Zóny pre každého študenta

Znaky klasicizmu + Slovanská vzájomnosť - Kollár, Hollý, Chalupka

Charakterizujte literárny smer klasicizmus. Objasnite ideu slovanskej vzájomnosti a opodstatnenosť poukazovania na slávnu minulosť Slovanov v slovenskej klasicistickej literatúre – KOLLÁR, HOLLÝ, CHALUPKA.


KLASICIZMUS (2. pol. 17. – koniec 18. stor.)

  1. fáza – osvietenský klasicizmus ( vplyv osvietenských myšlienok a cieľov)
  2. fáza – vrcholný klasicizmus

Klasicizmus (lat. classicus – vynikajúci, dokonalý, vzorový) - je umelecký smer, ktorý sa v európskych literatúrach a umení rozvíjal v 17. a 18. storočí. Vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. – známeho ako „kráľ Slnko“. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy ako umenie prispôsobené dvornej spoločnosti – šľachte a cirkvi.

Klasicizmus je spojený so vznikom absolutistických štátov so silne centralizovanou kráľovskou mocou, ktorá sa v Európe uplatňovala i napriek odporu šľachty a cirkvi (panovník má neobmedzenú moc: Ľudovít XIV. – „Štát som ja“ ).

ZNAKY KLASICISTICKEJ LITERATÚRY: !!! VEDIEŤ !!!

 povinnosť (štátny a spoločenský záujem) pred láskou

Vzorom pre klasicistov sa stalo ANTICKÉ umenie. Krásu videli v pravde a v napodobňovaníprírody.

Klasicizmus ovplyvnila filozofia RACIONALIZMU (racio –rozum). Jej zakladateľom bol francúzsky filozof René Descartes (Dekart). Za hlavný zdrojľudského poznania sa považuje ROZUM, myslenie sa oslobodzuje spod cirkevného vplyvu – povier a predsudkov( „Myslím, teda som!“ – princípom je istota vlastného myslenia).

Klasicistická poézia je spútaná presnými pravidlami, ktoré usporiadal do systému Nicolas Boileau – Despréaux (nikola boaló depréó) v r. 1647 v diele Básnické umenie.

Rozlišovali sa žánre:

  1. VYSOKÉ – óda, elégia, epos, tragédia – spracúvali vznešené témy (historické, nadčasové), zobrazovali život vyšších spoločenských vrstiev - hrdinami boli vládcovia, veľmoži, vojvodcovia
  1. NÍZKE – bájka, satira, komédia - zobrazovali život nižších spoločenských vrstiev najmä meštianstva, tematika zo súčasnosti

Ich miešanie bolo neprípustné! – zdôrazňovala sa !!!! čistota žánrov !!!

Vzorom dokonalosti pre umenie sa stáva súlad pravdy, krásy a dobra (harmónia). Klasicistických !!! autorov nezaujímal človek taký, aký je, ale aký by mal byť, bol to vždy vzor !!! - dobový ideál človeka alebo jeho protiklad.

Zobrazujú !!! charaktery ľudí vo všeobecnosti a jednostrannosti !!! (Harpagon – lakomstvo)bez vzťahuk prostrediu - „človeka vôbec“ – rôzne ľudské charaktery nadčasovo poňaté(hrdina, vlastenec, pokrytec, ničomník, lakomec)...

Nevytvárali individuality – postavy neboli výnimočné, plné protikladova závislé od spoločenských podmienok = kráľ musel byť vždy čestný, múdry, uvážlivý (všeobecný charakter).

Autori svoje postavy nechávali zmietať sa medzi vášňou a povinnosťou.

OSVIETENSTVO

Pokrokovémyšlienkové hnutie, ktoré ovládlo Európu najmä Francúzsko a Anglicko ako vtedajšie najvyspelejšie štáty. Vychádza z filozofie RACIONALIZMU.

Malo proticirkevný a protifeudálnycharakter. Jeho základom bolo „osvietenie“ – teda dôvera v rozum, pravdu, poznatky získané vedeckým bádaním, rozumom a skúsenosťami (empíriou). Bolo namierené proti cirkvi, predsudkom a poverám. Proti viere postavilo rozum.Osvietencom išlo o spoločenský pokrok – vzdelanie a osvetu. Tieto myšlienky šíri spoločenská vrstva - meštianstvo.

