Staroveká literatura - lyrika, epika, dráma

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 457 slov
Počet zobrazení: 75
Tlačení: 6
Uložení: 4

STAROVEKÁ LITERATÚRA (3. tisícročie pred n. l. – 5. stor. n. l.)

Tvorí ju literatúra :

  1. orientálna – sumerská, akkadská, staroegyptská, indická, hebrejská, perzská, čínska
  2. antická– a) staroveká grécka literatúra
  1. b) staroveká rímska literatúra

ORIENTÁLNA LITERATÚRA (3. tisícročie pred n. l. – 5. stor. n. l.)

 

SUMERSKÁ LITERATÚRA - reprezentuje ju hrdinský eposEPOS O GILGAMEŠOVI (okolo 2000 r. pred n. l.) = témou eposu je HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI

HEBREJSKÁ LITERATÚRA – predstavuje ju BIBLIA (1 tisícročie pred n. l. ) – obsahuje niekoľko desiatok spisov v rozsahu od 1 až do 70 – 80 strán. Delí sa na 2 časti: 

  1. Starý zákon (Stará zmluva)2. Nový zákon (Nová zmluva)

ANTICKÁ LITERATÚRA (ANTIKA z lat. slova antiquitas- starobylý, starý vek)

Antickú literatúru tvorí:

  1. staroveká grécka literatúra (8. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l.)
  2. staroveká rímska literatúra (3. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l.)

Znaky antickej literatúry:

  • polyteizmus ( mnohobožstvo)
  • podriadenosť ľudí bohom s kladnými i zápornými ľudskými vlastnosťami
  • „polobohovia“ (potomkovia bohov a pozemšťaniek a naopak)
  • premena človeka na boha (apoteóza)
  • osudová neodvratnosť(ananké)
  • harmónia telesnej a duševnej krásy (kalokagatia)
  • heslo CARPE DIEM! (Užívaj dňa)

GRÉCKA LITERATÚRA

!!! Sformulovali sa v nej všetky literárne druhy - lyrika, epika, drámaväčšina literárnych žánrov : óda – lyrika, epos, bájka, báj, idyla (sélanka) – epika, komédia a tragédia – dráma. !!! Prvýkrát boli opísané a definované v dielach Aristotela Poetika a Rétorika.

Rímska literatúra len nadviazala na grécku, obohatila literatúru o hrdinský epos (Vergílius) a komédie (Plautus – Komédia o hrnci).

!!! V gréckej literatúre je výrazný vplyv mytológie !!!:

To, čo bolo nevysvetliteľné, pokladal staroveký človek za dielo tajomnej bytosti – bohov.

Staroveké grécke báje a povesti ukazovali, ako sa dostať na cestu hrdinov, hrdinovia dodávali ľuďom odvahu a nádej.

  • základné rozdelenie: smrteľníci verzus bohovia
  • bohovia schádzali na Zem a plodili potomkov – polobohov Herkules, Achilles
  • hrdinovia: udatní muži /heroizácia – obetovali aj život/, verné ženy
  • bohovia zasahovali do života ľudí - smrteľníkov, buď ich trestali alebo im naopak pomáhali
  • grécki bohovia sídlili na vrchole hory Olymp
  • ANTROPOMORFIZMUSpoľudštenie, grécki bohovia okrem nadprirodzených vlastností, napr. prevteľovania sa, nesmrteľnosti, mali aj ľudské vlastnosti a ľudskú podobu (milovali, nenávideli, intrigovali, závideli): najvyšším bohom Zeus, jeho žena Héra, Hádes – vládca ríše mŕtvych Diov brat, Hefaistos – boh ohňa a kováčskeho remesla, Afrodita – bohyňa krásy a lásky, Aténa – bohyňa múdrosti, Apolón – boh svetla, veštby, Poseidon – boh morí, Áres – boh vojny

MYTOLÓGIA (bájoslovie) – je súbor mýtov (bájí) určitého národa, etnika.

BÁJ je epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet. Človek, nevediac si vysvetliť mnohé prírodné javy, pripisoval ich nadprirodzeným bytostiam (bohovia, škriatkovia), ktoré sú hlavnými postavami bájí. Najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín.

1. LYRIKA – je statický literárny druh, ktorý zobrazuje subjektívny (vnútorný) svet lyrického subjektu, teda jeho myšlienky, pocity, nálady. Nemá dej. Konkrétna báseň vyjadruje 1 základnú myšlienku, opisuje (vyjadruje) 1 silný citový zážitok z viacerých hľadísk. Lyrický text má bohaté zastúpenie básnických prostriedkov.

Poézia - viazaná reč, pod čím rozumieme: grafické členenie básne, rytmus, rým, strofu, resp. básnické formy a strofy.

