(koniec 18.a začiatok 19. storočia)
Spoločenská situácia
Vývoj v Európe bol zložitý. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý. Heslo francúzskej revolúcie /sloboda, rovnosť, bratstvo/ dávalo človeku pocit voľnosti, ale nastupujúci kapitalizmus ovládol spoločnosť a človek strácal istotu, cítil sa v spoločnosti osamotený a nové problémy sa zdali rozumovo neriešiteľné.
V tomto období vznikajú filozofie:
idealizmus – považuje myšlienku za prvotné, hmotu, bytie za druhotné
iracionalizmus – popiera rozumové, logické poznanie
sentimentalizmus – opiera sa o city a citové zážitky, zdôrazňoval citové hodnoty jednoduchého človeka
V spoločnosti sa presadzuje tzv. kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu.
romantizmus – myšlienkové hnutie 19. storočia, rušil hodnoty, ktoré prinieslo osvietenstvo a klasicizmus. Proti racionalizmu /rozumu/ stavia cit a vášeň. hrdina – silný jednotlivec, tzv. výnimočný hrdina (zbojník, žobrák, spoločenský vydedenec, vrah, zlodej), ktorý je neustále v rozpore so spoločnosťou, búri sa voči nej individuálne a v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Je väčšinou idealizovaný, túži po láske, ktorú nenachádza, ktorá sa nenaplní.
tematika – prevláda historická
konflikt – medzi snom a skutočnosťou
literárne žánre – a) hlavným lit. druhom je lyrika – historické eposy
- romantizmus zdôrazňoval slobodu tvorby, preto sa pripúšťal synkretizmus umenia.
literárny jazyk – s prvkami hovorovej reči, umelci nachádzajú zdroj v ľudovej slovesnosti (slovenskí romantici)
Francúzska literatúra
VIKTOR HUGO – najvýznamnejší predstaviteľ francúzskeho romantizmu Tvorba:
Najznámejšie diela: CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
ROBOTNÍ CI MORA
dráma – CROMWELL – jej predhovor sa stal manifestom romantizmu, žiadal slobodu umenia oproti pravidlám klasicizmu
román - CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
- historický román, z 15. storočia, ktorý sa odohráva v prostredí Paríža a katedrály Notre-Dame. Romantický príbeh krásnej Esmeraldy a obludného Quasimoda. Príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia stredoveku.
Quasimodo- na tejto postave sa uplatňuje harmónia kontrastov - otrasný zovňajšok krásna duša. Nájdu ho ako pohodené dieťa v nedeľu zasvätenú Quasimodovi. Vyrastie v obludného človeka. Má iba jedno oko, hrb, všade vzbudzuje hrôzu. Vyhlásia ho za kráľa bláznov, svojmu opatrovateľov je absolútne oddaný. Na jeho pokyn unáša i krásnu Esmeraldu. Svoju škaredosť si uvedomí až vtedy, keď mu na pranieri ako jediná podá vodu Esmeralda a on sa v tej chvíli do nej zaľúbi. Nežiada od nej, aby ho milovala, je šťastný, že miluje on, preto ju unáša spod šibenice a oddane sa o ňu stará v katedrále Notre-Dame. / O dva roky, od tejto udalosti našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou, žena zomrela obesením, ale muž prišiel umrieť dobrovoľne/.
Esmeralda – svojou krásou je protipólom Quasimoda. Je nádherným, hlboko mravným dievčaťom. Ako 6 mesačnú ju cigáni ukradnú parížskej dievčine a vymenia za znetvorené dieťa. V mladosti sa zaľúbi do krásneho kapitána lukostrelcov Phoeba, ktorý ju však chce iba na pobavenie. Obžalujú ju z bosoráctva. Jej smrť vyznieva tragicky, lebo zomiera ako obeť.
Frollo – je rozporuplná postava. Rodičia ho ako mladého dali do seminára, kde vyniká v učenosti a ľudia si ho vážia. Neuspokojí sa iba s teológiou, ale študuje alchýmiu a astrológiu. Celým životom ho sprevádza vnútorná posadnutosť /má hrôzu z cigánok, prenasleduje ich, vedie súdne procesy s čarodejnicami, ale to je iba chorobný prejav osudovej túžby po žene./ Štruktúra diela:
– zlo.
