Zóny pre každého študenta

Preromantizmus a romantizmus -znaky, Hugo, Goethe, Mácha

Preromantizmus a romantizmus – znaky, HUGO, GOETHE, MÁCHA

(koniec 18. stor. a polovica 19. stor.)

Spoločenský vývoj v Európe koncom 18. a v prvej polovici 19. stor. bol veľmi zložitý. Charakterizovali ho dve významné udalosti:

  1. a) priemyselná revolúcia v Anglicku
  2. b) francúzska buržoázna revolúcia, ktorá sa niesla v znamení hesla: Sloboda - rovnosť- bratstvo, čo dávalo človeku pocit voľnosti, realita však bola iná. Viedli k vlne revolúcií, ktoré sa Európou šíria v 30 –tych rokoch 19. storočia. Znamenali úplný rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu. Kapitalistické vzťahy, založené na moci peňazí ovládali spoločnosť i jednotlivca. Predstavy o slobode a rovnosti sa nesplnili. Tieto nové protirečenia sa ukázali ako rozumovo neriešiteľné, a preto proti ROZUMU sa zdôrazňuje CIT. V umení tento obrat od rozumu k citu nazývame PREROMANTIZMUS – SENTIMENTALIZMUS, opiera sa o city, citové zážitky (prechod medzi klasicizmom a romantizmom)

Znaky:

Romantizmusz fr. romantique – citovo pôsobiaci, umelecký smer v 1. polovici 19. stor., ktorý proti klasicistickým pravidlám uplatňoval tvorivú slobodu umelca, proti racionalizmu stavia cit, vášeň, fantáziu.

Vzniká nová filozofia– idealizmus - považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu za druhotné. Jej predstaviteľom bol nemecký filozof Hegel.

Do popredia sa dostáva jednotlivec – individualizmus (hl. postava sa snaží o vyhranenie svojej osobnosti, vyniká spomedzi ľudu, je buričom, zástancom slabších) so svojimi osobnými problémami a názormi – subjektivizmus, zdôrazňuje sa kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu – titanizmus (hrdina sa snaží vykonať veľký čin, ktorý je dôkazom jeho odvahy a vernosti - boj za slobodu človeka, národa).

ZNAKY romantickej literatúry – romantizmus v jednotlivých obdobiach a národných literatúrach má rôzne podoby: !!! VEDIEŤ !!!

Dôležitú úlohu mala fantázia, funguje ako protest proti skutočnosti a túžba po krajšom živote. Vzniká NOVÝ TYP HRDINU, ktorý je v ustavičnom rozpore so skutočnosťou. !!!Je to človek, ktorý v boji za svoje ideály (lásku, národ, slobodu) väčšinouZOMIERA – romantický pesimizmus. Autor sa často so svojou postavou stotožňuje – AUTOŠTYLIZÁCIA. Romantický hrdina sa búri proti spoločnosti,nechce sa podriaďovať zákonom, nenachádza pochopenie ani u svojich najbližších.Je osamelý, vydedenec zo spoločnosti, nespokojenec väčšinou idealizovaný (vykreslený kladne bez záporných vlastností). Túži po láske, slobode a voľnosti.

Je to výnimočná postava – ZBOJNÍK, VäZEŇ, PÚTNIK, TULÁK, ktorá koná vo výnimočných situáciách. Je ovládaná silnými citmi, vášňami (láska, nenávisť, žiarlivosť).

Konflikt v romantizme spočíva v rozpore medzi SNOM a SKUTOČNOSŤOU.

Uplatňuje sa !!! harmónia kontrastov !!! - krajných protikladov (zločinnosť a nevinnosť, ohyzdnosť a krása napr. v diele Chrám Matky Božej v Paríži).

Narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Napr. epika sa lyrizuje opismi psychiky postáv a reflexií (úvah). Tento jav nazývame druhový a žánrový synkretizmus- neplatí čistota žánrov ako v klasicizme.Hlavným lit. druhom je LYRIKA, v ktorej sa mohla uplatniť fantázia a túžba po krajšom živote, rozvíjala sa i epika (básnická poviedka a poéma) a lyricko – epické útvary (balady, lyricko – epická veršovaná skladba).

