Preromantizmus, romantizmus (kon. 18. str. – zač. 19. str.)

PEROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS

(koniec 18.a začiatok 19. storočia)

Spoločenská situácia

Vývoj v Európe bol zložitý. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý. Heslo francúzskej revolúcie /sloboda, rovnosť, bratstvo/ dávalo človeku pocit voľnosti, ale nastupujúci kapitalizmus ovládol spoločnosť a človek strácal istotu, cítil sa v spoločnosti osamotený a nové problémy sa zdali rozumovo neriešiteľné.

V tomto období vznikajú filozofie:

idealizmus – považuje myšlienku za prvotné, hmotu, bytie za druhotné

iracionalizmus – popiera rozumové, logické poznanie

sentimentalizmus – opiera sa o city a citové zážitky, zdôrazňoval citové hodnoty jednoduchého človeka

V spoločnosti sa presadzuje tzv. kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu.

Znaky romantizmus:

romantizmus – myšlienkové hnutie 19. storočia, rušil hodnoty, ktoré prinieslo osvietenstvo a klasicizmus. Proti racionalizmu /rozumu/ stavia cit a vášeň. hrdina – silný jednotlivec, tzv. výnimočný hrdina (zbojník, žobrák, spoločenský vydedenec, vrah, zlodej), ktorý je neustále v rozpore so spoločnosťou, búri sa voči nej individuálne a v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Je väčšinou idealizovaný, túži po láske, ktorú nenachádza, ktorá sa nenaplní.

tematika – prevláda historická

konflikt – medzi snom a skutočnosťou

literárne žánre – a) hlavným lit. druhom je lyrika – historické eposy

1. lyricko-epické útvary – básnická skladba alebo poviedka
2. próza – kratšie útvary (poviedka, črta, novela)

- romantizmus zdôrazňoval slobodu tvorby, preto sa pripúšťal synkretizmus umenia.

literárny jazyk – s prvkami hovorovej reči, umelci nachádzajú zdroj v ľudovej slovesnosti (slovenskí romantici)

EURÓPSKY ROMANTIZMUS

Francúzska literatúra

VIKTOR HUGO – najvýznamnejší predstaviteľ francúzskeho romantizmu Tvorba:

Najznámejšie diela: CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

BEDÁRI

ROBOTNÍ CI MORA

LEGENDA VEKOV

dráma – CROMWELL – jej predhovor sa stal manifestom romantizmu, žiadal slobodu umenia oproti pravidlám klasicizmu

román - CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

- historický román, z 15. storočia, ktorý sa odohráva v prostredí Paríža a katedrály Notre-Dame. Romantický príbeh krásnej Esmeraldy a obludného Quasimoda. Príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia stredoveku.

Quasimodo- na tejto postave sa uplatňuje harmónia kontrastov - otrasný zovňajšok krásna duša. Nájdu ho ako pohodené dieťa v nedeľu zasvätenú Quasimodovi. Vyrastie v obludného človeka. Má iba jedno oko, hrb, všade vzbudzuje hrôzu. Vyhlásia ho za kráľa bláznov, svojmu opatrovateľov je absolútne oddaný. Na jeho pokyn unáša i krásnu Esmeraldu. Svoju škaredosť si uvedomí až vtedy, keď mu na pranieri ako jediná podá vodu Esmeralda a on sa v tej chvíli do nej zaľúbi. Nežiada od nej, aby ho milovala, je šťastný, že miluje on, preto ju unáša spod šibenice a oddane sa o ňu stará v katedrále Notre-Dame. / O dva roky, od tejto udalosti našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou, žena zomrela obesením, ale muž prišiel umrieť dobrovoľne/.

Esmeralda – svojou krásou je protipólom Quasimoda. Je nádherným, hlboko mravným dievčaťom. Ako 6 mesačnú ju cigáni ukradnú parížskej dievčine a vymenia za znetvorené dieťa. V mladosti sa zaľúbi do krásneho kapitána lukostrelcov Phoeba, ktorý ju však chce iba na pobavenie. Obžalujú ju z bosoráctva. Jej smrť vyznieva tragicky, lebo zomiera ako obeť.