SLOVENSKÁ KLASICISTICKÁ LITERATÚRA 1780 – 1830 sa delí na 2 vývinové obdobia:

  1. obdobie 1780 – 1820: OSVIETENSTVO – prvé pokusy o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov,zakladanie učených spoločností ( Slovenské učené tovarišstvo 1792, Trnava – cieľom bolo pestovať slovenský jazyk, vydávať slovenské knihy, podporovať slovenskú tvorbu, vzdelávať ľud a inteligenciu) predstavitelia: Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, JurajFándly
  2. obdobie 1820 – 1830,40: KLASICIZMUS – IDEA (MYŠLIENKA) SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI, predstavitelia : Ján Kollár, Ján Hollý, PavelJozef Šafárik.

Obdobie klasicizmu je u nás spojené s dvomi panovníkmi Máriou Teréziou a Jozefom II., ktorí uskutočnili niekoľko reforiem, sledovali nimi upevnenie svojej moci a snažili sa zmodernizovať štát a hospodárstvo.

 

IDEA(Myšlienka) slovanskej vzájomnosti v tvorbe JÁNA KOLLÁRA a JÁNA HOLLÉHO

Spoločenské pomery na Slovensku (1820 - 1840): !!! VEDIEŤ !!!

 V Rakúskej ríšinebolo možné zastaviť rozvoj národných hnutí - nemaďarských a nenemeckých.

Silnel odpor voči nemčine. Maďarskej šľachte sa podarilo vymôcť od viedenskej vlády uznanie maďarčiny ako úradného jazyka v školách a úradoch a to na úkor nemaďarských národností.

Slovenské národné hnutie stagnuje (zomrel Fándly, Bernolák, zaniká Slovenské učené tovarišstvo,

nebolo jednoty v otázke spisovného jazyka). !!! Východisko z tejto situácie hľadá slovenská

inteligencia v opore u ostatných Slovanov, najmä Rusov(najväčší slovanský štát, zvíťazili nad

Napoleonom).Napoleónske vojny odkryli jeho veľkú silu, čo u slovenskej inteligencie vzbudzovalonádeje na získanie národnej slobody.!!!

Vieru slovenských vzdelancov v Rusko upevňovali i názory nemeckého filozofaJohanna Herdera.

Silne na nich zapôsobila Herderova myšlienka ľudskosti - tvrdil, že len Slovania majú predpoklady uskutočňovať humanitu, lebo nikdy neviedli výbojné vojny ako Nemci, boli pohostinní, protivilo sa imlúpenie a násilie.

Na základe tejto filozofie a spoločenských podmienok vzniká !!! MYŠLIENKA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI -SPOLUPATRIČNNOSTI a SPOLUPRÁCE VŠETKÝCH SLOVANSKÝCH NÁRODOV, NA ČELE S RUSKOM.!!! Táto myšlienka podnietila vznik vedeckýchPavol Jozef Šafárik a literárnych dielJán Kollár, JánHollý.

Idea slovanskej vzájomnosti podnietila záujem o štúdium slovanských jazykov, literatúry a dejínSlovanov. !!! Malo sa ňou čeliť útlaku rakúskeho centralizmu a stupňujúcej maďarizácii. !!!

Vznik tejto myšlienky bol zložitým a protirečivým javom :

  1. na jednej strane sa utvárali úzke vzťahy medzi jednotlivými slovanskými národmi
  2. na druhej strane sa oslaboval boj proti feudalizmu, keďže záchrana sa hľadala vo feudálnom

cárskom Rusku

Literatúra v tomto období vyjadruje potreby národného hnutia a stáva sa politickou.

Ján KOLLÁR (1793-1852)

Je významným predstaviteľom klasicizmu a preromantizmu. Písal po ČESKY - evanjelický kňaza v jeho tvorbe mali významné miesto vlastenecké idey, ale aj ľúbostné motívy.

Študoval teológiu na nemeckej univerzite v Jene. Jeho život a tvorbu ovplyvnili tieto skutočnosti:

Kollárov program kultúrneho zblíženia Slovanovsa mal uskutočňovať výmenou kníh, literárnych časopisov, zakladaním katedier slovanských jazykov a znalosťou jedného zo 4 slovanských jazykov: ruský, poľský, československý a srbochorvátsky.

Do konca života bol zástancom myšlienky, že Slováci by mali ako svoj spisovný jazyk používať češtinu, a preto sa postavil proti Štúrovi, keď sa snažil uzákoniť slovenský spisovný jazyk.

Literárna tvorba:

SLÁVY DCERA !!! VEDIEŤ !!!

Myšlienku slovanskej vzájomnosti vyjadril Kollár najmä v básnickej skladbe Slávy dcera (1824, 1832). Je to rozsiahla LYRICKÁ skladba, ktorá je pokračovaním 2 základných motívov jeho tvorby - ľúbostného a vlasteneckého citu . Bola napísaná v češtine.