- konflikt románu – je romantický, Quasimodova nenaplnená láska k Esmeralde
GEORGE GORDON BYRON /:džordž gódn bajrn:/
Pochádzal z aristokratickej rodiny. Mal búrlivú povahu. Neskôr znechutený prázdnym životom Londýna odišiel z Anglicka a cestoval po Európe.
Tvorba : epos s autobiografickými prvkami - CHILDE HAROLDOVA PÚŤ Hlavným motívom lyricko-epickej skladby je púť hlavného hrdinu, Childe Harolda, potomka starého šľachtického rodu, ktorý je znechutený vlastným prázdnym životom, pokrytectvom spoločnosti, sociálnymi a politickými pomermi, preto opúšťa svoju vlasť a vydá sa na cestu do Európy. Putuje cez Portugalsko, Grécko, Brusel a jeho putovanie končí v Ríme, na pustom pobreží.
Rozsiahla báseň opisuje rôzne kraje a ich obyvateľov, prírodné scenérie, pamiatky.
Autor dal svetovej literatúre hrdinu – individualistu, ktorý prežíva svoj konflikt so svetom a sám bojuje za slobodu, proti bezpráviu a tyranii.
Báseň – CHILLÓNSKY VAZEŇ –príbeh povstalca, ktorého vyslobodia z väzenia. Nevie si zvyknúť na slobode a cnie sa mu za väzením. Autor
vytvoril nový typ romantického hrdinu /tuláka, väzňa/, ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, pretože je osamelý.
PERCY BYSHE SHELLEY /:persi bis šeli:/
Autor veršovanej drámy : ODPÚTANÝ PROMETEUS – hra je výpoveďou o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva. Tento postoj je typickým znakom romantizmu.
Útlak a nesloboda vyvolali v Nemecku hnutie Sturm und Drang /Búrka a vzdor/. Príslušníci sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Postavili sa proti rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené /cit, vášeň, láska/.
Najvýznamnejší predstaviteľ Sturm und Drang.
Tvorba: román: UTRPENIE MLADÉHO WERTHERA – sentimentálny príbeh mladého muža, ktorý sa nešťastne zaľúbi do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa. Pretože sa nevie vyrovnať s rozporom medzi túžbami a skutočnosťou, končí život samovraždou.
Veršovaná dráma: FAUST – vznikla na základe ľudovej povesti, autor sa v nej vyjadruje k otázkam ľudskej existencie.
Básnik, dramatik. Jeho dramatická tvorba patrí k vrcholným dielam obdobia Sturm und Drang.
Tvorba:
Hry: tragédia - ÚKLADY A LÁSKA
Viliam Tell: táto hra zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Ľud vedie do boja legendárny Viliam Tell, pretože nevzdal úctu
vystavenému klobúku - symbol nadvlády Nemcov. Miestodržiteľ – Gessler ho prinúti zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil a syna nezranil. Namiesto slobody ho uvrhnú do väzenia. Tell ušiel, zabil Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie. Ľud vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu.
Hra mala burcovať nemecký národ do boja proti Napoleonovi.
Ruský romantizmus vzniká v období nevoľníctva. Ruská literatúra je zameraná na boj proti útlaku a bezpráviu.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny, bol stúpencom a sympatizantom revolucionárov. Napísal politické verše, za ktoré bol vo vyhnanstve.
