V 30. rokoch 19. storočia zasahuje revolučné hnutie aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska nadobudol národno – oslobodzovací charakter. Maďarské národné hnutie hatilo úsilie slovenských národovcov. Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
To ovplyvnilo národný a politický program novej revolučnej generácie, ktorá sa vytvorila v 30. rokoch a stala sa známou ako Štúrova škola.
Aktivizovala sa v Bratislave, kde v roku 1829 vzniká na bratislavskom evanjelickom lýceu Spoločnosť česko – slovanská. Medzi jej zakladateľmi bol Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum (1835) zmenil svoj program a z úzko jazykových otázok sa do popredia dostali národné a politické otázky. Vlastenectvo medzi mládežou sa prehlbovalo rozličnými slávnosťami a vychádzkami na historické miesta, najznámejšou sa stala vychádzka naDevín 24. apríla 1836, na ktorej jej účastníci prijali k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské (Hurban – Miloslav, Štúr – Velislav). Politický ruch medzi študentmi spôsobil, že vláda napokon spolok v roku 1837 zrušila.
Národný a politický program Štúrovcov nastolil i otázku spisovného jazyka.
V júli 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra,Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Básnik J. Hollý ich reformu schválil.
Za základ spisovného jazyka prijali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise. V r. 1843 napísal J. Kráľ v slovenčine báseň: Duma bratislavská.1. knihouv štúrovskej slovenčine bol druhý ročník almanachuNitra (1844). Proti uzákoneniu nového spis. jazyka vystúpil J. Kollár.
Začiatkom roku 1845 získal Štúr povolenie vydávať 1 slovenské politické novinySlovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski (1845 – 1848). Revolúcia v r. 1848 skončila neúspechom a neskôr nastáva silnejší národnostný útlak - Bachov absolutizmus.
V porovnaní so západnými literatúrami v dielach našich autorov prevažuje nad osobnými citmi ! LÁSKA k VLASTI, slovanský humanizmus a zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti.
Východiskom pre slovenských autorov sa stáva ! ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ. !Hlavným literárnym druhom sa stala LYRIKA. Vznikajú nové žánre (duma, krakovianka), dominuje balada, pieseň (ponášky naľudovú pieseň). Spolu s jazykom ľudovej piesne preberali Štúrovci aj veršovú stavbu, obrazy, námety z ľudovej slovesnosti.
Veršovaná epika je popretkávaná lyricko – reflexívnymi (úvahovými) prvkami, v ktorých básnik priamo zasahuje do deja a komentuje ho. Rozvíjala sa aj próza, najmä historické povesti a kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom.
Tematika – v poézii: ľudová slovesnosť, jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť
v próze: námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti
Ľudový hrdina - stotožnenie autora so svojím hrdinom (zbojníkom, tulákom, väzňom – AUTOŠTYLIZÁCIA), OROL – symbol slobody
Poézia štúrovcov:
Štúrovci v súlade s ľudovou poéziou používajú SYLABICKÝ čiže slabičný prozodický systém, ktorý charakterizuje: ! VEDIEŤ !
Revolučný pohyb v Európe v prvej polovici 19. storočia nezostal bez ohlasu ani u nás. V rokoch pred revolúciou 1848 - 1849 a v jej priebehu sa pohol aj slovenský národný život. Mladá generácia spisovateľov sa snažila svojou tvorbou (poéziou) získať široké vrstvy ľudu pre boj za národné práva.
BALADA(lat. ballare – tancovať) – je epický žáner so smutným až pochmúrnym dejom, ktorý ma obyčajne tragický záver. Obsahuje lyrické aj dramatické prvky. Dej je veľmi zhustený a udáva sa náznakmi. Zvýšená subjektívnosť (opakovacie štylistické figúry, zdrobneniny, refrén, a zveličenie). Balada sa udalostí dotýka, ale širšie ich nevysvetľuje.