V prvom vydaní sa skladba skladala z Předzpěvu a 3 spevov: 1. Sála 2. Labe 3. Dunaj po 50 znelkách - dokopy 150 (znelka = starší názov pre sonet).

Kollár skladbu viackrát doplňoval novými sonetmi a vo vydaní z r. 1832 ju rozšíril na 5 spevov, ktoré spolu obsahovali 615 sonetov. Celá skladba má však 645 sonetov a skladá sa z:

PŘEDZPĚVU a 5 SPEVOV :

  1. SÁLA
  2. LABE, RÉN, VLTAVA
  3. DUNAJ
  4. LÉTHÉ - slovanské nebo (Léthé = v gr. mytológii rieka zabudnutia)
  5. ACHERON - slovanské peklo (Acheron = v gr. mytológii rieka bolesti pretekajúca podsvetím)

Dej skladby je veľmi jednoduchý, cestou po jednotlivých slovanských krajoch, ktoré predstavujú

názvy spevov si autor vytvoril priestor pre vyjadrenie svojich myšlienok na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Hlavnými témami diela sú: NÁROD (osudy Slovanov, postavenie národa), OSOBNÉ POCITY a svetonázor (sloboda, humanizmus a mier) a LÁSKA (k žene, spomienky na Mínu).

Celá skladba je preniknutá 2 základnými motívmi:

  1. LÁSKA K ŽENE - Míne, ľúbostný cit(ľúbostné sonety) - cítiť z nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ z rozlúčenia s Mínou
  2. LÁSKA K VLASTI, vlastenectvo (vlastenecké sonety) — Kollár v nich zdôrazňuje myšlienku spravodlivosti, národnej slobody, kritizuje slovanskú nejednotnosť a roztrieštenosť, napodobňovanie cudzích vzorov, vlasť v predstavách Kollára nie je územie, na ktorom žijeme, ale má na mysli vlasť, ktorú nosíme v srdci – je to vlastenectvo bez ohľadu na existenciu štátu.

Citová zložka predstavuje absolútne nóvum v doterajšej literatúre. Pre Kollára je !! príznačné spojenie ľúbostného a vlasteneckého citu. Láska k žene v ňom vyvolá i lásku k vlasti. !! Kým zo začiatku rozdeľuje svoje srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú: „Láska je všech velkých skutku zárod, a kto nemiloval, nemuže ani znáti, co je vlast a národ..."

Z Míny Kollár utvoril ideál slovanskej devy, ktorá v sebe spája vlastnosti jednotlivých slovanských dievčat, je dcérou bohyne Slávy - Slovanov. (Sláv - Slovan)

Celá skladba sa začína PŘEDZPĚVOM- má 106 veršovje písaný časomierou (založenou na striedaní dlhých a krátkych slabík)podľa antických vzorov, je to dvojveršie skladajúce sa z hexametra (6stôp) a pentametra (5stôp), ktoré nazývame elegické distichon.

PŔEDZPĚV- je  ELÉGIA (žalospev)nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou, má pochmúrne ladenie. Obsahuje prvky úvahovosti- o slobode, potrebe humanity a melanchólie.

Obsahuje základné motívy celej skladby: slovanské utrpenie v minulosti, ponemčenie slovanských kmeňov, obraz jeho odvekého nepriateľa - Nemcov, i vieru v lepšiu budúcnosť Slovanov.

!!! Autor tu žiali nad osudom a krajinou Lužických Srbov – Polabských Slovanov, ktorí boli v minulosti takmer úplne ponemčení. Ich zem (teraz už čisto nemeckú, charakterizuje slovami „někdy kolébka, nynínárodu mého rakev") kedysi bola kolískou teraz je rakvou v slovanskom svete. Cítiť tu Kollárove obavy o osud Slovákov i Slovanov, aby podobný osud nestihol aj Slovensko. Preto vyzýva slovanské národy, aby sa prichýlili k Rusku,!!! ktoré ako jediné zo všetkých slovanských národov malo samostatný štátny útvar. Vyzýva Slovákov, aby hľadali ochranu v tomto silnom „dubisku":

„k obloze, Tatry synu, vznes se vyvýše pohled. Neb raději k velikému priviň tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosavádě časům,"

V ďalších veršoch odsudzuje štáty, ktoré viedli vojny proti iným národom, nielen Nemecko
(„závistná Teutonie, sousedo Slávy"), ale aj Anglicko a Turecko. Vyslovuje presvedčenie, že iba
ten národ je skutočne slobodný, ktorý si váži slobodu iných: „Sám svobody kto hoden,
svobodu zná vážili každou, ten kto do pout jíma otroky, sám je otrok "

Kollárovo vlastenectvo nemá nič spoločné s nenávisťou k iným národom. Jeho slovanská vzájomnosť je spojená s myšlienkou rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody.

