Začiatkom 20. storočia je symbolizmus vytlačený
Avantgardou (z franc.l´avant-garde - predvoj) - je to súhrnné označenie pre viacero protitradičných umeleckých smerov 1. polovice 20. storočia, v ktorých autori tvorivo experimentovali a odmietali staršie umelecké postupy. Charakteristická je pre ňu: politická ľavicová orientácia, kolektivizmus, vymedzovanie záväzného programu, združovanie do skupín a spolkov, experimentovanie – tvarové a obsahové hľadanie.
Patria k nim:
Futuristov ovplyvnila Nietzscheho filozofia kultu nadčloveka. Ako smer sa rozšíril v Rusku, ale vznikol v Taliansku.
Zakladateľom bol: Filippo Tommaso Marinetti, je autorom Manifestu futurizmu a bás. zbierky Oslobodené slová. Z básne vylúčil pravidelný rytmus a rým, odstránil interpunkciu, obmedzuje prídavné mená a príslovky, preferuje slovesá a podstatné mená, ktoré vyjadrujú dynamickosť sveta. Slová skladá bez ohľadu na pravidlá syntaxe, v literatúre chcel oslobodiť slovo z vety, aby mohol vyjadriť onomatopojou (zvukomaľbou)a kakofóniou (neľubozvučnosťou) rachot strojov - zvuky strojov, áut, lietadiel. Odmietali psychologizmus a tradičného lyrického hrdinu. V Taliansku ho spájali s fašizmom.
Literárny kubizmuszdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie. Kombinácie obrazov sa uskutočňujú na základe neočakávaných spojení bez logickej nadväznosti. Básnici využívali typografické úpravy veršov: báseň – obraz tzv. KALIGRAM (úprava básne do tvaru podľa námetu – holubica, hodiny, kravata.....).
Pásmo – je polytematická báseň, spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Narušená je logická súvislosť veršov, chýba interpunkcia, stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou.
Do popredia staval vnútorné zážitky človeka (autora, zobrazovaných postáv). Psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom, subjektívnosť autora (diela sú napísané v 1. os. sg), častým kompozičným postupom je kontrast.
Hlásali úplnú anarchiu v živote a kultúre, absolútnu slobodu. Nelogickosť mala vyjadrovať komickosť, uprednostňovali nezmyselnosť a náhodu, chceli šokovať, provokovať, burcovať. V r.1922 je dadaizmus vystriedaný surrealizmom. Zakladateľom je Tristan Tzara, ktorý je i autorom Manifestu dadaizmu. Jeho prvé básne nemali ohraničenú tému, obsahovali veľa novotvarov, často nezrozumiteľných výrazov, ktoré mali viac zvukové ako významové opodstatnenie.
Tvorí báseň na spôsob koláže – rozstrihali noviny, rozstrihané slová chaoticky priradili k sebe. Nezmyselný svet treba zachytiť nezmyselným jazykom. Hravosťou a bezstarostnosťou si kompenzovali vojnové roky. K ďalším predstaviteľom dadaizmu patrili: André Breton, Paul Éuard, Phillipe Soupault, Louis Aragon, neskôr sa pridali k surrealistom.
Opierali sa o psychoanalýzu Sigmunda Freuda. Ten tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie, psychický automatizmus. Ten je uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom.Odmietali logiku v umení a chceli oslobodiť ľudskú fantáziu. Z predchodcov uznávali len prekliatych básnikov. V poézii odmietali pravidelný rytmus a rým, využívali metafory. V ich tvorbe dominoval iracionalizmus a subjektivizmus. Za zakladateľa surrealizmu sa považuje André Breton, ktorý je aj autorom Manifestu surrealizmu. Spolu s Philipom Soupaultom napísali 1 surrealistickú zbierku Magnetické polia (1921). K ďalším predstaviteľom surrealizmu patrili: Paul Eluard, Louis Aragon.