Frollo – je rozporuplná postava. Rodičia ho ako mladého dali do seminára, kde vyniká v učenosti a ľudia si ho vážia. Neuspokojí sa iba s teológiou, ale študuje alchýmiu a astrológiu. Celým životom ho sprevádza vnútorná posadnutosť /má hrôzu z cigánok, prenasleduje ich, vedie súdne procesy s čarodejnicami, ale to je iba chorobný prejav osudovej túžby po žene./ Štruktúra diela:

• dej románu je popretkávaný častými opismi /opis chrámu, história kníhtlače, pohľad na súdnictvo, pohľad na život francúzskej spoločnosti – mešťania, cirkev, šľachta kráľ, parížski žobráci/.
• román je postavený na kontrastoch – láska – vášeň, krása – ošklivosť, dobro

– zlo.

- konflikt románu – je romantický, Quasimodova nenaplnená láska k Esmeralde

Anglická literatúra

GEORGE GORDON BYRON /:džordž gódn bajrn:/

Pochádzal z aristokratickej rodiny. Mal búrlivú povahu. Neskôr znechutený prázdnym životom Londýna odišiel z Anglicka a cestoval po Európe.

Tvorba : epos s autobiografickými prvkami - CHILDE HAROLDOVA PÚŤ Hlavným motívom lyricko-epickej skladby je púť hlavného hrdinu, Childe Harolda, potomka starého šľachtického rodu, ktorý je znechutený vlastným prázdnym životom, pokrytectvom spoločnosti, sociálnymi a politickými pomermi, preto opúšťa svoju vlasť a vydá sa na cestu do Európy. Putuje cez Portugalsko, Grécko, Brusel a jeho putovanie končí v Ríme, na pustom pobreží.

Rozsiahla báseň opisuje rôzne kraje a ich obyvateľov, prírodné scenérie, pamiatky.

Autor dal svetovej literatúre hrdinu – individualistu, ktorý prežíva svoj konflikt so svetom a sám bojuje za slobodu, proti bezpráviu a tyranii.

Báseň – CHILLÓNSKY VAZEŇ –príbeh povstalca, ktorého vyslobodia z väzenia. Nevie si zvyknúť na slobode a cnie sa mu za väzením. Autor

vytvoril nový typ romantického hrdinu /tuláka, väzňa/, ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, pretože je osamelý.

PERCY BYSHE SHELLEY /:persi bis šeli:/

Autor veršovanej drámy : ODPÚTANÝ PROMETEUS – hra je výpoveďou o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva. Tento postoj je typickým znakom romantizmu.

Nemecká literatúra

Útlak a nesloboda vyvolali v Nemecku hnutie Sturm und Drang /Búrka a vzdor/. Príslušníci sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Postavili sa proti rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené /cit, vášeň, láska/.

JOHAN WOLFGANG GEOTHE

Najvýznamnejší predstaviteľ Sturm und Drang.

Tvorba: román: UTRPENIE MLADÉHO WERTHERA – sentimentálny príbeh mladého muža, ktorý sa nešťastne zaľúbi do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa. Pretože sa nevie vyrovnať s rozporom medzi túžbami a skutočnosťou, končí život samovraždou.

Veršovaná dráma: FAUST – vznikla na základe ľudovej povesti, autor sa v nej vyjadruje k otázkam ľudskej existencie.

FRIDRICH SCHILLER

Básnik, dramatik. Jeho dramatická tvorba patrí k vrcholným dielam obdobia Sturm und Drang.

Tvorba:

Hry: tragédia - ÚKLADY A LÁSKA

PANNA ORLEÁNSKA MÁRIA STUARTOVÁ VILIAM TELL

Viliam Tell: táto hra zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Ľud vedie do boja legendárny Viliam Tell, pretože nevzdal úctu

vystavenému klobúku - symbol nadvlády Nemcov. Miestodržiteľ – Gessler ho prinúti zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil a syna nezranil. Namiesto slobody ho uvrhnú do väzenia. Tell ušiel, zabil Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie. Ľud vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu.

Hra mala burcovať nemecký národ do boja proti Napoleonovi.

Ruská literatúra

Ruský romantizmus vzniká v období nevoľníctva. Ruská literatúra je zameraná na boj proti útlaku a bezpráviu.

