Umelecká avantgarda - Apollinaire, Fabry

Charakterizujte tvorbu predstaviteľov umeleckej avantgardy. Uveďte stručný prehľad umeleckých smerov s krátkou charakteristikou.

Začiatkom 20. storočia je symbolizmus vytlačený

Avantgardou (z franc.l´avant-garde - predvoj) - je to súhrnné označenie pre viacero protitradičných umeleckých smerov 1. polovice 20. storočia, v ktorých autori tvorivo experimentovali a odmietali staršie umelecké postupy. Charakteristická je pre ňu: politická ľavicová orientácia, kolektivizmus, vymedzovanie záväzného programu, združovanie do skupín a spolkov, experimentovanie – tvarové a obsahové hľadanie.

Patria k nim:

• Futurizmus (z lat. futurus – budúci) – poézia strojov, umelecký smer v 1. štvrtine st., reagoval na prudký civilizačný rozvoj zač. 20. stor., odmietal zaužívané normy a konvencie, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu, zdroje krásy videl v technických vynálezoch a strojoch (oslava výdobytkov techniky - vlak, lietadlo, pretekárske auto).

Futuristov ovplyvnila Nietzscheho filozofia kultu nadčloveka. Ako smer sa rozšíril v Rusku, ale vznikol v Taliansku.

Zakladateľom bol: Filippo Tommaso Marinetti, je autorom Manifestu futurizmu a bás. zbierky Oslobodené slová. Z básne vylúčil pravidelný rytmus a rým, odstránil interpunkciu, obmedzuje prídavné mená a príslovky, preferuje slovesá a podstatné mená, ktoré vyjadrujú dynamickosť sveta. Slová skladá bez ohľadu na pravidlá syntaxe, v literatúre chcel oslobodiť slovo z vety, aby mohol vyjadriť onomatopojou (zvukomaľbou)a kakofóniou (neľubozvučnosťou) rachot strojov - zvuky strojov, áut, lietadiel. Odmietali psychologizmus a tradičného lyrického hrdinu. V Taliansku ho spájali s fašizmom.

• Kubizmus (z lat.cubus – kocka) – umelecký smer, ktorý súvisí s futurizmom. Znamená zmenu v prístupe ku skutočnosti – vonkajšia realita bola rozkladaná na najjednoduchšie geometrické tvary a prostredníctvom umelcovej inteligencie a fantázie skladaná ako mozaika do novej podoby výtvarnej alebo slovesnej. V literatúre to vidieť na forme básne. Zakladateľ Pablo Picasso - do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary.

Literárny kubizmuszdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie. Kombinácie obrazov sa uskutočňujú na základe neočakávaných spojení bez logickej nadväznosti. Básnici využívali typografické úpravy veršov: báseň – obraz tzv. KALIGRAM (úprava básne do tvaru podľa námetu – holubica, hodiny, kravata.....).

• Kubofuturizmus – zakladateľom je Guillaume Apollinaire (gijóm apolinér). Je umelecký smer, v ktorom sa prelína dynamický futurizmus a kubizmus, statické a dynamické prvky obrazu. Rozvíjal sa hlavne v Rusku. V poézii sa prelínajú lyrické a epické prvky, prítomnosť s minulosťou, bezprostredné zážitky a spomienky s básnikovou predstavivosťou. Do poézie vniesol nový veršový útvar – PÁSMO (Apollinairove pásmo).

Pásmo – je polytematická báseň, spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Narušená je logická súvislosť veršov, chýba interpunkcia, stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou.

• Imaginizmus (z angl. image – obraz) - ostrý obraz s detailmi mal byť výsledkom kontaktu básnika so skutočnosťou. Obraz dominoval nad významovou stránkou slova. Odmietal strofy, pravidelný rým, básnici tvorili voľné verše, využívali hovorovú reč.

• Expresionizmus – (z fran. expression – výraz, ostrý, výrazný), vznikol v Nemecku. Jeho stúpenci odmietli 1. sv. vojnu, prejavil sa najmä v próze v 20. – 30. rokoch v tvorbe Remarqua.

Do popredia staval vnútorné zážitky človeka (autora, zobrazovaných postáv). Psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom, subjektívnosť autora (diela sú napísané v 1. os. sg), častým kompozičným postupom je kontrast.

• Dadaizmus (z fr. dada - v detskej reči koníček, záľuba) – poézia nezmyslov, autori sa chceli priblížiť detskej reči: vypúšťali hlásky, komolili slová, umelecký smer, kt. vznikol počas 1 sv. vojny v Zurichu. Proti rozumu, ktorý doviedol svet k vojne postavili dadaistinerozum, nezmysel, náhodu. Ťažili z absurdna a schválnosti. Odmietali všetky malomeštiacke hodnoty, hlásali nezlučiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť, deštrukciu (rozklad) jazyka. Básnici zaraďovali slová do veršov bez zmyslu. Vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali slovo ako základnú významovú jednotku.

