁ LITERATÚRA

Ruský realizmus sa vyvíjal v blízkosti romantizmu. Ruskí realistickí spisovatelia sa snažili zachytiť v dielach verný obraz ruskej spoločnosti, zobrazovali otrasnú biedu ruskej dediny, despotizmus / tyranstvo/ feudálov, úplatnosť úradníkov. V dielach uplatňovali – psychologickú analýzu /prienik do psychiky postáv, do ich zmýšľania, motívov konania/; - objektívny – neprikrášlený pohľad na sociálne konflikty spoločnosti. V dielach ruských spisovateľov vrcholí európsky realizmus.

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ

• zakladateľ ruského realizmu
• jeho umenie spočíva v schopnosti odhaliť vnútorné pohnútky konania postáv.

Tvorba:

komédia: REVIZÓR

• je založená na „smiechu cez slzy“. Autor sa v nej vysmieva najmä úplatkárstvu. Jej hlavný hrdina, drobný úradník Chlestakov je omylom považovaný za inšpekčný orgán a dokáže to dokonale využiť vo svoj

Hlavná postava – Chlestakov – je stelesnením duševnej úbohosti. Idea: bezvýznamného človeka všetci pokladajú za dôležitú osobnosť. Kompozícia : hra s piatimi dejstvami

Obsah:

1. dejstvo:

Mestský kapitán oznamuje vysoko postaveným úradníkom, že do ich mestečka zavíta revízor, zemania prídu s myšlienkou, že tým revízorom môže byť mladý úradník z mesta

1. dejstvo:

V hostinci sa medzitým Ivan Chlestakov topí v dlhoch až tak, že mu hostinský nechce dať jesť. Do hostinca príde mestský kapitán, Chlestakov si myslí, že o chce zatknúť, ale kapitán si myslí, že odhalil, že berie úplatky a chce ho ohlásiť úradom, preto dá Chlestakovi peniaze a pozve ho bývať k sebe domov.

• dejstvo:

V dome kapitána sú všetci úradníci, kapitán s rodinou a Chlestakov. Ten rozpráva zveličene o svojom živote v meste, pretože mu stúpne alkohol do hlavy. Všetci si začnú myslieť, že je významná osobnosť.

1. dejstvo:

Zo strachu mu úradníci začnú dávať úplatky o on ich s radosťou prijíma. Chlestakov začína chápať, že ho všetci považujú za úradníka a rozhodne sa o tom napísať svojmu priateľovi list nech sa dobre pobaví. Jeho sluha ho však presvedčí, aby čím skôr odišli kým sa všetko prezradí. Chlestakov však ešte požiada o ruku kapitánovu dcéru a odchádza s prísľubom, že si ju vezme za ženu, ale v skutočnosti to nemyslí vážne.

1. dejstvo:

Mestskí kapitán rozhlási po celom meste, že sa bude jeho dcéra vydávať. Občania prichádzajú gratulovať až nakoniec pribehne poštár s otvoreným Chlestakovým listom priateľovi. Opisuje v ňom jednotlivých úradníkov, akí sú naivní, hlúpi a robí si posmech z kapitánovej ženy, dcéry. Všetci si nadávajú ako mohli naletieť a akí sú hlupáci. Nakoniec príde policajt so správou, že v hostinci sa ubytoval úradník z hlavného mesta a žiada kapitána, aby prišiel k nemu.

Román: MŔTVE DUŠE

• autor zobrazuje úpadok feudálov a rasť buržoázie.

téma románu : - Čičikov podnikateľský plán s mŕtvymi dušami

• príživníctvo, úpadok ruských statkárov a úradníkov

Hlavný hrdina, budúci podnikateľ Čičikov – špekulant, prechádza Ruskom a skupuje mŕtve duše zomrelých alebo zmiznutých nevoľníkov, aby ich mohol založiť v banke a tak dostať pôžičku. Na cestách spoznáva rôzne typy dedinských statkárov žijúcich príživníckym životom, bažiacich po majetku, s ktorým však nedokážu rozumne narábať a ani si ho užiť.

Autor tak vytvoril realistické typy parazitov, skupáňov a primitívnych ľudí – nastavuje zrkadlo celej ľudskej spoločnosti.