Tvorba :
veršovaný román – Eugen Onegin
povesť – Kapitánova dcéra
Eugen Onegin - román, ktorého hlavným hrdinom je mladý Onegin, ktorý je znechutený prázdnym životom petrohradskej vyššej spoločnosti, odchádza na vidiek k priateľovi básnikovi Lenskému. Onegin je typ veľkomestské elegána, ktorý sa na vidieku beznádejne nudí. Býva u statkára, ktorý ma dve dcéry – Tatianu a Oľgu. Tatiana spozná v Oneginovi svoju vysnívanú lásku, vyzná mu svoje city /napíše mu list/ , ale on ju odmieta. Z rozmaru začne dvoriť Oľge
/Lenského snúbenica/, do súboja ho vyzve jeho priateľ, ktorý prehrá a zomrie. Onegin po tejto udalosti odchádza, bezcieľne putuje po Rusku a po návrate do Petrohradu stretáva vydatú Tatianu. Vyzná jej lásku, ona ho však odmieta i napriek tomu, že ho ľúbi.
Onegin – je typ „zbytočného človek“ – je to šľachtic plný predsavzatí a úmyslov, ale nie je schopný ich uskutočniť. Nedokáže urobiť šťastným ani seba, ani iných.
Česká literatúra
KAREL HYNEK MÁCHA
Autor, ktorý výrazne ovplyvnil vývin českej literatúry. Písal lyrické a lyrickoepické básne, prózu aj drámu. Medzi hlavné črty autorovho štýlu možno zaradiť záľubu vo výnimočných postavách vylúčených zo spoločnosti a túžiacich po šťastí.
Tvorba:
Vrchol tvorby: lyrickoepická skladba: MÁJ –najvýznamnejšie dielo českého romantizmu. Skladba je kompozične rozčlenená do 4 spevov a 2 intermezz. Je založená na kontraste lásky a smrti. Epickú osnovu tvoria osudy troch ľudí. Hlavnou postavou je Vilém, ktorého otec vyhnal z domu a stal sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej, netušiac, že je to jeho otec. Keď sa o tom dozvedá jeho milá Jarmila, skončí život v jazere. Vilém predstavuje typického romantického hrdinu – výnimočný jednotlivec, silná osobnosť.
BOŽENA NĚMCOVÁ
Tvorba: román – Babička – hlavná postava stelesňuje harmonickú osobnosť, večný ideál ľudstva.
Poľská literatúra – ADAM MICKIEWICZ
Maďarská literatúra – SÁNDOR PETOFI
Spoločenská situácia
Pod vplyvom revolučných pohybov v Európe v polovici 19. storočia zasiahlo národnooslobodzovacie hnutie a j hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čelo boja za samostatnosť Uhorska sa postavil Lajoš Košút, pod vplyvom ktorého vzrastá maďarský nacionalizmus. Nemaďarské národy začali hľadať obranu u viedenskej vlády.
Slovenské národné hnutie opierajúce sa o rozvinuté meštianstvo a vidiecku inteligenciu sa rozvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
Iniciatívu o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia. V 30. rokoch nastupuje v Bratislave revolučná generácia mládeže, ktorá sa formuje najskôr ako literárna škola. Ústrednou postavou bol Ľudovít Štúr
/Štúrova škola/. Počiatky jej vzniku siahajú do roku 1829, kedy na BA lýceu vzniká študentský samovzdelávací spolok – Spoločnosť česko-slovanská
/zaoberala sa národnými a politickými otázkami/. Verejné vystúpenie tejto generácie bolo v r. 1836 v diele almanach Plody a v tom istom roku sa konala manifestačná schôdza mládeže na Devíne. Na náznak príslušnosti k slovanstvu prijali Štúrovci slovanské mená Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav.
Vláda však zakázala všetky študentské spoločnosti, a preto študenti preniesli svoju činnosť na Katedru reči a literatúry československej – vedúci bol profesor Pálkovič. Činnosť slovenskej mládeže bola označená za protištátnu a preto Ľ. Štúr v r. 1843 bol nútený Katedru opustiť. Na protest odišli jeho študenti na lýceum do Levoče. V tomto období Janko Matuška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska (text hymnickej piesne vznikol na melódiu ľudovej pesničky Kopala studničku, pozerala do nej)
V r. 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzi Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Predtým si však štúrovci vyžiadal súhlas od Bernoláka J.Hollého na Dobrej vode. Za základ spisovnej reči sa prijalo stredoslovenské nárečie
a pravopis bol fonetický /píš ako počuješ/. Podporu novej slovenčine vyjadril i celonárodný kultúrny spolok Tatrín – vydával knihy už len v Štúrovej spisovnej slovenčine.