Hlásali úplnú anarchiu v živote a kultúre, absolútnu slobodu. Nelogickosť mala vyjadrovať komickosť, uprednostňovali nezmyselnosť a náhodu, chceli šokovať, provokovať, burcovať. V r.1922 je dadaizmus vystriedaný surrealizmom. Zakladateľom je Tristan Tzara, ktorý je i autorom Manifestu dadaizmu. Jeho prvé básne nemali ohraničenú tému, obsahovali veľa novotvarov, často nezrozumiteľných výrazov, ktoré mali viac zvukové ako významové opodstatnenie.

Tvorí báseň na spôsob koláže – rozstrihali noviny, rozstrihané slová chaoticky priradili k sebe. Nezmyselný svet treba zachytiť nezmyselným jazykom. Hravosťou a bezstarostnosťou si kompenzovali vojnové roky. K ďalším predstaviteľom dadaizmu patrili: André Breton, Paul Éuard, Phillipe Soupault, Louis Aragon, neskôr sa pridali k surrealistom.

• Surrealizmus – nadrealizmus sur/nad, za literárny zdroj umeleckej tvorby považuje logikou nekontrolovateľné oblasti ľudskej psychiky: sen, fantáziu, predstavy a podvedomie. Vznikol zač. 20 – tych r. 20 st. vo Francúzsku. Je literárny a umelecký smer založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí. Surrealisti predstavy a sny bezprostredne zaznamenávali v podobe tzv. automatického textu – metódou automatického písania.Zaznamenávali svoje dojmy, sny, predstavy, myšlienky, bez akéhokoľvek triedenia (rozumovej kontroly). Poéziu chápali ako prelínanie sna a skutočnosti, prúd obrazov, ktoré vychádzajú z podvedomia a voľne sa k sebe priraďujú.

Opierali sa o psychoanalýzu Sigmunda Freuda. Ten tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie, psychický automatizmus. Ten je uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom.Odmietali logiku v umení a chceli oslobodiť ľudskú fantáziu. Z predchodcov uznávali len prekliatych básnikov. V poézii odmietali pravidelný rytmus a rým, využívali metafory. V ich tvorbe dominoval iracionalizmus a subjektivizmus. Za zakladateľa surrealizmu sa považuje André Breton, ktorý je aj autorom Manifestu surrealizmu. Spolu s Philipom Soupaultom napísali 1 surrealistickú zbierku Magnetické polia (1921). K ďalším predstaviteľom surrealizmu patrili: Paul Eluard, Louis Aragon.

• Konštruktivizmus – vznikol v Moskve. Za najdôležitejšiu stránku umeleckého diela považoval funkčnosť, kladie dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela.
• Poetizmus – vznikol v Prahe. Ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, v objavovaní exotických krajín a iluzívnom svete masovej zábavy (to čo nie je skutočné - svet cirkusov a lunaparkov)

GUILLAUME APOLLINAIRE (gijóm apolinér) (1880 – 1918)

Je francúzsky básnik, prozaik, dramatik, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu surrealizmus avedúca osobnosť umeleckej avantgardy na začiatku 20. storočia. Vytvoril nové, čisté umenie – bez prímesí starých klišé. Poézia nie je zobrazovanie skutočnosti.

Z nových umeleckých postupov používa: !! polytematickosť básne, veršový útvar - pásmo,kaligramy (básne – obrazy v tvare fontány, holubice, hodín, koníka, eiffelky...) píše poéziuobyčajného dňa, prelína obrazy starého sveta, ktorý reprezentuje Ikaros a nového sveta lietadiel, letcov a techniky!! (Eiffelka, stádo mostov, autá, hangáre pre lietadlá, reklamy, plagáty, cenníky).

Znaky tvorby: !! voľné asociácie, prechody z témy do témy, odmietanie logiky, zrušenie interpunkcie, zvukomalebnosť, žiadny rytmus a rým. !!

Autor 2 básnických zbierok: Alkoholy, Kaligramy. Základným dielom svetovej avantgardy je básnická zbierka :

ALKOHOLY(1913) – s úvodnou básňou PÁSMO

1. podľa tohto diela sa nazýva typ básne s mnohými témami – polytematická báseň (témy náboženstvo– Spasiteľ, Lazar, osamelosť,cestovanie – „si v Prahe, si v Marseille, si v Ríme“)
2. Je to lyrický cestopis, v ktorom zachytil osobité videnie sveta.
3. Kompozične ide o reťazenie najrôznejších dojmov, zážitkov a spomienok(„Si v krčme pri Prahe a sedíš na terase...“ veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdení a tieňov).