ZNAKY LYRIKY: verš (rytmus), nesujetovosť, nedejovosť, gnómický čas (všeobecne platný), statické motívy, monologickosť, obraznosť – básnické prostriedky, opis, reflexia (úvaha)

Podľa tematiky rozoznávame lyriku: Podľa prístupu autora k téme rozoznávame lyriku:

  1. intímnu alebo osobnú: ľúbostnú a rodinnú 1. náladovú (impresívnu)
  2. prírodnú 2. opisnú (deskriptívnu)
  3. spoločenskú 3. úvahovú (reflexívnu)

Literárne žánre lyriky sú: óda (oslavná báseň), elégia – čiže žalospev, je lyrická báseň, v ktorej básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou (je to báseň smutného, trúchlivého charakteru), sonet (znelka), epitaf (nápis na náhrobnom kameni), hymna, žalm.

!!! ÓDA (odé – pieseň ,oslavná pieseň, báseň)vyniká nadnesenosťou a pátosom. Je adresovaná nejakej významnej osobnosti, kolektívu a básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje o významnej téme: národe, slobode, prírode, mladosti.

Patrí do reflexívnej (úvahovej) lyriky. V antickej literatúre óda bola zborovou piesňou a niekedy v nej nájdeme priame oslovenie adresáta ódy. !!!

V 7. a 6. stor. pred n. l. sa sformovala:

osobná lyrika s tematikou vojny, vína, lásky a priateľstvaSapfo a Anakreon. Slovo lyrika malo v Grécku iný význam ako v súčasnosti. Pôvodne označovalo len piesne, ktoré sa spievali so sprievodom hudby – lýrou (odtiaľ je i názov lyrika) alebo píšťalou.

!!! VEDIEŤ !!!

SAPFOóda, oslavná báseňMODLIDBA K AFRODITE, poetka, ktorá zriadila na ostrove Lesbos Dom múz - Museion, centrum monodickej lyriky (jej jadrom je sólový spev sprevádzaný lýrou). Zhromaždila v ňom mladé dievčatá, aby tu slúžili bohom a učili sa umeniu. V staroveku mala označenie „desiata múza“. Vo svojich básňach bez zábran vyjadrovala city a vášne.

Telesným a duševným pôvabom dievčat zo svojho krúžku venovala prevažnú časť svojej básnickej tvorby. Jej rukopisy v 11. storočí pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili. Zachovala sa jediná báseň Modlitba k Afrodite.

Podoba lásky: bohyňa lásky Afrodita – uctievanie bohyne, čo súviselo s mytologizáciou

Vzývali bohyňu lásky Afroditu, aby im pomohla s láskou na zemi – zbožštená láska(nadpozemská)

Sapfo - Óda na Afroditu (úryvok) !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

 

Afrodita na skvelom tróne, večná, priame oslovenie adresáta ódy – Afrodity (bohyne lásky)

úskočná ty Diova dcéra, prosím: prihovára sa bohyni - uctievanie
netrestaj mi bôľom a trápeniami
deus ex machina(zásah bohov do deja) – bohovia trestali aj
zjazvené srdce! pomáhali - mytologizácia

Prídi ku mne, vyslyš ma, veď už neraz vzývanie – invokácia, Sapfo sa prihovára bohyni, aby
počúvla si zďaleka moje prosby, vypočula jej prosby a pomohla jej s nešťastnou láskou
z otcovského domu si vystrojila
zlatý svoj hintov (kočiar)
presun – OLYMP : HORE
na ZEM : DOLU

a hneď prišla. Viezli ťa krásne vtáky,
prelietali nad čiernou zemou bleskom, kontrast - zlatý kočiar – OLYMP (nadpozemské)
žiarivý vzduch víril im popri krídlach - čierna zem – ZEM (pozemské)
uprostred neba.

ANAKREON – básnik, ktorého hravé verše oslavujú lásku, víno, priateľstvo a životné radosti. Anakreonskú poéziu predstavuje milostná a pijanská lyrika, užívanie pozemských radostí, pozemskej lásky.

2. EPIKA z gréc. epikos - dejový, vyrozprávaný – je dynamický literárny druh, prevláda v nej rozprávanie. Zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí v časovej následnosti a postupnosti. Rozdeľujeme ju na:

  • veršovanú: veršované literárne žánreepos, idyla (sélanka), balada
  • neveršovanú: neveršované literárne žánrepoviedka, novela, román

Rozprávač je textovým subjektom, zastupujúcim autora, ktorý vyrozpráva dej z istého zorného uhľa. Dej sa uskutočňuje na podklade istých konfliktov medzi postavami, obsahom rozprávania sú minulé udalosti, a to aj vtedy, keď ich rozprávač podáva v prítomnom čase (historický prézent).

ZNAKY EPIKY: próza, sujetovosť, dejovosť, minulý čas, dynamické motívy, dialogickosť, hovorovosť, rozprávanie

VEDIEŤ

!!!EPOS z gr. slova slovo, reč = rozprávanie, je veršovaný žáner epiky veľkého rozsahu !!!

  • východiskom boli staroveké mýty
  • prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov, tzv. bohatierske (hrdinské) eposy, najstarší z nich je Epos o Gilgamešovi a antické: Ilias a Odysea (Homér)
  • postavy eposov sú nadprirodzené bytosti: bohovia alebo polobohovia, prípadne osoba s výnimočnými schopnosťami a vlastnosťami
  • !!V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života !!