Žánre: moderný epos, román vo veršoch, dramatická báseň, historický román, poviedka.

Autori vychádzajú z ľudovej slovesnosti (najmä slovanskí), príznačný je historizmus (odkrývanie slávnych činov národa v minulosti). Jazyk je oživený prvkami hovorovej reči.

Zakladateľom francúzskeho romantizmu, básnikom, dramatikom, prozaikom a esejistom bol VICTOR HUGO (ugo,1802- 1885)

Napísal romány: Robotníci mora, Človek, ktorý sa smeje, Deväťdesiattri a Bedári. Hugo sympatizoval s biednymi a veril, že výchovou a mravným obrodením možno odstrániť zlo, biedu a zabrániť nespravodlivosti.

Bedári (1862) – vykreslil v ňom príbehy Jeana Valjeana (Žana Valžana) nespravodlivo odsúdeného na galeje. Keď sa mu po 20 rokoch podarí utiecť, ukradne biskupovi 2 svietniky. Chytia ho, ale biskup vyhlási, že mu ich daroval. Táto láskavosť dojala trestanca natoľko, že začal nový život. Chcel naprávať krivdy a pomáhať biednym. Do tejto postavy vložil autor svoju predstavu o spravodlivosti.

Najvýznamnejším dielom V. Huga je HISTORICKÝ ROMÁN z 15. storočia Chrám Matky Božej v Paríži (1831) !!! VEDIEŤ !!!

Štruktúra diela:

Dej sa odohráva v stredovekom Paríži a v kostole NOTRE - DAME (Chrám Matky Božej) – návrat do minulosti.

Skladá sa z dvoch častí. Okrem hlavných postáv je zaľudnený parížskym obyvateľstvomrôznych spoločenských vrstiev (od žobrákov a mrzákov cez duchovenstvo až po aristokraciu a kráľa Ľudovíta XI.). Pre román je typické !! napätie (napínavý dej), protiklady, výnimočnépostavy i filozofické úvahy. !! Dramatickosť deja autor dosiahol pomocou hyperbolizácie jednotlivých javov a nezvyčajných rozuzlení.

Hugo použil on – rozprávanie. Zvláštnosťou románu je to, že nás dejom sprevádzaokrem rozprávača chudobný študentPierre Gringoire (pjér grenguár), ktorý je prítomný v celom diele. V románe je použitý chronologický kompozičný postup, v odbočeniach sa dozvedáme o predchádzajúcom živote postáv, kým sa ich osudy nepreťali – retrospektívny kompozičný postup. Román je postavený na !!! HARMÓNII KONTRASTOV: láska – vášeň, krása – ošklivosť, dobro – zlo. !!!

škaredý zvonár Quasimodo - prekrásna cigánka Esmeralda

Ale kontrastne je vykreslený aj samotný Quasimodo – človek, ktorý odporným zovňajškom vyvoláva strach a posmech, má však šľachetnú dušu a je schopný hlbokých ľudských citov – vo vnútri láskavý, obetavý, nežný a dobrý

Krása, úprimnosť, mladosť a mravná čistotaEsmeraldy kontrastuje s prostredím morálneho úpadkua biedy chudobných, v ktorom žije (zlodeji, žobráci) a s lakomosťou a pokrytectvom vyšších vrstiev.

Kontrastne je vykreslený aj kňaz Frollo- jeho tragický údel je daný rozporom medzi jehochorobnou láskou k Esmeralde a asketickýmživotom kňaza. Kňaz, vedec – nesie prvky démonickosti, jeho negatívne vlastnosti sú hyperbolizované (zveličené) do najvyššej miery.

  1. kontrast: kňaz sa zamiluje, ale vo vzťahu ku Quasimodovi sa správa ako kňaz
  2. kontrast: Quasimodo je Frollovi absolútne oddaný, až do momentu, kým nezistí, že Esmeraldu poslal na smrť
  3. kontrast: Dvor zázrakov (miesto žobrákov, mrzákov, zlodejov) protiklad cirkev a krása Notre Damu
  4. kontrast: kňaz (arcidiakon) Frollo sa správa ako „diabol“, má výraz šialenca, dokáže pre veľkú vášeň vraždiť

Láska: čistá láska - Esmeraldina k Phoebusovi, jednostranná láska – Quasimodova k Esmeralde,vďačná láska – Quasimodova k Frollovi, vášnivá láska – Frollova k Esmeraldetragická láska - Esmeralda a jej matka Gudula.