Prvá báseň v spisovnej slovenčine bola od Janka Kráľa – Duma bratislavská a prvá kniha: II. ročník almanach Nitra.
V roku 1845 – Ľ. Štúr začína vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský.
V roku 1846 Jozef Miloslav Hurban vydáva časopis: Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru.
/Samo Chalúpka – Mor ho!/ a národná minulosť.
KAROL KUZMÁNY
Tvorba:
Preromantický román – Ladislav
A/ lyrika:
ĽUDOVÍT ŠTÚR
Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa, študoval na evanjelickom lýceu v BA, kde sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej. Vystupoval proti národnému útlaku. Po skončení činnosti spoločnosti pôsobil ako zástupca prof. Pálkoviča na Katedre reči a literatúry česko - slovenskej. Neskôr bol dva roky na štúdiách v Halle, kde prehĺbil svoje vedomosti a upevnil vlastenecké cítenie. Po návrate vystúpil proti pomaďarčovaniu Slovákov. Ako politik stál na čele Slovenskej národnej rady spolu s Hodžom a Hurbanom, ktorá organizovala povstanie proti Uhorskej vláde . Revolúcia však bola potlačená a po nej v roku 1848 žil v Modre pod policajným dozorom, kde sa nešťastne zranil pri poľovačke a na následky zranenia zomrel.
Obsahuje hláskoslovie, morfológiu a pravopis jazyka.
O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – vyjadril svoj názor na literatúru a zdôraznil najmä piesňovú tradíciu Slovanov.
Básnická tvorba: Dumky večerní – vyjadruje v nich pocity lásky k domovu, žiali nad sebou, nad ťažkým osudom ľudu.
SAMO CHALÚPKA
Bol zakladateľom Spoločnosti česko-slovenskej v BA, kde sa stretol s ostatnými príslušníkmi štúrovskej generácie.
A/ jánošíkovská tematika:
Likavský väzeň – báseň písaná formou ľudovej piesne. Uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude a dúfa, že utečie z väzenia a zhromaždí zbojnícku skupinu. Autor využíva motív vatry – symbol slobody pre ľud. Jánošík verí v lepšie dni, neupadá do beznádeje, vidí možnosť vybojovať slobodu pre slovenský národ. Autor v básni obžalúva vládnucich Rakúšanov i Maďarov :
„ V tom našom národe Zle to tam, nedobre: Krivda za stôl sadla, Pravda u dvier žobre!“
/Samo Chalúpka: Likavský väzeň/
B/ protiturecká tematika: Boj pri Jelšave
Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorému počas tureckých vpádoch zajali ženu a deti, preto začal Branko zbojníčiť a napádať Turkov.
Turčin Poničan – veršovaná povesť, zachytáva ľudskú drámu slovenskej ženy, ktorú poturčenec, unesený zo Slovenska, odvlečenie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna a on spoznáva v nej matku. Žiada, aby zostala pri ňom a pri vnúčati, ona odmieta žiť v prepychu a túži po návrate do vlasti.
Idea : láska k vlasti, víťazí nad bohatstvom, vzťah k slovenskému ľudu nad materinským citom.
Mor ho : najsilnejšia epická skladba slovenského romantizmu. Vrcholí v nej autorovo úsilie o zobrazenie hrdinstva ľudu v boji za slobodu.
Dejová osnova: Družina slovenských junákov prichádza k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom. Cisár ich vysmeje a vyhlási, že zničí celý slovenský národ. Slovenskí junáci volia radšej smrť ako porobu a s pokrikom „Mor ho!“ sa vrhnú na cisárovo vojsko. Síce zomierajú, ale morálne víťazia.
Idea: odsúdenie pokusov o podmanenie malých národov. Autor zdôraznil rovnosť človeka s človekom, národa s národom.