HRDINSKÝ EPOS

Najstaršími pamiatkami gréckej literatúry sú 2 hrdinské eposyILIAS a ODYSEA, ktoré sa pripisujú básnikovi HOMÉROVI ( 9. – 8. stor. pred n. l.). Oba čerpajú z cyklu povestí o Trójskej vojne. Človek, príroda a bohovia v nich tvoria jednotu.Bohoviamajú ľudské vlastnosti (ľúbia, nenávidia, bojujú). Človek je proti ich rozhodnutiam bezmocný.

Homérsky - hrdinský epos vznikol pravdepodobne z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu, ktoré spojila do jedného celku geniálna osobnosť.

Starogrécky epos predpokladal poslucháča, nie čitateľa, bol určený na ústny prednes,prednášali ho osobitní prednášatelia (rapsódovia) pre veľké zhromaždenie ľudí. Epos existoval najskôr v ústnej podobe, až neskôr vznikli písané eposy.

Rozpráva o dôležitých udalostiach, ktoré mali význam pre život celého národa (napr. Iliada o Tróji).

Epos má: 1. hlavnú dejovú líniu

2.epizódne (vedľajšie) dejové línies mnohými postavami.

Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý sa vyznačuje mimoriadnymi vlastnosťami a koná mimoriadne činy.Vývin udalostí v epose veľmi často nezávisí od ľudí, ale pôsobia naň bohovia, polobohovia, ktorí zasahujú do deja a majú zásluhu na jeho náhlych zvratoch. Pre epos je príznačná tzv. epická šírka, ktorá spomaľuje hlavný dej tvoria ju: opisy postáv, prostredia, bitiek, súbojov, predmetov, rozvinuté prirovnania, stále prívlastky.

Príčiny vzniku epickej šírky:

  • potreba znovu a podrobne vyrozprávať mnohé skutočnosti, aby porozumel aj poslucháč, ktorý predchádzajúce časti eposu nepočul
  • potreba odďaľovať koniec deja, kvôli zobrazeniu človeka v čo najväčšej úplnosti (doširokarozvité prirovnania, rozsiahle epizódy, podrobné opisy)

 

KOMPOZÍCIA EPOSU !!! VEDIEŤ !!!

Eposy mali viazanú – veršovanúformuzaloženú v antickej literatúre na striedaní krátkych a dlhých slabík (časomerný veršový systém) a záväznú kompozíciu, presne normovaný rytmus.

Kompozícia eposu:

  1. PROPOZÍCIAkrátke naznačenie deja - básnik stručne zhrnie obsah diela
  2. INVOKÁCIAvzývanie Múzy/ inšpirácie  alebo bohov, ktoré mali básnikovi pomáhať pri skladaní diela, antický človek vedel, že si týmto spôsobom môže získať náklonnosť nadprirodzených síl
  3. ENUMERÁCIA (predstavovanie) – bojovníkov, postáv; po úvodných častiach autor svojím rozprávaním vpadá priamo do udalostí (IN MEDIAS RES) =  podrobne opisuje zovňajšok postáv, nie ich vnútorný svet (Homér – Ilias)

V epose chýba charakteristika vnútorného - psychického sveta hrdinov. Podrobne sa opisuje ich zovňajšok, oblečenie, výzbroj (viď Homér – Ilias), samotní ľudia sú charakterizovaní iba tzv. stálym prívlastkom.

!!! Vnútorný svet hrdinov v starovekých eposoch zastupuje svet bohov, ktorí určujú konanie ľudí, pôsobia na ich rozhodovanie pomocou snov a vnuknutí.!!!

  1. OPIS BOJA- predovšetkým opis hlavnej bitky
  2. DEUS EX MACHINA - čiže zásah bohov do deja, bohovia podporujú bojujúce strany alebo im škodia
  3. OVPLYVNENIE UDALOSTÍ zázračnými (mýtickými) prvkami BEZ ZÁSAHU BOHOV (viď epos o Gilgamešovi - had zožral Gilgamešovi rastlinku nesmrteľnosti)
  4. EPIZÓDY - opis vedľajších udalostí
  5. PERONÁCIA - záver príbehu s dôrazom na ponaučenie

!!! VEDIEŤ !!!!

ILIAS (ILIADA) – má 15 696 hexametrovských veršov, rozpráva o bojoch Grékov proti maloázijskému mestu Trója, ktoré sa nazývalo aj ILION.

Nezobrazuje celý priebeh 10 – ročnej vojny, iba jej záver – posledných 51 dní (rozhodujúca bitka o Tróju trvala 4 dni) s početnými retrospektívami (návrat do minulosti, k predchádzajúcim udalostiam), od chvíle, keď sa Achiles vzdal boja, až po zabitie Paridovho brata Hektora. Príčinou trójskej vojny bol únos.