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, bol stúpencom a sympatizantom revolucionárov. Napísal politické verše, za ktoré bol vo vyhnanstve.

Tvorba :

veršovaný román – Eugen Onegin

povesť – Kapitánova dcéra

Eugen Onegin - román, ktorého hlavným hrdinom je mladý Onegin, ktorý je znechutený prázdnym životom petrohradskej vyššej spoločnosti, odchádza na vidiek k priateľovi básnikovi Lenskému. Onegin je typ veľkomestské elegána, ktorý sa na vidieku beznádejne nudí. Býva u statkára, ktorý ma dve dcéry – Tatianu a Oľgu. Tatiana spozná v Oneginovi svoju vysnívanú lásku, vyzná mu svoje city /napíše mu list/ , ale on ju odmieta. Z rozmaru začne dvoriť Oľge

/Lenského snúbenica/, do súboja ho vyzve jeho priateľ, ktorý prehrá a zomrie. Onegin po tejto udalosti odchádza, bezcieľne putuje po Rusku a po návrate do Petrohradu stretáva vydatú Tatianu. Vyzná jej lásku, ona ho však odmieta i napriek tomu, že ho ľúbi.

Onegin – je typ „zbytočného človek“ – je to šľachtic plný predsavzatí a úmyslov, ale nie je schopný ich uskutočniť. Nedokáže urobiť šťastným ani seba, ani iných.

Česká literatúra

KAREL HYNEK MÁCHA

Autor, ktorý výrazne ovplyvnil vývin českej literatúry. Písal lyrické a lyrickoepické básne, prózu aj drámu. Medzi hlavné črty autorovho štýlu možno zaradiť záľubu vo výnimočných postavách vylúčených zo spoločnosti a túžiacich po šťastí.

Tvorba:

Vrchol tvorby: lyrickoepická skladba: MÁJ –najvýznamnejšie dielo českého romantizmu. Skladba je kompozične rozčlenená do 4 spevov a 2 intermezz. Je založená na kontraste lásky a smrti. Epickú osnovu tvoria osudy troch ľudí. Hlavnou postavou je Vilém, ktorého otec vyhnal z domu a stal sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej, netušiac, že je to jeho otec. Keď sa o tom dozvedá jeho milá Jarmila, skončí život v jazere. Vilém predstavuje typického romantického hrdinu – výnimočný jednotlivec, silná osobnosť.

KAREL JAROMÍR ERBEN

BOŽENA NĚMCOVÁ

Tvorba: román – Babička – hlavná postava stelesňuje harmonickú osobnosť, večný ideál ľudstva.

Poľská literatúra – ADAM MICKIEWICZ

Maďarská literatúra – SÁNDOR PETOFI

SLOVENSKÁ PREROMANTICKÁ A ROMANTICKÁ LITERATÚRA

Spoločenská situácia

Pod vplyvom revolučných pohybov v Európe v polovici 19. storočia zasiahlo národnooslobodzovacie hnutie a j hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čelo boja za samostatnosť Uhorska sa postavil Lajoš Košút, pod vplyvom ktorého vzrastá maďarský nacionalizmus. Nemaďarské národy začali hľadať obranu u viedenskej vlády.

Slovenské národné hnutie opierajúce sa o rozvinuté meštianstvo a vidiecku inteligenciu sa rozvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:

1. národnostného maďarského.
2. hospodárskeho rakúskeho.

Iniciatívu o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia. V 30. rokoch nastupuje v Bratislave revolučná generácia mládeže, ktorá sa formuje najskôr ako literárna škola. Ústrednou postavou bol Ľudovít Štúr

/Štúrova škola/. Počiatky jej vzniku siahajú do roku 1829, kedy na BA lýceu vzniká študentský samovzdelávací spolok – Spoločnosť česko-slovanská

/zaoberala sa národnými a politickými otázkami/. Verejné vystúpenie tejto generácie bolo v r. 1836 v diele almanach Plody a v tom istom roku sa konala manifestačná schôdza mládeže na Devíne. Na náznak príslušnosti k slovanstvu prijali Štúrovci slovanské mená Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav.