Balady majú niektoré spoločné vlastnosti: 1. vyznačujú sa ostrým začiatkom 2. ich jazyk je jednoduchý 3. dej sa vyrozpráva formou dialógu alebo sa udáva prostredníctvom akčných motívov 4. téma je obyčajne tragická
Vznikla na konci stredoveku z ľudovej slovesnosti. Rozlišujeme ľudovú a umelú baladu. Zdrojom umelých balád boli ľudové balady a národné povesti a báje. Zo slovenských básnikov prvý začal tvoriť umelé balady v duchu ľudových J. Kráľ napr. v balade Kríž a čiapka.
Janko KRÁĽ ( 1822 - 1876 )
Kráľ opisoval osobné nálady romantického samotára i rebela. Spojil osobný zážitok s osudom národa, pre jeho básne je typická !!! AUTOŠTYLIZÁCIA a SUBJEKTIVIZÁCIA !!! (básnik zachytáva a vyjadruje svoje pocity, myšlienky, ktoré sú myšlienkami štúrovskej generácie). !!!!!
Východiskom jeho tvorby sa stala ľudová slovesnosť. Sloboda, revolúcia, to boli základné pojmy v jeho tvorbe. Písal:
Najväčší ohlas mala balada ZAKLATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO (1844) – !!!VEDIEŤ!!! je to SUBJEKTIVIZOVANÁ balada – okrem epického rozprávača a postáv je v nej prítomný aj lyrický hrdina !!! (v úvodnej časti balady).
Vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa. Vyjadril v nej smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a túžbu priniesť mu slobodu. !!!
Na rozdiel od ostatných balád, kde autor vykladá dej, tu vystupuje básnik – hrdina v 1. osobe (AUTOŠTYLIZÁCIA).Lyrický hrdina Janko - nespokojenec, chce oslobodiť zakliatu pannu, ale zahynie vo vlnách Váhu. !!! Oslobodenie zakliatej panny znamená túžbu autora priniesť slobodu slovenskému ľudu.!!! Dielo vychádza z ľudovej povestio zakliatej panne, ktorá zláka mládenca do hlbokej rieky.
Kým v ľudovej balade je konflikt založený na zrážke hrdinu s mravným princípom:
Baladu môžeme kompozične rozdeliť na 3 časti:
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehl'adaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
Obsahuje autorove úvahy, opis kraja o akom sníva (Považie), kraj oviec, ale i zbojníkov, kde niet nenávisti a súperenia. Krajinu prirovnáva k smutnej vdove.
V tomto ideálnom kraji si deti nadovšetko cenia piesne a rozprávky, manželia vyznávajú také etické a morálne hodnoty, ktoré sú v mestách výnimočné: takéto my manželstvá mešťania neznáme.
V tom kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji, vedieť v ukážku rozobrať
že už hádam nebude lepšie ani v raji,
v tom kraji tam pri Váhu, kde milá rovinka,
býva v jednom domčeku úprimná rodinka.
Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji,
žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji,
vietor keď ich pokníše, ale ich nezláme –
takéto my manželstvá, mešťania, neznáme.
Pri Váhu žije rodina, ktorá má jedného syna - divného Janka. Odlišuje sa od dedinčanov svojou dobrovoľnou samotou, nestojí o lásku, nedodržiava zvyky, nechce sa obliecť do nedeľných šiat, neváži si život, otec je k nemu krutý, matka ho bráni.
Je hrdý, smelý, samotár, nepochopenie ostatnými ho vyháňa do prírody, kde hľadá útočisko a samotu. Blúdi krajom v čiernom plášti ako havran. Autor vykresľuje !!! obraz človeka, ktorý nenachádza nikde porozumenie (je to sám autor). !!! Nikto ho nechápe – dedina ani najbližší, je divný, smutný, preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, vedieť ukážku rozobrať
hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.
Otec ho ako koňa mláti od malička,
s plačom ho napomína biednučká mamička:
ale čo sám archanjel prvší z neba stúpi,
ver´ Janík ani tomu na krok neustúpi.
Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,
samotný na nábreží on Váhu sedáva:
často keď s koňmi idú za rána bieleho, ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.
!!!! Divný Janko nie je iba dedinský chlapec, ktorý je divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý, ale ide o obraz Kráľovej – štúrovskej generácie a samotného J. Kráľa (autoštylizácia) v čase, ktorý mu nepraje. !!!!
S hrdinovou vnútornou rozorvanosťou ostro kontrastuje idylický obraz prírody uvedený lúčkami, pastierikom s ovčičkami. Zdrobneniny, nežné výrazyv texte sú prejavomlásky autora k rodnému kraju.
Spočiatku lyrický hrdina - autor vystupuje v prvej osobe, ale v závere úvodnej časti sa postupne mení na „divného Janka“, lebo len tak môže splniť básnikov zámer. Svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činnom, typickým preromantického hrdinu rozhodne sa oslobodiť zakliatu pannu. Autor používa 13 – slabičný verš, združený rým aa bb cc.
Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pannu. Táto časť má rýchly spád a speje k tragickému koncu. Dej graduje, blíži sa polnoc (večer, 11 hodín, 12 hodín). Opis prírody je dynamický, dominuje tajuplnosť, strašidelnosť. Janko uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu, vrhne sa do vody, aby ju zachránil. Jeho čin – vyslobodenie panny – je TITANSKÝM ČINOM za všetkých.
Zomiera, pretože si zabudol prevrátiť múď – vrecko na tabak - podľa povery môže oslobodiť zakliatu pannu len ten, kto o polnoci skočí do Váhu a prevráti si šaty naopak.Používa: 7 – slabičný a 6 – slabičný verš, rým abcb.
Videl som sokola, videl som zbitého, videl som Janíčka na Váhu mŕtveho,
Opäť dominujú zdrobneniny a 13 – slabičný verš, združený rým aa bb cc.
Konf1ikt v balade vyplýva z túžby po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Hrdina hynie pre rozpor medzi snom, vidinou a skutočnosťou. Autor využíva epické prostriedky (rozprávanie, opis) na zdôraznenie tragickosti príbehu.
Duma bratislavská – odbojne sa tu stavia proti tým, ktorí chcú prekaziť rozvoj slovenského národného života. Báseň vyznieva ako konflikt medzi utláčaným národom a pánmi na zámku.
Jarná pieseň – je výzvou k povstaniu, revolučnú jar 1848 v Európe prirovnáva k skutočnej jari. Kukulienka prebrala prírodu, svet zo zimného spánku. Autor sa pýta, či sa Slováci prebudia, alebo budú spať naďalej. Báseň burcuje do boja za slobodu: Niet krajšieho v svete mena ak sloboda svätá, všemohúce toto meno nikto nezahatá! A, vy bratia naši rodní, roztratení v svete, zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete! Krajinská pieseň, Šahy, Duma slovenská.
Ľudové revolučné tradície aktualizoval v básňach s jánošíkovskou tematikou (Janko, Žobrák, Zbojníkova balada), ktoré sú známe pod názvom Výlomky z Jánošíka .
Samo CHALUPKA (1812 - 1883) - „básnik priestoru“
Jeho tvorba vychádza z ľudovej slovesnosti. Najčastejšie úryvok z ľudovej piesne bol podnetom pre vznik celej básne.
Zameral sa na 3 tematické okruhy:
Dvojveršie z básne Branko je vytesané na jeho náhrobnom kameni: „Pravde žil som, krivdu bil som –
Verne národ môj ľúbil som. „
Najpôsobivejšou básňou je HRDINSKÝ HISTORICKÝ SPEV MOR HO! (1864). !!!VEDIEŤ!!! Je to moderný romantický útvar hrdinská epická báseň, ktorej námet našiel v Šafárikových Dejinách slovanskej reči a literatúry. Je situovaný do obdobia rímskej nadvlády nad časťou dnešného Slovenska. Hodnota básne nie je v historickej vernosti a pravdivosti, ale vo vyjadrení hlbokého vlastenectva jednoduchých ľudí.