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Ján Kollár - Slávy dcera: Předzpěv ( úryvok) – časomerný veršový systém

  1. verš – hexameter verš - pentameter

Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím, autor žiali nad zemou a osudom Polabských

někdy kolébka, nyní národu mého rakev. Slovanov, kt. boli ponemčení protiklad/kontrast

ich zem už nemeckú nazýva: kedysi kolíska môjho národa dnes rakva

Stůj, noho!posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš, synekdocha – celok sa pomenuje časťou(človek nie

k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled, noha)perifráza– pomenovanie človeka opisom

SLOVAK, posvátná místa – vlasť, zem Slovanov, kt.

znesvätili, ponemčili

 metafora

neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, Rusko – obáva sa o osud Slovákov, a preto ich

jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům. vyzýva, aby sa prichýlili k Rusku (dubisko – symbol

strom tvrdý, odolný-Rusko silné, porazilo Napoleóna

Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou symbol – napadnutie vojna a bolo samostatné

v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil. Horší ako besnenie času je človek, čo železnou barlou

teda tým, že ťa napadol núti ťa Slávia zohýňať driek – podrobiť sa

ako – prirovnanie, klimax- gradácia

Horší nežli divé války, hromů, ohně divější, horší ako zlé časy je pre národný život človek bojujúci

zaslepenec na své když zlobu plémě kydá. proti vlastnému národu

Ó věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící, apostrofa – básnické oslovenie neživých vecí, minulé

ó krajino, všeliké slávy i hanby obraz!  anafora časy (dobré- aj zlé) kontrast: vlastenci -aj

odrodilci (pomaďarčení, ponemčení)

epiteton

OdLabe zrádného k rovinám až Visly nevěrné,  anafora rieky, každá predstavuje slovanskú krajinu:

odDunaje k hltným Baltu celého pěnám; Labe – Čechy, Visla- Poľsko, Dunaj- Slovensko,

Balt - Chorvátsko

epiteton

krásnohlasý zmužilých Slovanů kde se někdy ozýval,

aj, oněmělť už, byv k úrazu zášti, jazyk. Slovanské jazyky tu už nepočuť- slovanské národy sú

podrobené, pod nadvládou Nemcou – Rakúska

PAŤ SPEVOV Slávy dcery je spojených slabou epickou osnovou, a tou je cesta básnika z Nemecka cez Čechy domov na Slovensko. Sú napísané formou sonetu, je ich 615 v prízvučných trochejských veršoch – sylabotonickým veršovým systémom (slabično - prízvučným).

  1. spev: SÁLA- ústrednou témou je LÁSKA, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne. Obsahuje väčšinou ľúbostné sonety,spomína na krásne časy lásky v Jene. Zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu. Láska a zaľúbenosť posúvajú túto časť k preromantizmu. V kráse Míny vidí krásu všetkých slovanských dievčat. !! Rozhoduje sa medzi láskou k vlasti a k Míne, trhá svoje srdce na dve časti, aby mohol ľúbiť Mínu aj vlasť.!! Na otázku 2 duchov či miluje viac vlasť alebo Mínu, odpovedá:... srdce vyrvu, na dvě rozlomím:

„Na", řku, „jednu vlasti půlku, druhou Míně."

Na konci spevu sa básnik lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva svoju milú v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.

V 2. speve: LABE, RÉN, VLTAVA- básnik opúšťa Nemecko a vracia sa domov. Láska je
v popredí, ale zaznievajú tu už menej šťastné tóny, pretože lyrický hrdina je ďaleko od
svojej milej. Cestou si všíma krajinu, zaujala ho najmä česká zem, ktorá má síce slávnu
minulosť, ale je neslobodná a nesamostatná. Smúti nad tým, že zem so slávnou minulosťou musí
prijímať príkazy cudzích, vyčíta Čechom pasivitu a vyzýva ich, aby bojovali za svoj národ.

 V3.Speve: DUNAJ- prichádza na Slovensko, autor plače nad zaostalosťou, biedou
a utrpením slovenského národa. Jeho smútok prehlbuje správa o smrti Míny, sníva sa mu,
že Mína zomrela a chce zomrieť s ňou. Tento spev je najsmutnejší a najtragickejší.

 V 4. A 5. Speve: LÉTHÉ a ACHERON- sú to názvy riek v posmrtnom kráľovstve, Mína sa
mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi a pekle. Do neba umiestnil Kollár
všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov a do pekla odrodilcov a neprajníkov Slovanov.
Skladba sa končí Míniným odkazom všetkým živým a milovali svoj národ:

„Peklo zrádcům, nebe Slávům věrným!"