Nenávisť: Frollo – ku koncu nenávidí Esmeraldu, lebo ho odmietla.

Quasimodo – z nenávisti zabije Frolla, pretože dal popraviť Esmeraldu.

Postavy:

Quasimodo – hrbatý zvonár z Chrámu Matky Božej, kontrastná postava, má ohyzdný zovňajšok, ale dobrú dušu: Je protikladom ku krásnej Esmeralde. Nájdu ho ako novorodeniatko pred kostolom. Dieťa je škaredé a znetvorené. Zľutuje sa nad ním kňaz - arcidiakon Claudius Frollo. Vychová ho, naučí ho čítať a písať. Meno mu dal podľa dňa, kedy ho našli. V 14 rokoch stratí sluch od silného zvuku zvonov, s Frollom sa dorozumieva pomocou posunkov. Vyrastie v obludného človeka – má ryšavé vlasy, jedno oko, hrb, nepočuje, Frollovi je absolútne oddaný. Zamiluje sa do Esmeraldy, chce ju milovať, ale nežiada byť milovaným. Chce Esmeraldu len chrániť. Obaja sú osudovo spojení. Práve Quasimoda – jednooké znetvorené dieťa – cigánky vymenili za krásne dievčatko Esmeraldu.

Esmeralda – krásou je protipólom Quasimoda. Je hlboko mravná, napriek tomu že žije medzi vyvrheľmi Paríža. Zaľúbi sa do kapitána lukostrelcov Phoeba (Féba), ale nevidí, že on ju nemiluje. Nepristúpi na nečisté návrhy Frolla, aby sa stala jeho milenkou ani za cenu straty života. Ako 6 mesačnú ju cigáni ukradnú a vymenia za znetvorené dieťa.

Claude Frollo (Klaudius Frolo) – kňaz, učenec, je nositeľom záporných vlastností. Je vzdelaný, všetku svoju moc sústreďuje na to, aby získal Esmeraldu. Keď zistí, že ju k láske neprinúti, obviní ju z vraždy a čarodejníctva. Postava, ktorého chorobná vášeň k žene mení na morálneho netvora. Autor na tejto postave vykreslil stredoveký rozpor cirkvi a života, viery a vedy.

ZNAKY ROMANTIZMU v románeChrám Matky Božej v Paríži (1831): !! VEDIEŤ !!

DEJ:

Hlavnou postavou románu je Quasimodo, hrbatý zvonár z Chrámu Matky Božej, ktorého sa v detstve ujal kňaz Klaudius Frollo a vychoval ho. Quasimodo vyrástol v chráme, ktorý sa mu stal domovom. Žije v úplnej osamelosti. Ľudia sa ho boja a nenávidia ho pre jeho ohyzdnosť, v ktorej vidia stelesnenie zla. Jediným človekom, ktorého má Quasimodo úprimne rád je Frollo.

Dej románu sa začína odvíjať v Paríži (6. 1. 1482), kde má byť na slávnosti vyhlásený kráľ bláznov. Stáva sa ním Quasimodo ako najškaredší muž Paríža. Na Námestí de Gréve tancuje cigánka Esmeralda. Medzitým sa po Paríži potuluje študent Pierre Gringoire. Stáva sa svedkom pokusu o únos prekrásnej cigánskej tanečnice Esmeraldy. Únoscami sú Frollo, ktorý je do Esmeraldy vášnivo zamilovaný a Quasimodo. Únos je však prekazený hliadkou, ktorú vedie krásny kapitán lukostrelcovPhoebus (Fébus).