GUILLAUME APOLLINAIRE (gijóm apolinér) (1880 – 1918)
Je francúzsky básnik, prozaik, dramatik, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu surrealizmus avedúca osobnosť umeleckej avantgardy na začiatku 20. storočia. Vytvoril nové, čisté umenie – bez prímesí starých klišé. Poézia nie je zobrazovanie skutočnosti.
Z nových umeleckých postupov používa: !! polytematickosť básne, veršový útvar - pásmo,kaligramy (básne – obrazy v tvare fontány, holubice, hodín, koníka, eiffelky...) píše poéziuobyčajného dňa, prelína obrazy starého sveta, ktorý reprezentuje Ikaros a nového sveta lietadiel, letcov a techniky!! (Eiffelka, stádo mostov, autá, hangáre pre lietadlá, reklamy, plagáty, cenníky).
Znaky tvorby: !! voľné asociácie, prechody z témy do témy, odmietanie logiky, zrušenie interpunkcie, zvukomalebnosť, žiadny rytmus a rým. !!
Autor 2 básnických zbierok: Alkoholy, Kaligramy. Základným dielom svetovej avantgardy je básnická zbierka :
ALKOHOLY(1913) – s úvodnou básňou PÁSMO
Prúd predstáv – asociácií, voľné radenie obrazovbez logickej súvislosti, spontánnosť
Sled základných tém v básni Pásmo:
A ty piješ ako svoj život ostrý alkohol
Svoj život piješ akoby pálenkou bol
Autor v Pásmestriedaslohové postupy, napr. opis ulice, úvaha o ženách v putike, o sebe a o svojom živote, lexiku z rôznych štýlov, napr. fetiš, modla, božstvo/ krám, putika, šesták.
Kombinuje lyrické časti s obrazmi z reality (napr. ulica), strieda prostredia, krajiny (Stredozemné more, Čechy, Marseille, Taliansko).
Používa prirodzený jazyk bez porušovania slovosledu kvôli rýmu, verše nemajú rovnaký počet slabík.
Básnický slovník je bohatý: hovorové slová, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy a archaizmy.
KALIGRAMY(1918) – básnická zbierka napísaná počas vojny na fronte. Tvoria ju básne – obrazy, ide o záznam textu, ktorý je typograficky upravený do určitého tvaru, text je písaný tak, že stvárňuje to, o čom autor píše – koník, fontána, holubica, dážď, kravata, Eiffelka, srdce, domček, hviezda....Spojil tak poéziu s maliarstvom.
!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!
Guillame Apollinaire - PÁSMO (úryvok) = polytematická báseň: prechádza z témy do témy (témy náboženstvo– Spasiteľ, Lazar, osamelosť,cestovanie: strieda prostredia a krajiny – „pri Stredozemnom mori, si v Prahe, si v Marseille, si v Ríme“) - lyrický cestopis
Pri Stredozemnom mori ťa vedie teraz krok
Citrónovníky tu kvitnú po celý dlhý rok
K priateľom v bárke celkom povoľný si
Dvaja sú z Turbia jeden z Mentonua jeden z Nizzy
desí nás v hlbinách sépií strašná mela
A v riasach plávajú ryby obrazy Spasiteľa
Si v krčme pri Prahe a sedíš na terase Čechy
Máš ruku na stole a tešíš sa jej kráse
A miesto aby si opísal rozprávku pozoruješ nemo
Chrobáka čo si v ruži zdriemol
V achátoch svätovítskych si vlastný obraz zrel osamelosť
Keď si sa videl v nich na smrť si zosmutnel
Si ako Lazár ktorý sa denného svetla bojí náboženstvo
V židovskej štvrti späť idú ručičky na orloji civilizácia
I ty sa neustále vraciaš v svojom živote
Stúpajúc k Hradčanom počúvaš napätie
Ako si národ spieva v krčmách české šansóny
Si opäť v Marseille a okolo sú melóny Francúzsko
Si v Koblenci v hoteli U obra
Si v Ríme a sedíš pod mišpulou z Japonska Taliansko
SLOVENSKÁ AVANTGARDA
NADREALIZMUS (slovenský surrealimus) 2. polovica. 30. -tych rokov 20. storčia
Hlavnými predstaviteľmi sú: RUDOLF FABRY, Vladimír Reisel, Štefan Žáry, Július Lenko, Ján Brezina, Ján Rak, Bunčák.