Kolektívny hrdina – slovenský ľud, na ktorý autor preniesol všetky ideálne vlastnosti. Junáci sú hrdí, smelí, obetaví. Kontrast k nim predstavuje postava cisára – pušný a zbabelý zotročovateľ.
Básnické prostriedky: hyperbola – zveličenie, symboly /Tatry/, prirovnania, metafory.
Najrevolučnejší básnik śtúrovskej generácie. V jeho poézii sa najvýraznejšie prejavil romantický konflikt. Pre jeho básne je typická subjektivizácia – zachytáva svoje pocity a myšlienky, ktoré sú myšlienkami štúrovskej generácie.
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, neskôr odchádza do BA, kde sa dostáva do okruhu štúrovskej mládeže. Bol medzi tými, ktorí opustili Katedru po vylúčení Ľ. Štrúra. Na tieto udalosti reagoval v básni: DUMA BRATISLAVSKÁ. Počas revolúcie (1848 – 1849) chodil so svojim priateľom Jánom Rotaridesom po dedinách a vyzýval ľud, aby odmietol pracovať na pánskom. Za túto činnosť bol väznený v Šahách a Pešti. Posledné roky prežil v Zlatých Moravciach, kde zomrel na týfus.
A/ balady: vo svojich baladách vyjadruje blízky vzťah k ľudu. Jeho hrdinovia nie sú pasívni, ale aktívne vzdorujú osudu, pretože si uvedomujú, že obrodiť ich môže iba veľký čin.
balada: ZVERBOVANÝ
balada: KRÍŹ A ČIAPKA – zobrazil zmýšľanie ľudu, ovplyvnené poverami. balada: ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO
dej: lyrický hrdina Janko sa odlišuje od dedinčanov svojou samotou. Je hrdý mladý človek, túžiaci po plnosti života, nedodržiava zvyky /napr. v nedeľu nejde do kostola ako ostatní ľudia, blúdi sám po horách/ a pri uskutočnení svojho sna hynie – chce zachrániť zakliatu pannu vo Váhu. Dokáže to len vtedy, keď si všetky veci otočí naopak a skočí do Váhu, zabudne si však otočiť vrecká na kabáte, a preto zomiera vo vodách Váhu. Jeho čin možno označiť ako titanský – hrdinský.
Kompozícia: skladbu možno rozdeliť do troch samostatných častí.
Básnické cykly: DRÁMA SVETA – filozofická lyrika, autor pesimisticky uvažuje nad prítomnosťou a minulosťou, avšak vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť.
ANDREJ SLÁDKOVIČ – vlastným menom: Andrej Braxatoris
Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Živil sa ako súkromný učiteľ meštiackych rodín. Ako domáci učiteľ s dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Neskôr odchádza študovať do Nemecka a po návrate zo štúdii zistil nepríjemnú skutočnosť, Máriu vydali jej rodičia za bohatého medovnikára Na základe svojho žiaľu napísal svoje prvé vrcholné dielo : Marína.
Tvorba:
Filozoficko - reflexína báseň: Sôvety v rodine Dušanovej Vrcholné dielo: lyrickoepická skladba: Marína
Po nenaplnenej láske sa ľúbostný motív spája s vlasteneckým motívom: V nasledujúcich veršoch sa láska k žene spája s láskou k vlasti:
„ Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine a obe v jedno objímať“.
/A. Sládkovič – Marína/
Okrem ľúbostného motívu autor uvažuje o mladosti, o zmysle života, o láske a kráse.
V závere skladby víla – Marína volá básnika do vĺn Hrona. Ten ju odmieta, pretože ho potrebuje vlasť. Láska k národu sa mu stala logickým pokračovaním lásky k žene.
„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi-
Mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi!“
/A. Sládkovič – Marína/
Andrej Sládkovič tvrdil, že láska k žene neoslabuje muža, nebráni mu bojovať za vlasť, ale naopak láska k žene mu môže dať viac síl, aby pracovať pre svoj národ.
Charakteristika postáv:
Martin – ideálny predstaviteľ slovenského ľudu, pochádza zo sedliackeho rodu, je čestný, spravodlivý, trestá násilie a nespravodlivosť, miluje slobodu a je hrdý na svoj slovenský pôvod – v závere zostáva verný tradíciám.