 Quasimodo je pri únose zatknutý a odsúdený k trestu na pranieri. Pýta si od ľudí vodu, ale tí doňho hádžu kamene. Iba Esmeralde je mu ho ľúto. Dá mu napiť a od tej chvíle vzniká v ňom nežný cit ku krásnej cigánke. Do Esmeraldy je však zaľúbený i Frollo, ona ho však odmieta. Je jej protivný kňaz, ktorý sa nespráva ako kňaz. Esmeralda miluje kapitána lukostrelcov Phoeba. Vidí v ňom ideál krásy a ušľachtilosti. Je to však mylná predstava, pretože Phoebus má iba krásnu tvár a Esmeraldu chce len pre pobavenie. Frollo zmietaný žiarlivosťou prekvapí oboch pri milostnej schôdzke a Pheoba prebodne dýkou. Esmeralda je obvinená z vraždy (kapitán nie je mŕtvy, to však Esmeralda nevie ) a čarodejníctva a odsúdená k trestu smrti. Spod šibenice ju zachráni Quasimodo a ukryje ju vo veži chrámu. Dáva jej najavo ako veľmi ju miluje, sám však vie, že jeho láska nemôže byť nikdy opätovaná. Kým bráni chrám pred ozbrojencami, ktorí chcú Esmeraldu odviesť, Frollo ju unesie a dá ju postrážiť starene Gudule, ktorá nenávidí cigánov, lebo jej v minulosti ukradli dieťa. Obe zisťujú, že sú matka s dcérou. Frollo ponúka Esmeralde záchranu pod podmienkou, že sa stane jeho milenkou. Keď ho znova odmietne, vydá ju na smrť. Esmeraldu obesia.

Na popravu sa z veže chrámu pozerá bezcitný Frollo, ktorý sa škodoradostne smeje. Nešťastný Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu. Tak zomierajú 2 ľudia, ktorých miloval. Po 2 rokoch v hrobke kostola nájdu kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou. Žena zomrela obesením, muž prišiel zomrieť dobrovoľne – Quasimodo, ktorý tam zomrel od žiaľu.

Viktor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži (úryvok ) - kontrast: Quasimodo – obor, neohrabaný hrbáč – dokáže sa pred Esmeraldou učupiť za výbežok steny, aby sa ho nezľakla 

Keď sa na druhý deň ráno prebúdzala, uvedomila si, že spala. Táto čudná vec ju prekvapila. Už dávno si odvykla spať. Okienkom vnikal k nej radostný lúč vychádzajúceho slnka a svietil jej do tváre.

Súčasne so slnkom videla v oblôčku čosi, čoho sa zľakla, nešťastnú Quasimodovu tvár. Mimovoľne zavrela oči, ale márne. Zdalo sa jej, že ružovými viečkami neprestajne vidí tú masku jednookého a štrbavého škriatka. Vtom počula, oči mala zatvorené, drsný hlas, ktorý jej hovoril veľmi nežne: „Nebojte sa. Som váš priateľ. Prišiel som, aby som vás videl, ako spíte. Je vám to nepríjemné, keď vás vidím, ako spíte? Pozrite sa, schoval som sa za stenu. Zasa môžete otvoriť oči.“

Ešte ľútostivejší ako tieto slová bol tón, akým ich povedal. Dojatá cigánka otvorila oči. Už nestál pri oblôčku a videla úbohého hrbáča bolestne a odovzdane učupeného v kútiku pri stene.

Nemecká romantická literatúra – tu v druhej polovici 18. storočia vzniká literárne hnutie mladých protifeudálne naladených spisovateľov v rámci európskeho sentimentalizmu ! STURM und DRANG ! (Búrka a vzdor), ktorí sa búrili proti vtedajšej spoločnosti a zmysel literatúry videli v slobodnom vyjadrovaní myšlienok a citov.

! Odmietajú konvencie, spoločenské predsudky, uprednostňovali cit a vášeň pred intelektualizmom a racionalizmom. !

JOHANN WOLFGANG GOETHE(gote,1749–1832) - je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov hnutia Sturm und Drang.

Autorova nešťastná láska k Charlotte Buffovej (LOTTA) bola podnetom na napísanie románuUtrpenie mladého Werthera (1774) – je to SENTIMENTÁLNY ROMÁN - sústreďuje sa na citové otázky, hľadanie osobného šťastia. Dielo reprezentuje literárny smer Sturm und Drang.

Je príbehom precitliveného, mladého nemeckého vzdelanca Werthera. Je to !!!2 - dielny ľúbostný román napísaný vo forme listov a denníkových zápiskov (dôležitý dátum - 4 december 1772, znak denníkovej formy). !!!Werther si najprv zaznamenáva zážitky a úvahy do denníka a následne ich posiela priateľovi Viliamovi.