Vláda však zakázala všetky študentské spoločnosti, a preto študenti preniesli svoju činnosť na Katedru reči a literatúry československej – vedúci bol profesor Pálkovič. Činnosť slovenskej mládeže bola označená za protištátnu a preto Ľ. Štúr v r. 1843 bol nútený Katedru opustiť. Na protest odišli jeho študenti na lýceum do Levoče. V tomto období Janko Matuška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska (text hymnickej piesne vznikol na melódiu ľudovej pesničky Kopala studničku, pozerala do nej)

Uzákonenie spisovného jazyka:

V r. 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzi Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Predtým si však štúrovci vyžiadal súhlas od Bernoláka J.Hollého na Dobrej vode. Za základ spisovnej reči sa prijalo stredoslovenské nárečie

a pravopis bol fonetický /píš ako počuješ/. Podporu novej slovenčine vyjadril i celonárodný kultúrny spolok Tatrín – vydával knihy už len v Štúrovej spisovnej slovenčine.

Prvá báseň v spisovnej slovenčine bola od Janka Kráľa – Duma bratislavská a prvá kniha: II. ročník almanach Nitra.

V roku 1845 – Ľ. Štúr začína vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský.

V roku 1846 Jozef Miloslav Hurban vydáva časopis: Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru.

Znaky slovenskej romantickej literatúry:

• hrdina – ľudový, nepochádza z mesta, ale z vidieka
• tematika – v próze: námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti; poézia : autori čerpali z ústne ľudovej slovesnosti, prevládala jánošíkovská /J. Botto – Srmť Jánošíkova/, protiturecká

/Samo Chalúpka – Mor ho!/ a národná minulosť.

• autori sú málo subjektívni okrem J.Kráľa – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, A. Sládkovič – Marína.
• hlavným literárnym druhom je lyrika, dominuje balada,
• v poézii sa využíva sylabický veršový systém – využíva rovnaký počet slabík vo verši.

Slovenská preromantická literatúra

KAROL KUZMÁNY

• jediný zástupca preromantizmu v slovenskej literatúre. Svojou teoretickou a umeleckou tvorbou zapôsobil na ideový /myšlienkový/ a estetický program romantickej generácie. Redigoval časopis Hronka – uverejňoval v ňom články o princípoch romantickej

Tvorba:

Preromantický román – Ladislav

• v 40. rokoch napísal hymnickú pieseň : Kto za pravdu horí

Predstavitelia slovenskej romantickej literatúry:

A/ lyrika:

ĽUDOVÍT ŠTÚR

• básnik, jazykovedec, novinár a politik. Tvorca slovenskej romantickej estetickej koncepcie a formovateľ romantickej generácie.

Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa, študoval na evanjelickom lýceu v BA, kde sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej. Vystupoval proti národnému útlaku. Po skončení činnosti spoločnosti pôsobil ako zástupca prof. Pálkoviča na Katedre reči a literatúry česko - slovenskej. Neskôr bol dva roky na štúdiách v Halle, kde prehĺbil svoje vedomosti a upevnil vlastenecké cítenie. Po návrate vystúpil proti pomaďarčovaniu Slovákov. Ako politik stál na čele Slovenskej národnej rady spolu s Hodžom a Hurbanom, ktorá organizovala povstanie proti Uhorskej vláde . Revolúcia však bola potlačená a po nej v roku 1848 žil v Modre pod policajným dozorom, kde sa nešťastne zranil pri poľovačke a na následky zranenia zomrel.

Tvorba: Jazykovedné diela:

• Nárečja slovanskou a potreba písania v tomto nárečí – jazykovedný spis, v ktorom odôvodnil potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny.
• Náuka reči slovenskej – systematická gramatika spisovného

Obsahuje hláskoslovie, morfológiu a pravopis jazyka.

Novinárska činnosť:

• Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský Politická činnosť:
• člen Slovenskej národnej rady
• politické diela: Slovanstvo a svet budúcnosti – filozoficko-politický testament, v ktorom kritizoval rakúsku ríšu a vyjadril vieru v jej

O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – vyjadril svoj názor na literatúru a zdôraznil najmä piesňovú tradíciu Slovanov.

Básnická tvorba: Dumky večerní – vyjadruje v nich pocity lásky k domovu, žiali nad sebou, nad ťažkým osudom ľudu.