! Historický námet autor využil na to, aby vyburcoval svojich rovesníkov k boju za práva národa.! Báseň v sebe spája:
Dej básne je stručný, tvorí ju 172 veršov. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného rímskeho cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov - junákov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Ten ich ponuku a dary (chlieb a soľ) odmieta. Neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, preto sa junáci vrhajú do nerovného boja s výkrikom Mor ho ! Cenia si slobodu viac ako vlastné životy. V boji proti presile všetci padnú za svoj rod, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. Uvedomil si, že síce zvíťazil, ale nad slabším a nevinným. Morálne víťazstvo mu nepatrí, nemá sa prečo tešiť zo svojho víťazstva.
Vo veršoch zdôrazňuje rovnosť medzi ľuďmi a slobodu človeka:
„ Pravda bohy vydaná, káže nám Slovanom: vedieť ukážku
pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánomheslo francuzs. revolúcie:
A človek nad človeka u nás nemá práva: Sloboda-rovnosť-bratstvo
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“ zvolacia veta
Ideou skladby je právo na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu straty života.
„No zahyň studom večným, zahyň podlá duša, gradácia,vedieť ukážku
Čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večné meno toho nech ovenčí sláva,
Kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, výzva k boju, zvolacia veta,citoslovce
Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Autor využíva množstvo básnických prostriedkov: metafory (svieti pevný hrad), personifikáciu (surmity volajú do zbroje), hyperboly (zveličenia), symboly (Tatry, Dunaj, orol – symbol slobody a neohrozeného boja, orli – slovenskí bojovníci), epitetá,zvukomalebnosť (navodenie zvukového dojmu výberom hlások): Duní Dunaj a luna za lunou sa valí Zasurmili surmity
D n d n l n l n v l Z s r m s r m
ROMANTICKÉ ZNAKY diela MOR HO: ! VEDIEŤ !
Ján BOTTO (1829 - 1881)
Znaky Bottovej tvorby:
Podnety pre svoju tvorbu hľadalv ľudovej slovesnosti. V jeho tvorbe dominoval !! BALADICKOSŤ,ELEGICKOSŤ – motív smútku a utrpenia,!! uprednostňoval alegóriu, často znázorňovalzakliatu krajinu, pustú, ktorá čaká na svojho svetského víťaza, ak ju chce hrdina odkliať musí prekonať veľa prekážok.!!! Zakliata krajina je alegorickým obrazom utláčaného Slovenska !!!, vyjadroval vieru vo víťazstvo slobody a spravodlivosti.
Písal: 1. ponášky na ľudové piesne (Báj na Dunaji)
Pre Bottove balady je príznačný: dialóg,zvukomalebné slová, skratkovitosť reči, dynamiku deja dosahuje stupňovaním hrôz.
ŽLTÁ ĽALIA – je !!! UMELÁ BALADA ĽUDOVÉHO TYPU - má prudko stúpajúci dej bez prítomnosti autora, smrť spôsobí nadprirodzená bytosť alebo moc. !!!
Na rozdiel od ľudovej balady sa začína opisom prostrediaStojí, stojí mohyla, predstaví sa ľalia, ktorá prehovorí ...pomôžte mi v mojom žiali, nasleduje rozprávanie o skupine mladých ľudí, ktorí natrafia na tŕnie a chrastie, čo sa nedá vyťať. V ňom rastie a o pomoc volá ľalia. Idú za starou mamou, aby sa spýtali, čo je to za úkaz, a ona im prerozpráva baladu.
V balade rieši mravný konflikt = porušenie manželskej prísahy vernosti, lásky až za hrob, manželia Adam a Evička si dajú sľub vernosti - lásky, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Adam náhle zomrie a Evička si Adama pochová pod prah domu. Prvý mesiac spomína na Adama každú hodinu, druhý každý deň. Eva smúti, smútok čoskoro pominie a daný sľub nedodrží.