ŠTRUKTÚRA DIELA:

Bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade Bohov na krivdy, ktoré si museli Slovania v minulosti vytrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta.

KOMPOZÍCIA: prvé 3 spevy sa podobajú Byronovmu dielu Childe Hroldova púť a cesta po slovanskom nebi a pekle pripomína Danteho Božskú komédiu.

V tomto diele sa uplatňujú estetické požiadavky klasicizmu a sčasti romantizmu : KLASICIZMUS : obsah - láska k vlasti / forma - časomiera ( Předzpěv) ROMANTIZMUS : obsah - láska k Míne / forma - sonet (5 spevov)

Formu sonetu si vybral básnik zámerne, umožňoval mu vyjadrovať jednotlivé myšlienky menších celkoch, ale rovnako ich spájať do vyšších celkov.

!! PRVKY KLASICIZMU: prvkyantickej mytológie - mená bohov, ich prítomnosť v diele, prvky racionalizmuvovlasteneckých úvahách, rozdelenie srdca podľa Kollára– pol Míne, pol vlasti, elégia (žalospev ) – PŘEDZPĚV (žáner klasicizmu), motív cesty/putovania

 

!! PRVKY ROMANTIZMU: otvorené priznanie sa k láske, historické námetya obrazy prírody, v 1 speve je zobrazený cit, pocitnespokojnosti s pomermi vo svete a v spoločnosti, epické prvky v lyrickej skladbe (druhový synkretizmus)

Okrem lyrického hrdinu sú v diele postavy: Mína, Milek – sprievodca na púti, bohyňa Lada.

Konkrétna žena sa premenila na nadpozemskú alegorickú Mínu – zmena človeka na zbožštenú bytosť.

!! Skladba je postavená na PROTIKLADOCH:minulosť – prítomnosť, národná rozdrobenosť – ideál svornosti, láska– žiaľ nad rozchodom s milovanou osobou. napr. „nekdy kolébka, nyní národu mého rakev“, motív času – v úvode Pŕedzpévu - je pre Slovanovzhubný, zlý v závere zaznieva presvedčenie, že práve čas zmení pomery - pravda a spravodlivosť zvíťazí

 

JÁN HOLLÝ (1785 - 1849)

 

Pôsobil ako katolícky farár v Maduniciach. Po požiari fary v r. 1843 (pri ktorom takmer oslepol) odchádza k svojmu priateľovi Martinovi Lackovičovi na Dobrú vodu. Tu sa v r. 1843 stretol so Štúrovcami podporil ich pri presadzovaní spisovnej slovenčiny. Svoje literárne diela píše v BERNOLÁKOVČINE. Na literárnu dráhu sa pripravoval:

Celú tvorbu Hollého môžeme rozdeliť na 5 častí:

  1. preklady z antickej literatúry eposy z dejín Veľkomoravskej ríše 3. selanky
  2. žalospevy – elégie ódy

Hollý je autorom 3 rozsiahlych EPOSOV:

  1. SVATOPLUK (1833)
  2. CIRILLO-METODIADA (1835) – oba eposy majú historický základ, témy pre ne čerpal z dejín Veľkomoravskej ríše
  3. SLÁV (1839) – historický epos, má vybájený dej, odohráva sa v dávnej minulosti

!!! Hollý nazýva svoje eposy „víťazskými básňami“ - to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli pre básnika Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (autor tu naznačuje obsah a zámer, prečo dielo napísal) a invokáciou (vzývanie vyššej moci, múzy, ktorú prosí o pomoc a inšpiráciu ). Všetky eposy sa rozdeľujú na spevy. Pred každým spevom sa nachádza stručný obsah predchádzajúceho spevu.Veršvo všetkých eposoch je rovnaký: HEXAMETER (časomiera - založená na striedaní dlhých a krátkych slabík). Slabikakrátka: mís- ta, mi-lá

dlhá – prirodzene: mís-ta (označená dĺžňom)

dlhá-polohou: kam –koli Um-ko (po samohláske nasledujú 2 spoluhlásky)

Ak sa v slabike nachádzala po samohláske ako druhá spoluhláska r ,l, h – autor sa rozhodol, či bude slabiku považovať za dlhú alebo krátku: Sva – to – pluk.