Spevy a piesne

SAMO CHALÚPKA

• je tvorcom národnej, hrdinskej a historickej epiky. Myšlienkami boja za slobodu a národnú spravodlivosť burcoval ľudí proti krivde a násiliu. /Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil /

Bol zakladateľom Spoločnosti česko-slovenskej v BA, kde sa stretol s ostatnými príslušníkmi štúrovskej generácie.

Tvorba:

A/ jánošíkovská tematika:

Likavský väzeň – báseň písaná formou ľudovej piesne. Uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude a dúfa, že utečie z väzenia a zhromaždí zbojnícku skupinu. Autor využíva motív vatry – symbol slobody pre ľud. Jánošík verí v lepšie dni, neupadá do beznádeje, vidí možnosť vybojovať slobodu pre slovenský národ. Autor v básni obžalúva vládnucich Rakúšanov i Maďarov :

„ V tom našom národe Zle to tam, nedobre: Krivda za stôl sadla, Pravda u dvier žobre!“

/Samo Chalúpka: Likavský väzeň/

Junák Kráľoholská

B/ protiturecká tematika: Boj pri Jelšave

Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorému počas tureckých vpádoch zajali ženu a deti, preto začal Branko zbojníčiť a napádať Turkov.

Turčin Poničan – veršovaná povesť, zachytáva ľudskú drámu slovenskej ženy, ktorú poturčenec, unesený zo Slovenska, odvlečenie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna a on spoznáva v nej matku. Žiada, aby zostala pri ňom a pri vnúčati, ona odmieta žiť v prepychu a túži po návrate do vlasti.

Idea : láska k vlasti, víťazí nad bohatstvom, vzťah k slovenskému ľudu nad materinským citom.

Mor ho : najsilnejšia epická skladba slovenského romantizmu. Vrcholí v nej autorovo úsilie o zobrazenie hrdinstva ľudu v boji za slobodu.

Dejová osnova: Družina slovenských junákov prichádza k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom. Cisár ich vysmeje a vyhlási, že zničí celý slovenský národ. Slovenskí junáci volia radšej smrť ako porobu a s pokrikom „Mor ho!“ sa vrhnú na cisárovo vojsko. Síce zomierajú, ale morálne víťazia.

Idea: odsúdenie pokusov o podmanenie malých národov. Autor zdôraznil rovnosť človeka s človekom, národa s národom.

Kolektívny hrdina – slovenský ľud, na ktorý autor preniesol všetky ideálne vlastnosti. Junáci sú hrdí, smelí, obetaví. Kontrast k nim predstavuje postava cisára – pušný a zbabelý zotročovateľ.

Básnické prostriedky: hyperbola – zveličenie, symboly /Tatry/, prirovnania, metafory.

JANKO KRÁĽ

Najrevolučnejší básnik śtúrovskej generácie. V jeho poézii sa najvýraznejšie prejavil romantický konflikt. Pre jeho básne je typická subjektivizácia – zachytáva svoje pocity a myšlienky, ktoré sú myšlienkami štúrovskej generácie.

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, neskôr odchádza do BA, kde sa dostáva do okruhu štúrovskej mládeže. Bol medzi tými, ktorí opustili Katedru po vylúčení Ľ. Štrúra. Na tieto udalosti reagoval v básni: DUMA BRATISLAVSKÁ. Počas revolúcie (1848 – 1849) chodil so svojim priateľom Jánom Rotaridesom po dedinách a vyzýval ľud, aby odmietol pracovať na pánskom. Za túto činnosť bol väznený v Šahách a Pešti. Posledné roky prežil v Zlatých Moravciach, kde zomrel na týfus.