Paris, syn trójskeho kráľa Priama, za pomoci bohyne Afrodity uniesol manželku spartského kráľa Menelaakrásnu Helenu. Menelaos spolu so svojim bratom Agamemnonom zvolal všetkých Grékov, aby dobyli Tróju.

!!!Ústredným motívom je Achillov hnev. !!!

Veliteľ gréckych vojsk Agamemnon mu odňal obľúbenú ukoristenú zajatkyňu, preto Achilles odmietol bojovať a prevahu nadobudli Trójania pod vedením Hektora – Paridovho brata. Achilles požičal svoju výzbroj priateľovi Patroklovi, ktorého Trójania považovali za samotného Achilla a dali sa na útek. Hektor ho však spoznal a Patrokla zabil.

!!!Vyvrcholením eposu je súboj Achilla s Hektorom. !!!

Rozhnevaný Achilles pomstil priateľovu smrť tým, že zabil veľa Trójanov i Hektora, ktorého mŕtvolu potupil tak, že ju vláčil priviazanú k vozu okolo Patroklovej mohyly a tábora. Musel prísť až sám kráľ Tróje s darmi a prosiť Achilla, aby mohol svojho syna pochovať. Až po zásahu bohov vydal Hektorovu mŕtvolu kráľovi Priamovi.

!!! Epos končí obrazom pohrebu Hektora.!!!

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ UKÁŽKU !!!

Ukážka z eposu Ilias je XXII. spev Hektorova záhuba: !!!nachádzame tu vplyv mytológie, do deja zasahujú grécki bohovia:  Zues, Tetis – Achillova matka – morská víla, Hefaistos - boh ohňa a kováčskeho remesla, Atena, Apolon... určujú osudy pozemšťanov.

Bohovia sú rozdelení na 2 tábory – časť pomáha Grékom a časť Trójanom. !!!

Achilla posadla jediná túžba pomstiť Patrokla a zabiť Hektora. Matka Tetis mu zadovážila novú blýskavú výzbroj prilbicu, meč, štít, vykovanú samotným bohom Hefaistompomáha Achilovi v boji. Achiles zabil Hektora jedinou ranou. Paris napokon za pomoci boha Apolóna zabije Achilla otráveným šípom, ktorý vedie Apolón na jediné slabé miesto Achilla – do päty.

Epos idealizuje postavy ľudí a zdôrazňuje úlohu OSUDOVOSTI.

 

 Homér - Ílias (úryvok) - súboj vodcu Grékov Achilla s vodcom Trójanov Hektorom

 

hore Takto to hrdina riekol a meč svoj vytasil ostrý; opis hromadenie epitet

/ meč to bol veľký pevný a visel mu povedľa boku. s

 dole prechodník Skrčiac sa vrhol sa naňho sťa vysoko letiaci orol, ú rozsiahle prirovnanie

ktorý sa z výšiny cez temné oblaky ku zemi spúšťa, b epiteton

prechodník chcejúc buď jahniatko útle, buď plachého zajaca lapiť. o

Podobne vyrazil Hektor a ostrým sa zaháňal mečom.  j

Ale aj Achilleus vyrazil vpred asrdce si divým a metafora

naplnil srdomštítom, tým prekrásne zdobeným dielom,

vpredu si zakryl prsia a na hlave neprestaj kýval deus ex machina (zásah bohov

mytológia prilbicou s hrebeňmi štyrmi a na nej viali mu zlaté do deja) –Hefaistos ukul Achillovi

 srsti, čo Héfaistos posplietal v chochole vo veľkom počte. zbroj: prilbicu, kopiju, štít prirovnanie  Ako sa na nebi jagá, keď vychádza v temnote nočnej personifikácia

 rozsiahle večerná hviezda, tá zo všetkých nebeskýchnajkrajšia hviezda, hromadenie epitet

podobne žiarilo kopije ostrie, čo v pravici svojej

Achilleus držal, keď synovi Priama záhubu chystal,

prechodníkhľadajúc na tele miesto, kde ostrie najlepšie by vniklo.

V ukážke nájdeme:

EPICKÚ ŠÍRKU: detailné opisy výzbroje, súboja medzi Achillom a Hektorom, hromadenie epitet(veľký čin, temné oblaky)a rozsiahlych prirovnaní ( vrhol sa naňho sťa vysoko letiaci orol).

= Hektor – sa nebál boja, vedel, že zomrie = výnimočné schopnosti

= rozprávací slohový postup: slovesá, prechodníky

Lexikálne polia: 1. vojna: hrdina, meč vytasil, vrhol sa, štít, prilbica, kopija, záhuba

  1. 2. človek: hrdina, srdce, prsia, na hlave, synovi, na tele  

10 rokov Gréci obliehali Tróju, no bezúspešne. V boji padol i Achilles, keď ho Paridov šíp zasiahol na jediné zraniteľné miesto – do päty. Nakoniec Gréci / DANAJCI dobyli mesto ľsťou. Na návrh itackého kráľa Odysea sa najudatnejší bojovníci ukryli do veľkého dreveného koňa !!! (trójsky kôň – danajský dar: v súčasnom jazyku sa týmto frazeologizmom označuje každý podozrivý dar, od ktorého možno očakávať len nešťastie) !!! a ostatné vojsko predstieralo ústup. Trójania v domnení, že je to dar na rozlúčku, vtiahli koňa do mesta. Ukrytí Gréci v noci otvorili brány, mesto vyplienili a zapálili. O tom sa však dozvedáme až v Odysei.