IVAN SERGEJEVIČ TURGENEV

- pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny, ale napriek tomu bojoval proti nevoľníctvu, pretože ho poburovalo tvrdé a ž neľudské zaobchádzanie jeho rodičov s poddanými. Neskôr ži prevažne v Paríži, kde aj zomrel. Tu sa zblížil o skupinou významných francúzskych spisovateľov /Zola, Flauber/.

Tvorba:

Poviedkový cyklus: Poľovníkove zápisky – podáva v ňom realistický obraz ruskej dediny, kritizuje nevoľníctvo, za to bol väznený. Je to 25 krátkych próz, kompozične ich spája téma – život v ruskej nevoľníckej dedine, zachytáva sociálnu biedu ruských nevoľníkov.

román: RUDIN – v hlavnej postave idealistického intelektuála vytvoril typ tzv. zbytočného človeka - Podľa Turgeneva nimi boli nadaní a čestní ľudia zo statkárskej šľachtickej vrstvy, ktorí boli poznamenaní svojim prostredím. Vyžívali sa v snení – snívaní, lebo nemali odvahu ani pevnú vôľu. Ich nerozhodnosť sa prejavuje i vo vzťahu k ženám, ktorých lásku nevedia ani prijať, ani opätovať.

román: OTCOVIA A DETI

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVKIJ

- jeden z najznámejších svetových spisovateľov, zakladateľ moderného psychologického románu

Narodil sa v Moskve v rodine lekára. Prežil ťažké detstvo v moskovskej nemocnici pre chudobných, kde otec pracoval. V rodine vládla ťaživá atmosféra, lebo otec bol na synov veľmi prísny. Veľkým medzníkom autorovho života bol vstup do revolučného spolku Petrašovcov. V r. 1849 cárske úrady radikálne zakročili proti krúžku, jeho členov zatkli a odsúdili na trest smrti. Dotojevskij bol omilostený až na popravisku, ale odsúdený na 10 rokov nútených prác na Sibíry. Boli to kruté roky ponižovania, telesného a morálneho utrpenia – autor na ne do smrti nezabudol. Nestratil však vieru v človeka, ale stratil vieru v možnosť lepšieho usporiadanie spoločnosti. Všetku svoju energiu chcel venovať výpovedi a ľudskom utrpení, ponižovaní a zúfalej bezmocnosti proti vládnej vrchnosti. Po 10 rokoch bol omilostený a vracia sa do Petrohradu s podlomeným zdravím.

Po návrte sa oženil. Jeho prvé manželstvo trvalo len 5 rokov, pretože manželka mu nečakane zomrela. Pri písaní románu Hráč s ako 45 ročný vdovec zoznámil s mladou stenografkou a zaľúbil sa do nej. Napriek veľkému vekovému rozdielu bolo ich manželstvo veľmi šťastné a patrilo k najkrajším rokom ťažkého života.

Tvorba:

• sociálno- psychologický román: BIEDNI ĽUDIA
• román. ZÁPISKY Z MŔTVEHO DOMU – stvárnil v ňom otrasné zážitky z vyhnanstva na Sibíry. Román je sugestívnou výpoveďou o správaní človeka v hraničných situáciach.
• romány: PONÍŽENÍ A URAZENÍ, IDIOT
• najslávnejší román – ZLOČIN A TREST

rozbor: je to psychologický román o ľudskom svedomí, ale i výstižný obraz doby a spoločnosti. Zameriava sa na duševný zmätok a katastrofu v ľudskej psychike. Hlavný hrdina spoznáva, že falošná cesta za šťastím nevedie k oslobodeniu osobnosti, ale k jej rozpadu.

Hlavný hrdina – petrohradský študent Raskoľnikov je nútený pre nedostatok finančných prostriedkov prerušiť štúdium. Chladnokrvne zavraždí starú úžerníčku, jej dcéru, ktorá sa náhodne stala svedkom jeho zločinu. Aj keď sa mu podarí vinu utajiť, neustále ho prenasledujú výčitky svedomia a veľký strach. Svoj čin ospravedlňuje sám pred sebou tým, že odstránil škodlivú bytosť. „Nezabil som človeka, ale princíp.“ Nakoniec sa však na radu svojej priateľky Soni prizná, je odsúdený do vyhnanstva na Sibír, kam odchádza spolu so Soňou. Vďaka svojmu rozhodnutiu a Soninej lásky nachádza pokoj.