Slovenskí surrealisti využívali: !!! polytematickosť básní, asociatívnu metódu pri tvorbe básnických obrazov,apollinairovské pásmo.!!!
Títo autori neprebrali všetky prvky surrealizmu, ich tvorba mala špecifické znaky. Čerpali podnety z českého poetizmu a surrealizmu Nezvala, z tvorby francúzskych spisovateľov Bretona, Tzaru, Apollinaira, Baudellaira, zo sloven. poézie Kráľa, Kraska, Novomeského.
Predstavitelia nadrealizmu sa usilovali o poéziu nového videnia.
Uprednostňovali témy : katastrofizmus ako apokalyptické vízie sveta a obraz sveta, do ktorého sa neoplatilo narodiť. Motívy smrti, tmy, samoty a opustenosti. Tento smer vznikal v komplikovanej dobe, keď sa Európa fašizovala, človek mal strach zo svojej existencie a z vývoja sveta.
Znaky tvorby autorov nadrealizmu:
RUDOLF FABRY (1915 – 1982) je vedúcou osobnosťou nadrealizmu v slovenskej literatúre, počas vysokoškolských štúdií sa zoznámil s princípmi surrealizmu.
Ťažisko jeho tvorby je v poézii, ktorá je založená na protiklade života a smrti.
Debutoval v r. 1935 zbierkou Uťaté ruky – zbierka provokatívneho charakteru, znamenala nástup nadrealizmu v slovenskej literatúre.
Nájdeme v nej v nej automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text. Básnik sa ňou odmietavo postavil ku klasickej poézii.
Kompozične je rozdelená na 4 časti, inšpiroval sa v nej poetizmom, dadaizmom, surrealizmom.
Názov 1. časti Prológ – predslov prečiarkol, čím naznačil zavrhnutie klasickej poézie, odmietol básne napísané klasickou strofickou formou.
Experimentovať začal v 2. časti Básne – nachádzame tu básne netradičné, plné negativistických obrazov písané voľným veršom.
!!!VEDIEŤ!!! Princípy surrealizmu rozvinul v 2 zbierke VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (1938) – je postavená na hre so slovom. Používa tu automatické písanie v podobe pásmových básní, ale i krátkych prozaických textov. Ústredným motívom je
!!! prúd básnikovho podvedomia, v ktorom spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským. Naplno vyjadruje pocity a sny lyrického hrdinu. Využíva metaforu založenú na spájaní vzdialených, protikladných významov. !!!
!!! BáseňVodné hodiny hodiny piesočné – pásmová kompozícia, voľný verš, text bez interpunkcie,výrazová stereotypnosť – typické monotónne opakovanie tých istých slov alebo syntaktických konštrukcií, napr. oslovenia: Velebím ťa pán hnoja Sprievodca smrti
Spevák na pahrebe noci
Opakovanie tej istej vetnej konštrukcie (s prirovnaním): Nech je šťastie Ako krajec bez múch
Ako jazyk spiacich hoviad
Ako pstruhy spánku
!!! Používa novú, nečakanú metaforu, napr. kohúta nazýva spevákom na pahrebe – genitívová metafora, vydra plameňa vypľúva oheň smútku, (kohút) jediný tuší pĺže západu.
