Ľudovít Štúr

ĽUDOVÍT ŠTÚR

(1815 Uhrovec – 1856 Modra)

- narodil sa v rodine národne uvedomelého učiteľa

- národný buditeľ – člen Spoločnosti česko-slovanskej

- kodifikátor spisovnej slovenčiny - júl 1843 – slovenčina mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie i ľudu

- jazykovedec – r. 1843 – 2. kodifikácia spisovnej slovenčiny

na základe stredoslovenského nárečového typu

• Náuka reči slovenskej /1846/ – gramatika, zásada „píš, ako počuješ“
• Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí /1846/ – odôvodňovací spis

Zásady štúrovskej spisovnej slovenčiny:

1. nemá písmená y, ý
2. rozdiel medzi zvukmi d, t, n – ď, ť, ň graficky vyznačuje mäkčeňom
3. dvojhlásky ô, ia, ie píše ako uo, ja, je
4. nemá ľ
5. dôsledne dodržiava rytmický zákon
6. základný tvar minulého času má podobu mau, volau, namiesto dnešného mal, volal

úspech zabezpečila literárna tvorba štúrovcov

- básnik - vydal almanach Plody

- zb. Spevy a piesne

- cyklus b. Dumky večerní

- pedagóg – Katedra reči a literatúry československej, bratislavské lýceum – Slovania = nositeľmi najvyšších vývinových hodnôt

- základ slovanského umenia určil slovanský folklór

- odmieta západný romantizmus

- novinár - 1845 Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski – rieši hospodárske a politické problémy slov. národa v duchu mierneho odporu voči vládnucej moci

- politik - 1847 poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme

- podieľal sa na formulovaní Žiadostí slovenského národa 1848