ODYSEAautor opisuje posledných 41 dní 10 – ročného putovania = blúdenia Itackého kráľa Odysea, ktorému bohovia nedožičili vrátiť sa z Trójskej vojny. Jeho návrat do rodnej zeme predstavuje ťažkú a úmornú cestu plnú nečakaných zvratov a nebezpečenstiev.

Tento epos je prvým dobrodružným dielom európskej literatúry, oslavuje šikovnosť Odysea a vernosť jeho ženy Penelopy.

Odyseova cesta sa nesie v znamení priazne a nepriazne bohov. Odysea stíha hnev vládcu mora Poseidona, pretože oslepil jeho syna jednookého obra – kyklopa Polyféma, aby sa dostal s priateľmi z jeho zajatia a ochraňuje moc bohyne Atény.

Epos začína tým, že Odyseov syn Telemachos na popud bohyne Atény sa rozhodne hľadať svojho otca, ktorý sa ani po 10 rokoch od dobytia Tróje nevrátil, pretože o ruku Odyseovej manželky Penelopy sa uchádza množstvo nápadníkov.

Príbeh pokračuje opisom zážitkov, ktoré prežil Odyseus na ostrove s nymfou Kalypso, s kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných Sirén. Po mnohých dobrodružstvách Odyseus zostúpi do podsvetia, aby sa od duší mŕtvych dozvedel ako prekonať nepriazeň bohov a vrátiť sa domov. Za pomoci pastiera a syna prezlečený za žobráka zvíťazí v streleckej súťaži o ruku svojej ženy, pobije všetkých jej nápadníkov, ktorí túžia po jej peniazoch a po 20 rokoch sa konečne stretáva s Penelopou a ujíma sa vlády nad Itakou.

Štruktúra diela:

Odysea ma 12 103 veršov. Dej je bohatý. Do rámcového príbehu syna Telemacha hľadajúceho svojho otca (1. časť), ktorý prerastá do príbehu o vracajúcom sa hrdinovi (2. časť), je vsadené Odyseovo ja – rozprávanie.

 

BÁJKA tvorca Ezop – je epický žáner.Dej bájok sa odohráva vo svete zvierat, ktoré sú obohatené o ľudské vlastnosti a správajú sa ako ľudia. Na základe charakteristických vlastností majú v deji prisúdený určitý spôsob správania (napr. prefíkaná líška, pracovitý mravec, panovačný a krutý lev). Z každej bájky vyplýva ponaučenie buď zo samotného príbehu alebo sa podáva priamo na konci príbehu.

 

  1. DRÁMA – dialogická reč, jej charakteristickým znakom je neprítomnosť rozprávača. Má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity, myšlienky a nálady). Reč jednej postavy nazývame monológ, reč dvoch a viacerých postáv dialóg.

Monológy a dialógy pre postavy napíše autor,konanie postáv a okolnosti naznačív zátvorkách, ktoré nazývame scénické poznámky a v dráme nahrádzajú reč rozprávača.

Najznámejšími literárnymi žánrami drámy sú: komédia a tragédia.

ZNAKY DRÁMY: verš/próza, sujetovosť, dejovosť, prítomný čas, dynamické motívy, dialogickosť, hovorovosť/obraznosť, dianie/akčnosť

TRAGÉDIA- z gréckeho slova tragóidiá = capí spev – podľa spevákov prevlečených do kozích koží.

  • Je najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je obraz boja jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami, ktoré sú silnejšie ako on.
  • hlavný hrdina musí v tomto boji zahynúť, napriek výnimočným vlastnostiam, nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi alebo zdolať nepriazeň osudu.
  • Hlavnou postavou je vždy nadpriemerný človek, ktorý ide odvážne za svojím cieľom, nezľakne sa prekážok, čím sa vyníma z bežného priemeru
  • základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami alebo protivníkmi
  • Obraz hlavného hrdinu ako tragickej postavy sa nemenil, menil sa však charakternepriateľských síl; pôvodne to boli osud a bohovia, neskôr spoločenské predsudky, nespravodlivosť, spoločenský a politický útlak, nenaplnená láska.
  • vzbudzuje v človeku pocity hrôzy, vznešenosti a krásy - i napriek tragike hrdinu diváka vnútorne povznáša a očisťuje: tragická katarzia = duševná očista (prenesene uvoľnenie spôsobené dojmom z umeleckého diela), sled tragických udalostí vzbudzujú strach a súcit.