Vytvára RAD ASOCIÁCIÍ – zaradí za sebou všetko, čo v jeho hlave vyvolá slovo kohút:
Kohút detí – kohút pušiek – kohút plynovodu – modrý kohút habánskeho džbánku
Opíše svoje domy zo sveta obráteného naruby, ktorý v roku 1938 už speje k vojne. Pritom radí za sebou výpovede (tézy), ktoré nemajú súvis (nedospejú k syntéze) napr.:
Úchvatný požiar pralesa útek zveri Tanec snehových vločiek
Dáma v ktorej lietajú podzimné listy Počas vytrženia býva mŕtva
Práve v čase tesne pred vojnou velebí pána hnoja – kohúta, ktorý by mal oznamovať ráno, ktorého spev v rozprávkach a baladách zaháňa všetko zlé. Ten obyčajný kohút, kikiríkajúci v pokojnom mierovom ráne, odrazu svetu chýba, preto básnik vraví o krídle kohúta:
Ono zobúdza svet Vonia bezodnom Pučí šťastím
V závere kohút vidí blížiaci sa čas vojny: Vidí nebo Nebo podobné peklu
!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!
Rudolf Fabry – báseň VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (úryvok) - typ básne PÁSMO - polytematická báseň, mnohovýznamová, spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským
(Velebím -Chválim, uznávam ťa)
Velebím ťa pán hnoja kohút = chcel šokovať, genitívova metafora
Sprievodca smrti genitívova metafora
Spevák na pahrebe noci genitívova metafora
Ak si taký smelý
Že sa nebojíš už svojich kostí
Čo pri tebe znamená levočská pani
Keď trhá mušie krídla kvetom kŕčovitá krása
Aby sa dozvedela či ju miluje
Kto vie čo znamená
Nechápem jeho jediné K vo všetkých ušiach dňa – !!asociácie na slovo kohút, náhodný výber slov
Kohút detí
Kohút mládencov a panien nepokojní mládenci
Školský príklad zápasu a plodných síl
Kohút pušky
Kohút plynovodu
V kŕčoch rodeného samovraha
Chápe gilotínu života genitívova metafora, protiklad života a smrti, nezmysel
Okamihy vzduchového noža nezmysel
Modrý kohút
Z habánskeho džbánku
S rozbitým hrdlom
Nerozumie slovám popravy
Vrcholnou zbierkou slovenského nadrealizmu sa stala Fabryho zbierka z r. 1946 JA JE NIEKTO INÝ. Vznikla počas 2. sv. vojny a je reakciou básnika na jej hrôzy.
Obsahuje 2 pásma: Prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom.
Kompozične autor rozdelil zbierku na 4 časti:
Nie je prítomný lyrický subjekt, rozpoltenie jeho vnútorného ja. Pocit rozdvojenosti. Pomyselný rozhovor s rozpolteným ja. Fénoe je vybájená postava, raz diabol a inokedy básnikov dvojník.
Básnik tu kreslí tragické vízie, obraz zániku kontinentov, masovej smrti. Svetom hrôzy a skazy sprevádza básnika imaginárna postava Fénea. Je to básnikovo druhé ja pripomínajúce postavu diabla Mefistofela z Goetheho Fausta.
Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické vízie o zániku sveta a civilizácie.
Druhé stretnutie s Féneom - - je zamerané na prítomnosť a budúcnosť. V dialógu sa autor konfrontuje so svojím vlastným svedomím. Aktívny a pasívny básnik.
V závere v časti Ja som to - nachádzame optimizmu z oslobodenia, koniec vojny, tuší lepší život a vieru v ľudskejšiu budúcnosť. Tu dochádza k sceleniu básnického subjektu, pretože Féneo je vlastne básnik:„ Ktosi šiel po ceste s Féneom ruka v ruke
ten ktosi som bol ja a ja som bol Féneo“
Okolo ústredného motívu smrti, radí autor obrazy krutosti, hrôzy a všeobecnej záhuby, čím vyslovil protest voči vojnovému ničeniu. Práve v časti Spev o záhube zeme vyvrcholila autorova obžaloba fašizmu a vojny.