Tvorba:

A/ balady: vo svojich baladách vyjadruje blízky vzťah k ľudu. Jeho hrdinovia nie sú pasívni, ale aktívne vzdorujú osudu, pretože si uvedomujú, že obrodiť ich môže iba veľký čin.

balada: ZVERBOVANÝ

balada: KRÍŹ A ČIAPKA – zobrazil zmýšľanie ľudu, ovplyvnené poverami. balada: ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO

• vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým symbolicky vyjadruje snahu Štúrovcov zmeniť osud národa. Podobnosť mena hlavnej postavy – divného Janka a samotného autora nie je náhodná, autor prostredníctvom tejto postavy vyjadruje svoje názory, myšlienky a

dej: lyrický hrdina Janko sa odlišuje od dedinčanov svojou samotou. Je hrdý mladý človek, túžiaci po plnosti života, nedodržiava zvyky /napr. v nedeľu nejde do kostola ako ostatní ľudia, blúdi sám po horách/ a pri uskutočnení svojho sna hynie – chce zachrániť zakliatu pannu vo Váhu. Dokáže to len vtedy, keď si všetky veci otočí naopak a skočí do Váhu, zabudne si však otočiť vrecká na kabáte, a preto zomiera vo vodách Váhu. Jeho čin možno označiť ako titanský – hrdinský.

Kompozícia: skladbu možno rozdeliť do troch samostatných častí.

1. časť – obsahuje autorove úvahy a opis kraja, kde niet medzi ľuďmi nenávisti.
2. časť – baladická – má formu ľudovej balady
3. časť – epilóg zobrazujúci posmrtné splynutie hrdinu s prírodou, pastierik oznamuje Jankovu smrť

B/ lyrika

• revolučnú lyriku predstavujú básne – DUMA BRATISLAVSKÁ OROL VTÁK, JARNÁ PIESEŇ, KRAJINSKÁ PIESEŇ, ŚAHY

Básnické cykly: DRÁMA SVETA – filozofická lyrika, autor pesimisticky uvažuje nad prítomnosťou a minulosťou, avšak vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť.

• jánošikovská tematika: Výlomky z Jánošíka

ANDREJ SLÁDKOVIČ – vlastným menom: Andrej Braxatoris

• tvorca novodobej slovenskej poézie.

Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Živil sa ako súkromný učiteľ meštiackych rodín. Ako domáci učiteľ s dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Neskôr odchádza študovať do Nemecka a po návrate zo štúdii zistil nepríjemnú skutočnosť, Máriu vydali jej rodičia za bohatého medovnikára Na základe svojho žiaľu napísal svoje prvé vrcholné dielo : Marína.

Tvorba:

Filozoficko - reflexína báseň: Sôvety v rodine Dušanovej Vrcholné dielo: lyrickoepická skladba: Marína

• vrcholná skladba slovenského romantizmu a najlepšie dielo romantickej ľúbostnej lyriky. Vyšla v Pešti, pretože spolok Tatrín ju odmietol vydať pre jej príliš intímny charakter (Štrúrovci uprednostňovali záujmy národa a vlasti pred osobnými citmi). Skladba vznikla zo spomienok autora na Máriu Pišlovú, do ktorej sa zaľúbil pri povolaní učiteľa.

Skladba má dve časti:

1. lyrickoepická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej, ktorú v skladbe zosobňuje Marína,
2. reflexívno-symbolická – autor vyjadruje, že pokračovaním nenaplnenej lásky k Maríne sa stáva láska k

Po nenaplnenej láske sa ľúbostný motív spája s vlasteneckým motívom: V nasledujúcich veršoch sa láska k žene spája s láskou k vlasti:

„ Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine a obe v jedno objímať“.

/A. Sládkovič – Marína/

Okrem ľúbostného motívu autor uvažuje o mladosti, o zmysle života, o láske a kráse.

V závere skladby víla – Marína volá básnika do vĺn Hrona. Ten ju odmieta, pretože ho potrebuje vlasť. Láska k národu sa mu stala logickým pokračovaním lásky k žene.

„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi-

Mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi!“

/A. Sládkovič – Marína/

Andrej Sládkovič tvrdil, že láska k žene neoslabuje muža, nebráni mu bojovať za vlasť, ale naopak láska k žene mu môže dať viac síl, aby pracovať pre svoj národ.

Lyrickoepická skladba – Detvan

• vyšla v almanachu Skladba s národnobuditeľským poslaním, v ktorom autor zdôraznil morálnu silu ľudového hrdinu. V postavách Martina a Eleny vyzdvihol krásu slovenského ľudu.

Kompozícia skladby: - skladá sa z piatich spevov.