Prichádza pokušiteľ – pán vo fráčku s kopýtkami - čert, ktorý skúša jej vernosť. Eva jeho lákaniu podľahne a sľúbi mu, že sa za neho vydá. Mŕtvy Adam si o polnoci prichádza po svoju nevernú ženu (vychádza spod prahu, kam si ho žena pochovala, aby naňho nezabudla) a pýta sa Evy či držala prísahu. Eva mu zomiera v náručí.
Za morálny priestupok nasleduje trest, mení sa na žltú ľaliu, ktorá zvyšok života prežije v tŕní a chrastí. V balade prevláda DIALÓG.
Jeho vrcholným dielom je LYRICKO - EPICKÁ skladba SMRŤ JÁNOŠÍKOVA (1862). !!! VEDIEŤ !!! Svoj základ má v lyrickej skladbe Pieseň Jánošíkova z roku 1846. Autor v nej využil prvky ElÉGIE a HRDINSKÉHO SPEVU. Vznikala v porevolučných rokoch v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Preto sa Botto nesústredil na Jánošíkov život a boj - Jánošík nevystupuje v hrdinských, bojových situáciách ako je známy z ľudového podania, ale !!! Bottov Jánošík je zlapaný a len s trpkosťou spomína na svoj odboj, čím chcel vyjadriť zlapanie celej štúrovskej generácie v Bachovskom absolutizme.!!!
Dejová línia je SLABÁ. !!!Autor zobrazuje ZLAPANIE, VAZNENIE a POPRAVU Jánošíka a obraz Slovenska po jeho smrti,čo symbolizuje situáciu národného hnutia po neúspešnej revolúcii 1848/49. !!!
V diele je prítomný !!! MESIANIZMUS – Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty, spravodlivosti a lepších pomerov. !!!
Kompozične je dielo rozdelené na Predspev – ÚVOD a 9 SPEVOV :
KONTRAST: Jánošík v plnej sile – Jánošík zlapaný a uväznený
KONTRAST: čierny svet, väzenie – milá, vtáča biele, žalospevné tóny
KONTRAST: Jánošík po smrti, zakliata krajina – Jánošík ožíva v ľudovej slovesnosti (ľudové rozprávky, povesti), jeho odkaz žije
Štruktúra diela:
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.“ (o-e-o-a-á-o, a-á-i-o-o-i)
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu –
a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
„Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali!
Brať život! Skiaď to právo? – či ste ho vy dali?!
Ľudia – hej! ľuďmi radi menujú sa oni, kontrast právo - bezprávie
Tí čo ľudské a božské šliapajú zákony.
Zákon je len jeden u nich, jeden zákon vlčí, právo v putách, vládne nesloboda a
Právo v putách – a pravda na hraniciach blčí. bezprávie
„No príde a prísť musí ten bohatier boží, mesianizmus – národu môže pomôcť
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží len silný jednotlivec- boží bohatier,
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu – mesiáš- záchranca slovenského ľudu
a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
Zomrieť! tak výrok, - dobre, ja chodil po zboji;
ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji?! rečnícka otázka
Ja chodil po zboji, po tom šírom poli, paralelizmus - opakovanie rovnakých alebo
aby som zabudol o ťažkej nevoli, podobných konštrukcií nasledujúcich za sebou
ja chodil po zboji poľanou bezdrahou, vo verši - anafora
aby som naučil pravde pyšných vrahov;
ja chodil po zboji, za slobodou zlatou,
aby som rozrážal putá svojich bratov.
Sloboda, sloboda, slobodienka moja, Jánošík zomiera pre slobodu ľudu - epizeuza, gradácia
pre teba mne páni šibenice stroja!“ túžba po slobode
V 1. časti skladby autor predstavuje Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálom.
V 2. časti sú v popredí jeho vízie o budúcnosti národa, v čom sa odzrkadľuje aj romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovoľuje uskutočniť. Táto skladba je vyvrcholením romantizmu v spracovaní jánošíkovskej tematiky.