V slovenskom časomernom systéme sa využívali stopy: DAKTYL: - UU (dlhá slabika, krátka slabika, krátka slabika) SPONDEJ - - (dlhá slabika, dlhá slabika)

Hexameter: je 6- stopový verš, ktorý pozostáva z 5 daktylských (- UU) a 1 trochejskej stopy (- U), pričom daktyl môže byť okrem 5 stopy nahradený spondejom ( - - )

-

-U U/ - UU/ - UU/ - UU/ -UU/ - U/

Pentameter: je 5 - stopový verš, skladá sa zo 4 daktylov a 2 neúplných stôp, pričom intonačná prestávka (dieréza) rozdeľuje verš na 2 polovice. Zvláštnosťou pentametra je, že obidva polverše sa skladajú z 2 úplných stôp a 1 neúplnej - polstopy, kde chýba ľahká doba.

-UU/ - UU/ - ^// - UU/ -UU/ - ^ /

PŘEDSPĚV: Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím hexameter

D S D S D S

někdy kolébka, nyní národu mého rakev. pentameter

D D pol D D pol // - polveršová dieréza

stopa stopa

!!!! VEDIEŤ !!!!

SVATOPLUK (1833) - HRDINSKÝ epos, má 12 spevov. Námetom mu boli konkrétne historické udalosti z 9. storočia. Zobrazuje boj 2 svetov: germánskeho a veľkomoravského, opísal konflikty medzi bohmi a ľuďmi, rozviedol obrazy zrady, nenávisti a pomsty. V epose sa prelína svet ľudí a bohov – okrem pohanských a slovanských bohov sú prítomní aj kresťanskí svätí: Konštantín a Metod + z pekiel prichádza na Devín pohanský boh Černobog.

 

Vnútorná kompozícia (má 4 časti):

  1. časť - PROPOZÍCIA (naznačenie deja, obsahu, zámeru - prvé 4 verše)
  2. časť – INVOKÁCIA (vzývanie vyššej moci, múzy, ktorú prosí o pomoc a inšpiráciu –

Slovanská Umka): „ Umko milá.....“

  1. časť - DEDIKÁCIA (poďakovanie mecenášovi Jurajovi Palkovičovi)
  2. časť – IN MEDIAS RES (vstup priamo do deja)

Je toprvé literárne dielov slovenskej literatúrezaoberajúce sa dejinami Slovákov. Dej sa odohráva na DEVÍNE a na dvore nemeckého cisára KAROLMANA. Dejovou osnovou eposu je postupná Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami a boje medzi slovenskými a nemeckými vojskami.

Epos začína Svätoplukovým bavorským (nemeckým) uväznením. V žalári prosí Svätopluk Boha o vyslobodenie. KAROLMAN, panovník Nemcov, má sen, v ktorom mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka. Urobí to za cenu jeho zrady. Ožení ho so svojou dcérou, postaví ho na čelo nemeckých vojsk a sľúbi mu vládu nad Veľkou Moravou, ale pod podmienkou, že skutočným vládcom zostane on. Svätopluk súhlasí. Slováci na čele so Slavomírom a slovanským snemom sú sklamaní jeho zradou.

  1. spev zachytáva hostinu, ktorú usporiadal Karolman. Na nej Svätopluk hovorí o pôvode Slovanov, o ich živote v pravlasti (Indii) a príchode do Európy po veľkom suchu.

Svätopluk na čele nemeckých vojsk prichádza pod Devín, tu zatúži po samostatnosti a osobnej moci, tajne prejde na stranu slovenského vojska a stáva sa ich veliteľom. Dochádza k nerozhodnej bitke medzi slovenským a nemeckým vojskom. Svätopluk preto vyzve na osobný súboj vodcu nemeckého vojska Britwalda a epos napokon končí jeho víťazstvom a prijatím kráľovskej koruny.

ŠTRUKTÚRA DIELA:

Je zaľudnený množstvom postáv, okrem historických (SVÄTOPLUK, CYRIL, KAROLMAN) v ňom vystupujú i vymyslené postavy a bohovia ( pohanský boh ČERNOBOG, BOH prítomní cez svätcov Konštantína a Metoda ).

!! Hlavný konflikt eposu je v zrážke slovenských a nemeckých vojsk. !!Okolo neho zosnoval rad ďalších konfliktov medzi bohmi a ľuďmi, načrtol obrazy zrady, nenávisti a pomsty.

!!! Hrdinom eposu nie je Svätopluk, ale celý národ, kniežatá, ktoré viedli Slovanov do boja za získanie národnej slobody. Autor sa tu odchýlil od historickej pravdy, chcel však vyzdvihnúť veľkosť slovanskej minulosti, najmä zdôrazniť boj Slovákov za slobodu. !!!Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí „smrť slavnú a hrdinský úmor“ ako žiť v otroctve.