Za základ tragédie považoval Aristoteles DEJ. Dej tragédie sa posúva vďakaKONFLIKTOM (lat. conflictus – zrážka). Jadro konfliktu tvorí protichodnosť záujmov postáv. Postava sa môže dostať do konfliktu:

  1. s inou postavou (interpersonálny konflikt)
  2. so spoločnosťou(spoločenský konflikt)
  3. sám so sebou (osobný, individuálny konflikt)

VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA TRAGÉDIE:

Aristotelovská klasická kompozícia má tieto časti: E – KO - KR - P - KA

  1. EXPOZÍCIA (úvodná časť) - naznačí prostredie deja, čas, v ktorom sa dej odohráva, oboznamuje s postavami, objavia sa náznaky konfliktu
  2. KOLÍZIA (zauzľovanie deja, zápletka) - hlavná udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja, do konfliktu sa dostávajú protichodné strany
  3. KRÍZA(vyvrcholenie) – dejová situácia, v kt. sa realizuje konflikt s rozhodujúcou zrážkou medzi hl. postavami
  4. PERIPETIA(nečakaný dejový obrat) – ktorý speje ku katastrofe, riešenie konfliktu sa komplikuje ako retardujúci prvok
  5. KATASTROFA (rozuzlenie) – riešenie konfliktu hoci katastrofickým spôsobom- smrťou hlavnej postavy / postáv
  6. KATARZIAočistenie duše, pochopenie vlastnej viny

Takémuto významovo – dejovému členeniu často zodpovedalo formálne členenie tragédie, ktorá mala obyčajne 5 dejstiev.

Dodržiavala sa JEDNOTA MIESTA, ČASU a DEJA  (hra sa mala odohrávať na jednom mieste, počas 1 dňa - v priebehu 24 maximálne 30 hodín, zvyčajne od rána do večera, sústreďuje sa na 1 príhodu v živote hlavného hrdinu - mala jednoduchý dej, preto nevznikali vedľajšie motívy). Napr. v ANTIGONE: mesto Téby, jeden deň, príbeh Antigony.

VONKAJŠIA STAVBA KOMPOZÍCIE TRAGÉDIE:

  • Autori členia svoje diela na menšie úseky, ktoré sa nazývajú DEJSTVÁ (akty)
  • Dejstvá sa členia na niekoľko obrazov – VÝSTUPOV = výstup je úsek dejstva, kedy sa nezmení počet postáv na javisku.
  • medzi jednotlivými dejstvami sú prestávky, kt. slúžia na premenu javiska = majú v divákovi vzbudiť ilúziu, že uplynul určitý čas.

GRÉCKA DRÁMA

Rozvíja sa od 5. stor. pred n. l. Vznik drámy: Koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohu vína a veselia Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov odetých do kozích koží piesne sprevádzané tancom. Tento zbor ľudí – chór na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy. Z týchto piesní sa postupne vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (gr. tragódia – capí spev). Podobne zo žartovných a satirických piesní sa zrodila grécka komédia.

Znaky antickej drámy:

  1. predstavovala spojenie slova, hudby, tanca, iba dialogické časti sa recitovali
  2. dodržiavanie trojjednoty miesta–času-deja: priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste od rána do večera
  3. herec hral viac postáv, hrali iba muži aj ženské roly, herci vystupovali v maskách
  4. súčasťou drámy bol ajCHÓR – ZBOR (plnil funkciu rozprávača), väčšinou svoje partie spieval a sprevádzal ich tancomposúva dej dopredu
  5. herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami
  6. dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom a choreografom
  7. divadlo sa hralo v amfiteátroch

Drámu reprezentujú svojimi tragédiami: SOFOKLES, EURIPIDES

a komédiuARISTOFANES.

SOFOKLESje autorom tragédie ANTIGONA a KRÁĽ OIDIPUS. V jeho tragédiách trest stíha jednotlivcov, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov. Vinu a trest neraz predurčuje OSUD.

SOFOKLES: tragédia ANTIGONA

ŠTRUKTÚRA DIELA: !!!!!!! VEDIEŤ!!!!!!

Antická tragédiaboji tradície a ľudských túžob, demokracie a totality, božích prikázaní a svetských zákonov, osudu a vlastnej cesty životom.

  • Hlavnými motívmi tragédie sú: osud, demokracia, totalita, svetské zákony, láska (milenecká, rodičovská, súrodenecká)
  • KONFLIKT:medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky !!!Antigona nerešpektuje ľudský zákon, ktorý šliape po božích zákonoch !!!
  • Kompozične sa dráma delí na: Prológ, 5 dejstiev a Epilóg. Po každom dejstve nasleduje pieseň zboru – rekapituluje, naznačuje ďalší dej, zdôrazňuje myšlienku dejstva
  • Je zachované klasické vnútorné členenie: expozícia (prológ), kolízia (1. dejstvo), kríza (2. - 4. dejstvo), peripetia (5. dejstvo), katastrofa (epilóg) E-KO-KR-P-KA
  • Postavy a motívy sú postavené do kontrastu