1. spev - Martin

• autor oslavuje krásu podpolianskej prírody. Zoznamujeme sa s hlavným hrdinom Martinom Hudcovie, autor ho opisuje ako smelého detvianskeho mládenca. Martin zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca. Tu sa prejaví jeho zmysel pre spravodlivosť.

1. spev - Družina

• Martin je zobrazený s kamarátmi, valachmi pri vatre, pri speve a zvukoch Dozvedá sa, že sokol, ktorého zabil patrí kráľovi Matiášovi. Elenu, jeho milú, unesú zbojníci, Martin ju vyslobodí a jedného zbojníka zabije, dohodne sa s Elenou, že sa stretnú na Slatinskom jarmoku.

1. spev – Slatinský jarmok

• je najepickejší. Martin sa stretáva s kráľom Matiášom, ktorému sa ospravedlňuje za zabitie sokola. Kráľovi sa páči jeho smelosť a statočnosť. Martin sa priznáva, že v bitka zabil zbojníka, preto kráľ obdaruje Martina koňom a kantárom.

1. spev – Vohľady

• obrazom spevu je Elena, ktorá zosobňuje ideál Slovenky. Večer čaká na Martina. Prichádza za ňou preoblečený kráľ Matiáš, zalieča sa jej, ale ona ho odmieta lebo ľúbi

1. spev - Lapačka

• v centre spevu je verbovanie v dedine na vojnu. Na žiadosť kráľa vstupuje Martin do jeho Čierneho pluku, ale s podmienkou, že si môže ponechať kroj, valašku, fujaru – znaky príslušnosti k slovenskému národu.

Charakteristika postáv:

Martin – ideálny predstaviteľ slovenského ľudu, pochádza zo sedliackeho rodu, je čestný, spravodlivý, trestá násilie a nespravodlivosť, miluje slobodu a je hrdý na svoj slovenský pôvod – v závere zostáva verný tradíciám.

Elena – ideál Slovenky.

Martin a Elena sú stelesnením sily a krásy slovenského ľudu.

JÁN BOTTO

• venoval sa zbieraniu ľudových povestí a piesní, čo sa odrazilo i v jeho literárnej tvorbe

Tvorba:

1. ranná tvorba – v poézii je hlavnou témou zakliatosť Slovenska, báseň. Báj na Dunaji – Slovensko predstavuje ako zakliatu krajinu, čakajúcu na víťazov, ktorí ju
2. vrcholná tvorba – balady

lyrickoepická skladba – SMRŤ JÁNOŠÍKOVA

Kompozícia: skladá sa z predspevu a 9 spevov. Obsahovo sa autor nesústredil na Jánošíkov život , ale sa zameral na jeho zlapanie, väznenie a popravu, čím symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii 1848 – 1849.

Rozbor:

1. spev – oslava Jánošíka, jeho družiny, ktorá sa v závere dozvedá, o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj
2. spev – zlapanie Jánošíka, ktorého premôže

spev – opis Jánošíkovho väzenia. Prichádza sa s ním rozlúčiť milá, ktorá symbolizuje slovenský ľud.

1. spev – obsahuje najkrajšie verše o slobode v slovenskej poézii. Jánošík vo väzení uvažuje nad svojim životom, ospravedlňuje svoje činy, lebo sa viac nemohol pozerať na útlak svojho ľudu.

„Zomrieť! Tak výrok – dobre, ja chodil po zboji, ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji !?“

/J. Botto – Smrť Jánošíkova/

1. spev – Jánošík vylovuje nádej, že túžba po slobode bude večne živá a zvíťazí.
2. spev – opis popravy /smúti nebo i zem/, Jánošík sa lúči s rodným
3. spev – Jánošík sa stáva symbolom boja proti krivde, žije v tradícii ľudu, ktorý rozpráva o Jánošíkovej

Jánošík – je predstaviteľ odboja. Svojimi vlastnosťami, výzorom zodpovedá ľudovým tradíciám. Je láskavý k chudobným, prísny k bohatým.

Ťažisko diela – úvahy Jánošíka v čase väzenia. Kladie si otázky: koľko rokov zdierajú jeho väznitelia ľud, keď jeho chcú súdiť za 7. rokov zbojníctva. V závere skladby sa Jánošík stáva alegorickou postavou – ženíchom kráľovnej víl. Autor zvolil takýto koniec zámerne, aby vzbudil v ľuďoch vieru v jeho nesmrteľnosť a nesmrteľnosť jeho odkazu.