Autor v diele prichádza k presvedčeniu, že každý zločin musí byť potrestaný, a že len kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom v boji proti spoločenskej nerovnosti.

LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ

• jeho tvorba predstavuje vrchol kritického realizmu

Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, väčšinu svojho života prežil v rodnej dedine Jasná Poľana. V posledných rokoch života bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý v knihe Jasnopolianske zápisky opísal Tolstého život.

Tvorba:

Jedno z najväčších diel svetovej literatúry: románová epopeja /cyklus/ : VOJNA A MIER

• je to jedno z najrozsiahlejších diel v Európe. Má veľký rozsah, zobrazuje široké teritótrium /priestor/, veľký časový úsek a veľké množstvo postáv – takýto román sa nazýva román rieka. Autor na historickom pozadí /boj Rusov proti napoleónskym vojskám/ zobrazil život ruskej spoločnosti. Vykreslil tu realistické typy predstaviteľov všetkých spoločenských vrstiev. Vystupujú tu i historické osobnosti – Napoleón, cár Alexander/.

román – ANNA KARENINOVÁ – román o hľadaní zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, je psychologickou sondou do vnímavej ženskej duše, ale aj obrazom Ruska druhej polovice 20. storočia. Obsah: Dej románu sa začína v rodine moskovského úradníka Oblonského. Ten bol svojej manželke neverný a po neúspešných pokusoch o zmierenie sa so ženou pozve na návštevu sestru Annu Kareninovú. Po príchode Anny sa situácia mení, prehovorí Oblonského ženu, aby mu odpustila.

V tom istom čase prechádza do Moskvy statkár Levin, ktorý chce požiadať o ruku Oblonského švagrinú /Kity/. Tá ho odmietne, pretože je zamilovaná do dôstojníka Vronského. Všetci sú pozvaní na ples. Na konci plesu Kity očakáva, že jej Vronský ponúkne sobáš. Na plese sa objavuje aj Anna Kareninová. Tancuje s Vronským /zamiluje sa/ i napriek tomu, že svojej švagrinej prednedávnom vysvetľovala, že v živote je dôležitá rodina. S Vronským sa stretáva čoraz častejšie. Annin manžel nepripúšťa, že mu je žena neverná, nakoniec sa sama prizná a opúšťa ho.

Manžel žiada Annu, aby sa k nemu vrátila, ale ona napriek tomu odchádza s Vronským do Talianska. Anna a Vronský majú spolu dcéru. Anna je však nešťastná, pretože jej manžel povedal synovi, že zomrela a ona si uvedomuje, svoju tragickú situáciu /syna definitívne stráca/. Za jej neveru ju odmieta spoločnosť ba dokonca podozrieva Vronského z nevery. Nakoniec nachádza východisko z tejto situácie v smrti a vrhne sa pod kolesá idúceho vlaku.

Postava Anny v románe patrí k najkrajším literárnym hrdinkám v ruskej literatúre. Šľachtická hrdinka Anna Kareninová z konfliktu medzi rozpadom manželstva a vášnivou láskou k milencovi Vronskému nenachádza iné východisko ako samovraždu.

Annina kríza je :

1. Manželská – nezhody s manželom
2. Materská – nemôže sa starať o syna, je vyhlásená za mŕtvu
3. Ľúbostná – nakoniec ju opúšťa i milenec Vronský

ANTON PAVLOVIČ ČECHOV

• ruský prozaik a dramatik, majster krátkej poviedky Tvorba:

drámy – ČAJKA, UJO VÁŇA, TRI SESTRY

Vo svojich drámach sa zamýšľa nad zmyslom života ruskej inteligencie, hry zachytávajú život ruskej statkárskej vrstvy.