 V diele nachádzame základné znaky antickej drámy:

  • parodosvstup chóru (ľudia, ktorí tancovali a spievali) v prológu
  • exodos odchod chóru v epilógu
  • katarzia hrdinu v závereako vyvrcholenie hry: keď Kreon koná pokánie a uvedomuje si po smrti blízkych svoju vinu a všetko oľutuje
  • !!! trojjednotamiesta, času a deja : mesto Téby, jeden deň, príbeh Antigony
  • je !!! prítomný rozprávač v podobe chóru a zboru !!!
  • postavy sa nevyvíjajú, boj proti vôli bohov a osudu je potrestaný
  • bohovia hovoria ústami veštcov - !!! nie je tu priamy zásah bohov, ale nepriamy cez varovanie veštcov !!!
  • v dráme je použitývyšší štýl jazyka(umelecký, patetický), konfrontačné dialógy, dlhé monológy, viazaná reč – časomiera: je prozodický (veršový) systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík vo verši s polveršovou cezúrou
  • antický svet - tragický príbeh lásky Antigony a Haimona, ktorý predstavovali slobodu, lásku a demokraciu – vyjadrovali svoj názor
  • !!! vplyv mytológie:boží zákon – mŕtve telo Polyneika má ísť do zeme, lebo sa nedostane do ríše mŕtvych ANTIGONA zákon boží povýši nad zákon pozemský – zákon tyrana Kreonta (zákaz pochovať mŕtve telo brata)

Sofokles v tragédii spracoval jednu z povestí o tébskom kráľovskom dvore. Vojna "siedmich proti Tébam" t.j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom (polinejkom) a Eteoklom, ktorá sa skončila vzájomnou smrťou oboch bratov. Ich nástupca strýko Kreon – brat Antigoninej matky Iokasty považuje Eteokla za hrdinu a dá ho pochovať ako obrancu vlasti so všetkými poctami, pretože bránil Téby. Polyneikos pritiahol k Tébam s veľkým vojskom a chcel získať vládu nad nimi, preto Kreon pod trestom smrti zakáže pochovať jeho telo ako vlastizradcu, či ho len oplakať, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa. Polyneikovo pohodené telo majú zohaviť psy a dravé vtáky.

ANTIGONA

Len Eteokla vraj dá vložiť do hrobu tak, ako káže mu mrav a tým mu zabezpečí úctu tieňov v podsvetí - o mŕtvom tele nešťastného Polyneika však dal pred občanmi vyhlásiť; že nik ho nesmie prikryť zemou ani oplakať! že neoplakaný a nepochovaný má byť ten sladký poklad ponechaný za potravu dravým vtákom! A ten príkaz vydal dobrý Kreon vraj i pre teba i pre mňa - počuješ, i pre mňa -...

...Berie to vraj veľmi vážne­ - ktokoľvek by príkazy nedodržal, verejne ho ukameňujú.

PROLÓG – objasňujú sa udalosti pred začiatkom drámy, príčina konfliktu, miesto a čas deja: ráno pred kráľovským palácom v Tébach kde vládne kráľ Kreon, deti kráľa Oidipa – ANTIGONA, ISMENA, ETEOKLES, POLYNEIKOS. Kreon zakáže pochovať Polyneika.

Antigona, sestra oboch mŕtvych bratov nedbá na jeho zákaz. Považuje ho za odporujúci božím zákonom i jej ľudskému citu. Žiada sestru Ismenu o pomoc pri uskutočnení smelého plánu – nerešpektovať ľudský zákon, ktorý šliape po božích zákonoch a pochovať brata. Ismena v strachu odmieta a Antigona sama podľa tradície pochová pohodené telo a preukáže Polyneikovi posledné pocty.Keď ju pri tom pristihne Kreontov strážca, Kreon rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju za živa zavrú do skalnej hrobky.

KREON : A napriek tomu si sa odvážila

ANTIGONA: Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal od Dia a ani Dika, spoločníka bohov v podsvetí, nám nenariadila nič podobné. Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony. Tie predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a platia večne.

KREON: Ak chceš milovať tak miluj v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!

Márne prosí Kreonta o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn Haimon, Antigoninsnúbenec, pripomína mu, že občania Téb nepovažujú jeho rozhodnutie za spravodlivé a prosí ho, aby pripustil, že pravdu môže mať aj iný, nielen vládca. Kreon však tvrdošijne odmieta každý argument, dôvodiac, že chce vládnuť vo vlastnom mene, a nie rešpektovať mienku iných. Haimon ho upozorňuje: „Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.“

Až výstraha veštca Teiresia (...budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi...) ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a oslobodil Antigonu. Keď sa konečne rozhodne pustiť ju, poslovia mu prinášajú krutú správu, Antigona sa v hrobke obesila na vlastnom závoji (chcela tak ujsť pred pomalou smrťou). Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom. Keď sa o tom dozvedá Haimonova matka Eurydika spácha samovraždu. Kreon vidí nešťastie, ktoré spôsobil a je odsúdený žiť v samote.