Ústredným motívom je tragické stroskotanieWerthera

!!! Pretože neuspel v láske a aj jeho úsilie v práci stroskotáva na spoločenských konvenciách, zvolí si dobrovoľnú smrť – zastrelí sa pištoľami, ktoré mu poslala Lotta.

Autor poukazuje na nemožnosť dosiahnuť individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi konven­ciami a vymedzuje spoločenské hranice medzi ľuďmi !!! - napriek vzájomnej sympatii mu­sí Werther a Lotta rešpektovať vtedajšie spoločenské zvyklosti a dať prednosť povinnosti, konvencii pred láskou a vášňou. Považuje za nespravodlivé, že milovaná žena nemôže patriť jemu, hoci vie, že by boli spolu šťastní.

Rovnako tá istá spoločnosť mu nedovolí reali­zovať sa v pracovnej sfére, hoci je vzdelaný, pracuje pre šľachtuv pozí­cii poskoka.

Wertherje typický romantický hrdina: !!! osamelý, nepripravený na boj, končí život samovraždou pre nešťastnú lásku.!!! Wertherova smrť vyznela ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému zriadeniu. Dejová línia je slabá.

Na jazyku dielamôžeme dokázať sentimentálnosť a citovosť. Wertherova reč je emocionálne podfarbená, je presným odrazom momentálneho duševného rozpoloženia hrdinu: „ Či bdiem, či snívam, mám ju plnú dušu!“ !!!! VEDIEŤ dokázať na ukážke !!!

Johann Wolfgang Goethe - Utrpenie mladého Werthera (úryvok)

  1. decembra

 Prosím Ťa... Vidíš, so mnou je už koniec, už to neznesiem! Dnes som sedel, ona hrala na klavíri rozmanité melódie, a s akým citom! - Nuž, čože! Jej sestrička si cifrovala bábiku na mojom kolene. Slzy mi zaliali oči. Sklonil som sa a zrak mi padol na jej obrúčku - slzy mi tiekli prúdom...Znezrady prešla na starú, božsky sladkú melódiu, celkom nečakane, a dušu mi zrazu premkol pocit útechy a spomienka na minulosť, na časy, keď som načúval tejto piesni, na pochmúrne medziobdobie zármutku, sklamaných nádejí, a potom... Chodil som sem-tam po izbe, srdce sa mi zadúšalo, ako na mňa doliehala ťarcha spomienok.

,,Preboha," zvolal som prudko, obrátiac sa k nej, ,,preboha, prestaňte!" Prestala hrať a meravo na mňa pozrela. ,,Werther, " povedala s úsmevom, ktorý mi prenikol dušou, ,,Werther, ste veľmi chorý, protivia sa vám vaše obľúbené pokrmy. Choďte! Upokojte sa, prosím vás." Odtrhol som sa od nej a... Bože, ty vidíš moju biedu a ukončíš ju!

Štruktúra diela:

Dej sa odohráva v rokoch 1771 - 1772

  1. časť (máj – september 1771): Werther prichádza na vidiek do okolia Waldheimu, aby zabudol na stratenú lásku. Tu sa zamiluje do slečny Lotty, ale ona je už zadaná Werther bojuje proti silné­mu citu lásky a žiarlivosti.Je nielen odmietnutý nápadník, ale i človek, ktorý svojím myslením, nadaním a citlivosťou prevyšuje okolitú spoločnosť.1. časť končí Wertherovým útekom z Waldheimu a rozhodnutím zamestnať sa.
  1. časť (október 1771 – december 1772): začína záznamom Wertherových skúseností z pobytu na veľvyslanectve, kde pracuje ako tajomník. Pokračuje neúspechom v práci a rozpormi s nadriadenými – neznáša prázdnosť šľachtických salónov, ktoré neuznávajú rovnosť medzi ľuďmi, podceňujú ho, lebo je meštiak. Stále túži po Lotte, a preto sa vracia späť. Lotta sa medzitým vydala za Alberta a zostáva mu verná. Bojuje proti citom k Wertherovi. Werther nezvláda svoje city a po hádke s Lottou končí jednej noci pred Vianocami svoj život samovraždou.