Výber poviedok – CHAMELÓN

• Čechov písal najmä poviedky, dokázal na malom priestore opísať veľmi veľa /kladie dôraz na opis/. Jeho poviedky charakterizuje stručnosť, za maskou každodennosti opisoval tragiku ľudského života. Jeho postavy boli z nižších a stredných spoločenských vrstiev /úradníci, notári, policajti, inžinieri/. Kritizoval ľudskú nevšímavosť, pokrytectvo, úplatkárstvo – snažil sa vyhnúť opisu duševného stavu

– to čo postáva prežíva, chcel, aby to vyplynulo z jej konania.

ČESKÁ LITERATÚRA

ALOJZ JIRÁSEK

• písal historické prózy

Obraz českých dejín zachytil v románoch:

1. Medzi proudy – zachytáva vznik husitského hnutia
2. Proti všem – zachytáva rozvoj husitstva v Čechách
3. Bratrstvo – umelecky najlepší román, zachytáva rozpad husitstva

Najvydarenejšia autorova próza: STARÉ POVESTI ČESKÉ – zobrazuje tú významné osobnosti v českých dejinách. V povestiach vyjadruje úctu k tradíciam, národnému hrdinstvu a vlastenectvu.

JAN NERUDA

Narodil sa v Prahe na Malej strane, kde prežil svoje detstvo. Tieto dojmy z malostránskeho prostredia poznačili jeho život a tvorbu.

Tvorba:

Kniha próz: ARABESKY – poviedky, črty zachytávajúce pražský život

POVÍDKY MALOSTRANSKÉ – v nich na základe vlastných spomienok zachytil život na Malej strane, pričom s humorom a satirou vykresľuje postavy a postavičky s ich dobrými a zlými vlastnosťami. Poviedky zachytávajú dobovú náladu a kritizuje v nich nadradenosť bohatých nad chudobnými

Poviedka: Jak privést žebráka na mizinu

• príbeh žobráka p.Vojtíška žijúceho na Malej strane. Pán Vojtíšek žobrával na Malej stane – i keď nemal nič, bol vždy upravený, šaty mal čisté, ľudia ho tam mali radi. Nebol ako ostatní žobráci. Nikdy nežobral pred kostolom /chcel si zachovať hrdosť/. Doobeda žobrával a poobede sa išiel najesť, vedel ktorí ľudia mu dajú niečo od obeda. Nikdy nezabudol poďakovať.

Raz vychádzal z kostola. Sadol si pre soche na schody a prisadla sa k nemu zanedbaná žobráčka spred kostola – baba miliónova /iné žobráčky hovorili pán Boh nech odplatí stokrát, ona že miliónkrát/. Dala sa sním do rečí, pýta sa ho, aby jej povedal, kde sú dobrí ľudia. On si ju poriadne všíma, jej zanedbaný zovňajšok – má iba 1 zub, je špinavá. Začne sa mu zaliečať, lebo sa chce k nemu prisťahovať, z jediného dôvodu, to preto, lebo mu závidí, že nie je obyčajným žobrákom. On ju rázne odmietol a odišiel preč.

Po tejto udalosti sa začali niesť divné zvesti Malou stranou o p. Vojtíškovi a to: že nie je chudobný, že má 2 domy a že si z ľudí na Malej strane robil len bláznov. Každý začal odsudzovať p. Vojtíška. Ľudia

ho dobíjali od dverí, že sú zlé časy, tam, kde mal obedy počúval, že nič nezostalo. Vojtíška to zlomilo, celý život bol poctivý a teraz ho zničili klebety. Viac po Malej strane nežobral, sedával oproti vojenskej stanici so sklonenou hlavou. Raz ho našli na tomto mieste zamrznutého len v košeli.

NÓRSKA LITERTÚRA

HENRICH IBSEN

• predstaviteľ nórskej realistickej drámy

BJORNSTJERNE BJORNSON - nositeľ nobelovej ceny

• spisovateľ a ako novinár nekompromisne obhajoval utláčané národy. V r. 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov, pričom reagovala na udalosti, ktoré sa odohrali pri vysviacke kostola v Černovej.

Jeho báseň: Áno, milujeme túto krajinu - sa stala nórskou štátnou hymnou.