Hlavná dejová línia eposu: väzenie Svätopluka, Karolmanov sen, v ktorom mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka, pochod Nemcov k slovenským hraniciam, boj Svätopluka po boku Nemcov, príchod na Devín, dohoda so Slavomírom, boj na čele slovenského vojska, súboj s vodcom nemeckého vojska Britwaldom, víťazstvo Svätopluka – teda Slovanov.

Vedľajšia dejová línia: napr. línia Černoboga, príchod z pekiel, premena do podoby kňaza Rastislava, získavanie ľudí na svoju stranu po celom území Slovenska, zahnanie do pekiel.

VPLYVY ANTIKY v diele: (klasicistické znaky) !!! VEDIEŤ !!!

  1. Hollý : SVATOPLUK !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Spívám jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel PROPOZÍCIA- naznačenie deja, obsahu,

- - / - - / - U U/ - U U/ - U U/ - - / S+S+D+D+D+S celého eposu, prvé 4 verše

vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády HEXAMETER

osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník

a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov.

Umko milá, jestliž si v mých kedy prispela pesňách, INVOKÁCIA -vzývanie vyššej moci - Múzy:

včil najvác prispej na pomoc; tebe všecky ti dobre slovanská UMKA, ktorú prosí o pomoc a inšpiráciu

známí sú bojové, ponevač sama buďto na Bílých

nekde horách, buď nad Kobylú, v tvém bydle sedícá, spomína konkrétne slovenské územie +

aj na Devín, aj na hrozné mohla vojska si patriť. minulosť

SELANKY – idyla (selanka) – je lyrická báseň menšieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému životu i prostrediu, skutočnosť prikrášľuje.

Tvorí ich 21 idylických básní zo života pastierov a roľníkov, ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších ročných obdobiach (jar,leto) a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Všíma si nielen prácu, ale aj spev a zábavu pastierov vedúcich pokojný život. Sú napísané časomierou, HEXAMETROM. Ide o básne prírodnej lyriky s veľmi skromným dejovým pôdorysom. Niektoré venoval významným osobnostiam slovenského národného života. Najznámejšie sú JAROSLAV, POLISLAV, HORISLAV – chválil v nich vidiecky spôsob života, VYVOLÁVANÍ JARI – bol ovplyvnený domácim folklórom, v refréne Príď jaro príď !

Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus. Hollý do literatúry uviedol bernolákovčinu, umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil záujem o národné dejiny. Oživil v slovenskej literatúre antické žánre (epos, óda, elégia, selanky)

KLASICISTICKÁ DRÁMA, Ján Chalupka

Slovenská dramatická tvorba sa začína rozvíjať so vznikom ochotníckych divadelných krúžkov. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil Gašpar Fejérpataky - Belopotocký vLiptovskom Mikuláši v r. 1830.Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.

Do r.1918 tvorili ochotnícke spolky základ divadelníctva na Slovensku.

JÁN CHALUPKA (1791-1871)

Je prvým úspešným slovenským dramatikom a starším bratom Sama Chalupku. Od r. 1824 bol farárom v Brezne, kde zotrval až do konca života. Tu spoznal malomestský život, odnárodňovanie a v ňom našiel námety pre svoje hry. !!! Kritizoval v nich odnárodňovanie - pomaďarčovanie, nevzdelanosť, ľudskú hlúposť, obmedzenosť a zaostalosť malomestského prostredia, neúprimnosť. Do literatúry uviedol pojem KOCÚRKOVO, ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi. Jeho obľúbeným žánrom sa stala dramatická fraška(prehnane výsmešná veselohra). Najznámejšou Chalupkovou hrou sa stala satirickáhra v 3 dejstvách, napísaná slovakizovanou češtinouKOCÚRKOVO s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali (1830).

!!! Predstavil v nej svet slovenského malomesta. Vytvára čierno – biele charaktery – vplyv klasicizmu (odrodilca, hlupane, intrigánky, študenta, národovca...). Vykresľovanie charakterov je dôležitejšíe ako dej. Postavy sú v hre spoločensky rozvrstvené (zeman, vzdelanec, remeselník, študent...) a autor z charakterových čŕt postavy vyberá jednu – všeobecne platnúpre stav, ktorý reprezentuje – charakterový typ postavy. !!!