Wertherove dopisy sú podávané ako „skutočné“, rámcuje ich „vydavateľov“ úvod a záverečná správa o hrdinovej smrti. Ide o kombináciu románu napísaného vo FORME LISTOV a DENNÍKA (1. časť obsahuje hrdinove listy priateľovi Vilhelmovi (Vilémovi),

  1. časť obsahuje i 2 listy Lotte a „vydavateľský“ komentár).

Rozprávanie v 1. osobe (JA) umožnilo odhaliť bohatý vnútorný svet hlavného hrdinu(obdivovateľ prírody, citlivá, vášnivá povaha).

V závere, po Wertherovej samovražde, prechádza dielo do ON – rozprávania. Zvláštnosťou je záverečný fiktívny (vymyslený) komentár vydavateľa, ktorý podľa informácií z knihy zhromaždil doklady a vydal záznam reálnej udalosti. Kreslenie duševných stavov v spojení s vydavateľskou fikciou (výmyslom) poskytla zdanie naprostej autenticity.

Predlohou dejového vyústenia románu sa stala osobná skúsenosť – samovražda jeho kolegu mladého právnika a filozofa K. W. Jerusalema (1772), ktorý sa zastrelil požičanou pištoľou. Román mal veľký ohlas, vyvolal tzv. Wertherovskú horúčku a celú vlnu samovrážd z nešťastnej lásky podľa vzoru hlavného hrdinu.

PREROMANTICKÉ ZNAKY v diele: !!! VEDIEŤ !!!

Najvýznamnejším Goetheho dielom je veršovaná drámaFaust (1808 – 1832).

Česká romantická literatúra - KAREL HYNEK MÁCHA ( 1810 - 1836 )

Predstavuje umelecký vrchol v českom romantizme, zomrel ako 26 – ročný. Najvýznamnejším dielom jeho tvorby je LYRICKO - EPICKÁ skladba MÁJ (1836).

Kompozične je rozdelená do:

Epickú osnovu tvoria osudy troch ľudí. Vilém, ktorého ako malého chlapca otec vyhnal z domu, sa stáva vodcom zbojníkov. Je typickou romantickou postavou – vylúčený zo spoločnosti – zbojník, symbol slobody, vnútorne rozorvaný. Zavraždí zvodcu svojej milej Jarmily, pričom netuší, že je to jeho otec. Za to je uväznený a popravený (lámu ho v kolese a napokon mu zotnú hlavu). Noc pred popravou je naplnená Vilémovými a zároveň básnikovýmiúvahami o ľudskom živote a smrti. Ráno ho odvedú na popravisko. Uprostred májovej prírody sa lúči so životom a milovanou krajinou. Jarmila sa zo zúfalstva utopí v jazere.

V poslednom speve zmenil Mácha osobu rozprávača TRETIU za PRVÚ - na miesto popravy prichádza po 7 rokoch pútnik Hynek (rozprávač v 1. osobe), ktorý sa stotožňuje s trpkým Vilémovým životom – !autoštylizácia. ! Teda základné otázky o živote a smrti, ktoré si kladie Vilém sú základnými otázkami súčasného človeka. Básnik sa stotožnil s tragickým osudom oboch postáv v záverečnom verši, keď priradil svoje meno k ich menám :

 „ Hynku ! - Viléme !! - Jarmilo !!! “

Hl. postavou je: zbojník, otcovrah, neskôr väzeň, ale predovšetkým obeť

Mácha sa v diele sústredil na vykreslenie vnútorného sveta odsúdenca Viléma, ktorý uvažuje o svojom osude, zmysle života.Odmieta svoju vinu, sám seba vidí ako obeť nemilujúceho otca. Jeho myšlienky sú obžalobou spoločnosti, ktorá nepátra po príčinách činov. Súdi spoločnosť, ktorá ho sama vohnala do situácie, že sa stal zbojníkom - „hrozným lesov pánom“. Vilém nemá výčitky svedomia. Zavraždil otca, ktorého nepoznal, lebo ho v detskom veku opustil. Zabil zvodcu, o ktorom nevedel, že je jeho otec. Otcovou vinou sa stal zbojníkom, jeho vinou ho osud dobehol. Desí sa predstavy prázdnoty po smrti, ale odmieta vieru v posmrtný život. Aj pred popravou túži vrátiť sa do šťastných rokov mladosti, uvedomuje si, že život je jediné, čo má.