Dej tragédie nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výrazne na rovine medziľudských vzťahov.Proti sebe stoja autorita štátnej moci a žena, odhodlaná obetovať svoj život v mene nepísaných zákonov ľudskosti.

Kreon predstavuje v tragédii despotickú svetskú moc, tvrdohlavé lipnutie na nesprávnom rozhodnutí. Je malicherný a pyšný, nedokáže prijať správny názor len preto, že pochádza od ženy či mladšieho muža.Takto uvažuje: „ Keby som bol jej trúfalý čin nechal bez trestu,

bol by som ešte mužom? Bola by ním ona.“

Antigona je mravným protipólom Kreonta. Odvážne sa stavia proti nespravodlivej despotickej svetskej moci a jej čin je o to odvážnejší, že vie, aký bude jej osud. Aj ked' zomiera, stáva sa morálnym víťazom ich boja. I zbor tébskych starcov v závere uznáva veľkosť jej činu a ospevuje jej rozvážnosť. Náčelník zboru uzatvára tragédiu všeobecnými ponaučeniami o človeku:

Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

 

Sofokles - Antigona (úryvok) !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ!!!

ANTIGONA: Hľa, Polyneikos! Za to, že som pochovala súrodenecká láska

tvoje telo - táto odmena! Môj drahý irónia

braček,Kreontovi sa to zdá byť Kreon – krutosť, tyranstvo

zločinom a bezočivosťou! A tak ma KONTRAST

dáva odvliecť násilím! Ja panna, ktorá Antigona – panna - nevinnosť

ešte nevie, čo je svadobný spev, čo je

manželstvo, čo deti, musím odísť, opustená

priateľmi - a za živa - do ríše mŕtvych! Hlavný konflikt:

Aký boží zákon som to porušila?  Antigona povýši boží zákon nad zákon pozemský-

Oplatí sa ešte pozdvihnúť, mne zákon tyrana Kreonta (jeho zákaz)

nešťastnej, tvár k bohom? Kde mám hľadať zaváhanie - bohovia hovoria ústami

 pomoc? veštca

RÍMSKA LITERATÚRA - v 1. stor. pred n. l. sa začalo rozvíjať:

  1. rečníctvo – ktoré reprezentuje Cicero
  2. poézia: ľúbostná lyrika – OVÍDIUS

príležitostná, spoločenská lyrika - HORÁCIUS

veršovaná epika – VERGÍLIUS

OVÍDIUS – je autorom rozsiahlej básnickej skladby Metamorfózy (Premeny)zveršoval v nej vyše 250 gréckych bájí a povestí s motívom nejakej premeny – o premenách bohov a ľudí, na zvieratá, rastliny, kameň, hviezdu. Mnohé z nich symbolizujú ľudské vášne a túžby - napr. Daidalos a Ikaros, ktorých prvý let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom, Pygmalion.

ORFEUS A EURYDIKA – dej sa odohráva v starovekom Grécku. Hlavným hrdinom je slávny spevák Orfeus, ktorý sa zaľúbi do krásnej víly Eurydiky, s ktorou sa aj ožení. Eurydiku na lúke, keď sa ponáhľa za svojimi družkami, uštipne zmija. Ocitne sa v podsvetí. Orfeus sa nedokáže zmieriť s jej smrťou, preto zostúpi do podsvetia. Prosí boha Hádesa, aby mu Eurydiku vrátil. Hádes a jeho manželka Persefóna vyhovejú jeho prosbe. Hádes mu však dáva podmienku: Pokým neprídu na zemský povrch, nemôže sa za Eurydikou otočiť. Keď však Orfeus za sebou nepočuje Eurydikin krok, zľakne sa, či nezablúdila a otočí sa. Poruší tak boží príkaz a Eurydiku stratí druhýkrát = teraz už natrvalo. Od žiaľu hráva smutné pesničky, ktoré nechceli počúvať opité ženy. Aby ho umlčali hodili doňho kameň. Po smrti sa Orfeus v podsvetí stretáva s Eurydikou a je konečne šťastný. Bakchus opité ženy potrestá tým, že premení ich nohy na korene a ich telá na kmene stromov.

Umenie milovať  - básnická zbierka radiaca ženám a mužom ako si získať a uchovať lásku

HORÁTIUS zobrazoval v poézii ideál životného šťastia (tichý, súkromný život, mravnú počestnosť, drobné radosti) – diela: Listy, Satiry,Ódy

VERGÍLIUS – napísal 2pastierske idyly – Bucolica a Georgica (Bukolika a Georgika), ktoré sú oslavou roľníckeho života a národný epos Aeneas (éneas)  - je pokračovaním Homérovho eposu Ilias, oslavuje začiatky a vzrast rímskej moci a jej zakladateľa Aenea.

Rímska komédia PLAUTUS: Komédia o hrnci – zobrazuje človeka závislého od peňazí, inšpiroval sa ním Moliére v hre Lakomec.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#strom nesmrtelnosti-janko kráľ #grafické členenie básne

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.048