Elena – ideál Slovenky.
Martin a Elena sú stelesnením sily a krásy slovenského ľudu.
Tvorba:
Kompozícia: skladá sa z predspevu a 9 spevov. Obsahovo sa autor nesústredil na Jánošíkov život , ale sa zameral na jeho zlapanie, väznenie a popravu, čím symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii 1848 – 1849.
Rozbor:
spev – opis Jánošíkovho väzenia. Prichádza sa s ním rozlúčiť milá, ktorá symbolizuje slovenský ľud.
„Zomrieť! Tak výrok – dobre, ja chodil po zboji, ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji !?“
/J. Botto – Smrť Jánošíkova/
Jánošík – je predstaviteľ odboja. Svojimi vlastnosťami, výzorom zodpovedá ľudovým tradíciám. Je láskavý k chudobným, prísny k bohatým.
Ťažisko diela – úvahy Jánošíka v čase väzenia. Kladie si otázky: koľko rokov zdierajú jeho väznitelia ľud, keď jeho chcú súdiť za 7. rokov zbojníctva. V závere skladby sa Jánošík stáva alegorickou postavou – ženíchom kráľovnej víl. Autor zvolil takýto koniec zámerne, aby vzbudil v ľuďoch vieru v jeho nesmrteľnosť a nesmrteľnosť jeho odkazu.
Ostatné balady: Žltá ľalia, Margita a Besná – balada opisuje vydajachtivú vdovu, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu, pod ťarchou výčitiek sama skočí z toho istého miesta do Váhu.
JOZEF MILOSLAV HURBAN
Tvorba:
V začiatkoch literárnej činnosti kritizoval odrodilstvo a veril v budúcnosť Slovákov.
Najúspešnejšia próza: satirická novela : OD SILVESTRA DO TROCH KRÁĽOV – autor v nej kritizuje meštiactvo, odrodilstvo, nevzdelanosť, mamonárstvo meštiactva.
Obsah: Dej zachytáva krátke časové obdobie v meste Bruchoslavice, kde prekvitajú klebety a pýcha. Hlavná postava, starý mládenec Šúplata, hľadá bohatú nevestu, nakoniec si zoberie starú slúžku Ilonu, keď sa dozvie, že vyhrala v lotérii. Tá medzitým predala svoj žreb advokátovi Brožkovi, ktorý ho venoval priateľovi, slovenskému spisovateľovi Milenskému ako svadobný dar.
Historická povesť – OLEJKÁR- autor idealizuje Matúša Čáka. Zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vládcu. Matúš vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan. Povesť má všetky znaky romantického štýlu – láska, pomsta a víťazstvo dobra nad zlom.
Narodil sa pri Martine v rodine evanjelického farára. Vplyv na jeho tvorbu mala matka, pôvodom zemianka, ktorá mu v detstve rozprávala o zemianskych rodinách. Študoval v BA, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko-slovanskej. Už počas štúdii získal titul najlepšieho poviedkára.
Tvorba:
povesti - MILKOV HROB PÚŤ LÁSKY KNIEŽA LIPTOVSKÉ
humoristická próza - REŠTAVRÁCIA
Dej: hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána sú Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Rodina Levických sa pridáva striedavo raz na stranu jedného raz na stranu druhého. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrávali peniaze. Obaja kandidáti si získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním.
Adam Bešnovský istý svojim víťazstvom, prisľúbil svoju dcéru Aničku, chudobnému zemanovi Śtevkovi Levickému, ak ho zvolia za vičišpána. Števkovi sa ponúkal pomôcť naplniť jeho sen strýko Ondrej Levický.
V závere Potocký pomocou intríg dosiahne víťazstvo a Števko sa stane druhým vicišpánom. Boj o zemianske hlasy sa koná svadbou Števka Levického a Aničky. V próze niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to po čom túžili.
romantická povesť – PÚŤ LÁSKY
Osman i Janko – sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci a individualisti.