OBSAHOM celej skladby je oslava krásy českej prírody, vyznanie lásky k vlasti a filozofické úvahy o ŽIVOTE a SMRTI.

KONTRAST  – protiklad je nosným prvkom romantizmu i celej skladby. Nachádzame ho:

  1. kontrast: ŽIVOT – SMRŤ(smrť uprostred kvetu mladosti a zároveň uprostred májovej prírody a rozvíjajúcej sa lásky) smrť tu má 3 podoby: vražda (otcovražda), samovražda (Jarmila), poprava (Vilém)
  2. kontrast: Vilém ľúbi Jarmilu skutočnou láskou – jeho otec, zvodca, zmyselná láska, Vilémova láska k Jarmile – nenávisť k otcovi
  3. kontrast:KOLÍSKA - HROB„Ach v zemi krásnou, zemi milovanou, v kolébku svou i hrob svuj, matku svou......“, po opise popravy nasleduje vzývanie matky – vlasti: „Ach v zemi krásnou, zemi milovanou, v kolébku svou i hrob svuj, matku svou, vlasť jedinou.... v šírou tu zemi jedinou, v matku svou, v matku svou, krev syna po ní teče.“ – spojenie s prírodou

4 kontrast:Vilémova revolta, vzbura, – vnútorná neistota, nevyrovnanosť

Skladba je postavená na !!! kontraste krásy prírody, lásky a neúprosnej smrti. !!! Dominantou sú !! ÚVAHY a OBRAZY KRÁSNEJ MÁJOVEJ PRÍRODY, takže do popredia vystupuje LYRICKÝ charakter skladby !! (personifikácia prírody, príroda žije a je svedkom všetkého).

Úvahy dopĺňa opis priestorov (jazera, popraviska) a dialógy s prírodou, ktorej jarná krása je v protiklade k Vilémovej tragédii:

S tragickým obsahom kontrastuje výrazné HUDOBNÉ ladenie skladby. Je komponovaná ako symfónia, s využitím eufónieverša(rozloženie samohlások a spoluhlások ): kolo – kul – kostlivec, ktorú dosahuje opakovaním slov, hlások a veršov:

„ Je pozdní večer - druhí máj – večerní máj – je lásky čas“, časté oxymoron:bledé jasno

  1. H. Mácha ako prvý v českej literatúre zanecháva sylabizmus (rovnaký počet hlások vo verši) a používa prízvučnú stopu jamb ( ᴗ -) a trochej (- ᴗ ). Dobová kritika skladbu odsúdila, vyčítala Máchovi, že porušil výchovný ráz českej literatúry a to výberom hrdinu – otcovrah a expresivitou obrazov (poprava). Vysokého uznania sa mu dostalo od slovenských romantikov – J. M. Hurban.

Karel Hynek Mácha - Máj (úryvok) !!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Byl pozdní večer — první máj — Je pozdní večer — druhý máj —
večerní máj — byl lásky čas. večerní máj — je lásky čas,
Hrdliččin zval ku lásce hlas, hrdliččin zve ku lásce hlas:
kde borový zaváněl háj. „Viléme! Viléme!! Viléme!!!“

Přichystán již popravce s mečem stojí,
jedenkrát ještě vězeň zdvihl zrak,
pohlédl vůkolím — povzdechl — pak
spustiv je zas — k blízké se smrti strojí.
Obnažil vězeň krk, obnažil ňádra bílé,
poklekl k zemi, kat odstoupí, strašné chvíle —
pak blyskne meč, kat rychlý stoupne krok,
v kolo tne meč, zločinci blyskne v týle,
upadla hlava — skok i — ještě jeden skok —
i tělo ostatní ku zemi teď se skloní.
Ach v zemi krásnou, zemi milovanou,
v kolébku svou i hrob svůj, matku svou,
v vlasť jedinou i v dědictví mu danou,
v šírou tu zemi, zemi jedinou,
v matku svou, v matku svou, krev syna teče po ní.

V ukážke :

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/20201-preromantizmus-a-romantizmus-znaky-hugo-goethe-macha/