Ostatné balady: Žltá ľalia, Margita a Besná – balada opisuje vydajachtivú vdovu, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu, pod ťarchou výčitiek sama skočí z toho istého miesta do Váhu.

B/ próza:

JOZEF MILOSLAV HURBAN

• narodil sa v Beckove, bol členom Spoločnosti česko-slovanskej a pri výstupe slovenskej mládeže na Devíne prijal meno Miloslav. Jeho zásluhou vyšla prvá kniha v spisovnej slovenčine II. ročník almanachu Nitra. Bol spoluorganizátorom revolúcie v r.

Tvorba:

V začiatkoch literárnej činnosti kritizoval odrodilstvo a veril v budúcnosť Slovákov.

Najúspešnejšia próza: satirická novela : OD SILVESTRA DO TROCH KRÁĽOV – autor v nej kritizuje meštiactvo, odrodilstvo, nevzdelanosť, mamonárstvo meštiactva.

Obsah: Dej zachytáva krátke časové obdobie v meste Bruchoslavice, kde prekvitajú klebety a pýcha. Hlavná postava, starý mládenec Šúplata, hľadá bohatú nevestu, nakoniec si zoberie starú slúžku Ilonu, keď sa dozvie, že vyhrala v lotérii. Tá medzitým predala svoj žreb advokátovi Brožkovi, ktorý ho venoval priateľovi, slovenskému spisovateľovi Milenskému ako svadobný dar.

Historická povesť – OLEJKÁR- autor idealizuje Matúša Čáka. Zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vládcu. Matúš vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan. Povesť má všetky znaky romantického štýlu – láska, pomsta a víťazstvo dobra nad zlom.

JÁN KALINČIAK

• najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik

Narodil sa pri Martine v rodine evanjelického farára. Vplyv na jeho tvorbu mala matka, pôvodom zemianka, ktorá mu v detstve rozprávala o zemianskych rodinách. Študoval v BA, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko-slovanskej. Už počas štúdii získal titul najlepšieho poviedkára.

Tvorba:

• hlavnú časť tvorí historická próza, ktorá predznamenávala nástup realizmu.

povesti - MILKOV HROB PÚŤ LÁSKY KNIEŽA LIPTOVSKÉ

humoristická próza - REŠTAVRÁCIA

• zachytáva v nej život zemanov, ich spory a charakter. Námetom prózy je obraz získavania voličov pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rodín o miesto vicišpána..
• autor podáva kritický obraz zemianstva, jeho úpadok – hospodársky a morálny.
• hlavná dejová línia: zápas o miesto vicišpána medzi Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým.
• autor zosmiešňuje postavy pomocou reči, ktorú používajú: frázy, príslovia, porekadlá.

Dej: hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána sú Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Rodina Levických sa pridáva striedavo raz na stranu jedného raz na stranu druhého. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrávali peniaze. Obaja kandidáti si získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním.

Adam Bešnovský istý svojim víťazstvom, prisľúbil svoju dcéru Aničku, chudobnému zemanovi Śtevkovi Levickému, ak ho zvolia za vičišpána. Števkovi sa ponúkal pomôcť naplniť jeho sen strýko Ondrej Levický.

V závere Potocký pomocou intríg dosiahne víťazstvo a Števko sa stane druhým vicišpánom. Boj o zemianske hlasy sa koná svadbou Števka Levického a Aničky. V próze niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to po čom túžili.

romantická povesť – PÚŤ LÁSKY

• Dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Janko Černok, pán hradu Barč, chce získať najkrajšie dievča Myjavy – Žofku. Jeho sok v láske Osman ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Po mnohých útrapách sa dostane k Osmanovi, ktorý vidí, že nezíska jej lásku a Janka prepustí. Odchádzajú domov a keď sa zdá, že ich láska zvíťazí, Janka, oblečeného do tureckých šiat, pri Myjave zabijú sedliaci. Žofia o niekoľko týždňov od žiaľu

Osman i Janko – sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci a individualisti.