 Autor vykreslil 3 spoločenské vrstvy malomesta:

  1. ZEMANOV, Pán z Chudobíc - je predstaviteľom feudalizmu, reprezentuje spoločenskú vrstvu upadajúceho zemianstva, schudobneného a navyše obmedzeného. Je školským acirkevným inšpektorom. Pýši sa svojím zemianskym pôvodom, ale okrem pýchy nič nemá ako to naznačuje i jeho meno. Polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, žije chudobne. Je pôvodom Slovák, ale obdivuje Maďarov a ich reč, ktorú používa, ale neovláda. Svoj rodokmeň odvodzuje od Árpáda a hoci sám nevie po maďarsky v Kocúrkove chce udomácniť maďarčinu. Popri zvyškoch latinčiny splieta do slovenčiny aj maďarské slová. Obdivuje Maďarov, zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara. Ostro vystupuje proti Slovákom a slovenčine. Dom i dvor má vo veľkom neporiadku.
  2. REMESELNÍKOV, čižmársky majster Jánoš Tesnošil s rodinou - predstavujú remeselnícku vrstvu mešťanov. Autorovi sa nepáči, že táto vrstva hmotne a duchovne ne­napreduje, nerozvíja kvalitu svojej práce „remeselný fortieľ“. Jeho práca je staromódna, nedokonalá, nekvalitná. Majster Tesnošil nekladie na prvé miesto kvalitu svojej práce, ako to naznačuje i jeho meno, o to viac času venuje kartám a pijatike.

Je odrodilec, maďarčinu neovláda len niekoľko slov, ktorým sa naučil na vandrovke a slovenské slová prekladá do maďarčiny, čím autor ešte viac zosmiešňuje jeho nevzdelanosť. Jeho túžbou je zaradiť sa do „panskej spoločnosti“.

Tesnošilova žena Madlena - je falošná, klebetná a závistlivá. Chyby svojich detí nevidí. Jej jediným cieľom je dobre vydať ich dcéru Aničku, ktorá je rozmaznaná, vzdorovitá a bezočivá, šikovná v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie. Syn Janík (Honzík) - je lenivý, typický Kocúrkovčan. Študent s drobnými hrieškami, ako je fajčenie a míňanie rodičovských peňazí.

  1. INTELIGENCIU - ako kontrast k týmto postavám vytvoril Chalupka ideálny typ slovenského vlastenca, národovca - učiteľa Slobodu – je vzdelaným, uvedomelým Slovákom, ktorýodmieta odnárodňovanie, je hrdý na svoju reč, pritom si však váži aj maďarčinu a maďarskú kultúru. Je vtipný, optimistický, zbehlý v cudzích jazykoch. V 2 dejstve recituje verše zo Slávy dcery – je to 1 literárna postava, ktorá hrdo manifestuje svoj pôvod.

!! Postavy autor charakterizuje aj menom !! - Tesnošil, pán z Chudobíc, Sloboda, Zamotal a súčasne i mravným zhodnotením. Hra jeobrazom 2 protichodných svetov: zanikajúceho feudalizmu a zrodu národneuvedomelej slovenskej inteligencie (učiteľ Sloboda).

Pán z Chudobíc i Tesnošil sú smiešne figúrky, ich rodiny sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa slovenskej národnosti, slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, pritom ani jednu reč neovládajú.

Autor svoje postavy i prostredie zobrazoval tak, aby neboli pochybnosti, čo je mravné a čo nemravné, čo je pokrytecké a čo spiatočnícke, čo má budúcnosť a čo musí zaniknúť.

Kritický charakter hry si vyžiadal humor, satiru, ale aj iróniu.

DEJ:

V Kocúrkove zasadá cirkevný konvent (zhromaždenie, rada), ktorý má zvoliť nového kocúrkovského učiteľa. Kandidáti sú dvaja. Čižmársky majster Jánoš Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina Vojtecha, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc konvent zvolí za nového učiteľa neznámeho Turčana - akéhosi Slobodu. Všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učiteľa. Keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru. 2 dejstvo sa odohráva pod Tatrami. Študenti sa spolu s učiteľom Slobodom vracajú domov a prepadnú ich zbojníci. Autor ich neidealizoval, a tým oživil jánošíkovskú tematiku.

3 dejstvo - učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, hlási sa u cirkevného a školského inšpektora. Nájde ho ľahko - pred domom má kopu hnoja a okná bez skiel. Pán z Chudobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda odmieta jedno i druhé. Prvé preto, lebo je uvedome1ý Slovák, druhé z dôvodu, že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa Prochádzku - Ľudmily, ktorého konvent po 30 – ročnej službe vyhadzuje zo zamestnania i učiteľského bytu. Sloboda sa napokon ožení s Ľudmilou – víťazí tak úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov. Tesnošilovci žijú naďalej pokrytecky: kam vietor – tam plášť, len aby v hanbe nezostali.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/20200-znaky-klasicizmu-slovanska-vzajomnost-kollar-holly-chalupka/