Prúd predstáv – asociácií, voľné radenie obrazovbez logickej súvislosti, spontánnosť

1.  Prelínajú satu rôzne citové polohy, minulosť a prítomnosť, prírodné a civilizačné motívy.
2. Nepoužíval interpunkciu a tým zdôrazňoval, že medzi jednotlivými voľne pospájanými obrazmi nie sú hranice, každý verš sa začína veľkým písmenom.
3. Stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou – dojem lyriky, ale v rozprávaní ide o epiku
4. Prítomná poetickosť, melancholickosť, biblické motívy („Iskričky tvojho smiechu zlátia základ tvojho života...), v kontraste s humorom, iróniou, groteskou
5. Využíval obraznosť farieb, čím vytváral nečakané spojenia modrá farba: nebeská klenba, dym stúpajúci z ohníka, ľudské reči...Zvuk spájal s predstavou farby.
6. Básnické prostriedky: epiteton – blahoslavené slová, prirovnanie – ostalo sprosté sťa hangáre, metafora – na obed zašteká starý zvon.
7. Ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa postupne osamostatňujú do nových celkov. Kompozícia a atmosféra vyvolávajú predstavu „filmovej montáže“.

Sled základných tém v básni Pásmo:

• obraz nového sveta, kde cenníky sú novodobé denníky
• obraz nemenovanej ulice v priemyselnej štvrti Paríža, ktorú autor miluje pre jej atmosféru
• nasleduje spomienka na detstvo a pocity v kostole pred obrazom Panny Márie a jej Syna
• ďalej nasleduje predstava nového sveta 20. storočia, ktorý vyletí do vzduchu ako Ježiš po zmŕtvychvstaní, má anjelov – aviatikov, napr. Ikara, zlet vtákov z celého sveta
• cestopis po miestach, ktoré navštívil: Taliansko, Holandsko, Čechy, nakoniec je opäť v Paríži, z ktorého železničnej stanice odchádzajú davy ľudí do Argentíny
• večer ho zvábila lacná putika, pozoruje ľudí v nej: noc končí a začína nový deň:

A ty piješ ako svoj život ostrý alkohol

Svoj život piješ akoby pálenkou bol

Autor v Pásmestriedaslohové postupy, napr. opis ulice, úvaha o ženách v putike, o sebe a o svojom živote, lexiku z rôznych štýlov, napr. fetiš, modla, božstvo/ krám, putika, šesták.

Kombinuje lyrické časti s obrazmi z reality (napr. ulica), strieda prostredia, krajiny (Stredozemné more, Čechy, Marseille, Taliansko).

Používa prirodzený jazyk bez porušovania slovosledu kvôli rýmu, verše nemajú rovnaký počet slabík.

Básnický slovník je bohatý: hovorové slová, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy a archaizmy.

KALIGRAMY(1918) – básnická zbierka napísaná počas vojny na fronte. Tvoria ju básne – obrazy, ide o záznam textu, ktorý je typograficky upravený do určitého tvaru, text je písaný tak, že stvárňuje to, o čom autor píše – koník, fontána, holubica, dážď, kravata, Eiffelka, srdce, domček, hviezda....Spojil tak poéziu s maliarstvom.

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Guillame Apollinaire - PÁSMO (úryvok) = polytematická báseň: prechádza z témy do témy (témy náboženstvo– Spasiteľ, Lazar, osamelosť,cestovanie: strieda prostredia a krajiny – „pri Stredozemnom mori, si v Prahe, si v Marseille, si v Ríme“) - lyrický cestopis

• reťazenie dojmov, zážitkov, spomienok -voľné asociácie (predstavy) bez logickej súvislosti, spontánnosť
• prelína prítomnosť s minulosťou, prírodné(Stredozemné more, citrónovníky, sépia, ryby, chrobák, riasy, ruža) a civilizačné motívy (orloj)
• farebné asociácie – citónovníky- žltá, sépia – tmavomodrá, ruža – červená
• chýba interpunkcia, každý verš začína veľkým písmenom, voľný verš, chýba rytmus, rým, opakujú sa syntaktické konštrukcie – stereotypnosť: Si v Prahe, Si v Marseille, Si v Koblenci, Si v Ríme....

Pri Stredozemnom mori ťa vedie teraz krok

Citrónovníky tu kvitnú po celý dlhý rok

K priateľom v bárke celkom povoľný si

Dvaja sú z Turbia jeden z Mentonua jeden z Nizzy

desí nás v hlbinách sépií strašná mela

A v riasach plávajú ryby obrazy Spasiteľa

Si v krčme pri Prahe a sedíš na terase Čechy

Máš ruku na stole a tešíš sa jej kráse

A miesto aby si opísal rozprávku pozoruješ nemo

Chrobáka čo si v ruži zdriemol

V achátoch svätovítskych si vlastný obraz zrel osamelosť

Keď si sa videl v nich na smrť si zosmutnel

Si ako Lazár ktorý sa denného svetla bojí náboženstvo

V židovskej štvrti späť idú ručičky na orloji civilizácia

I ty sa neustále vraciaš v svojom živote

Stúpajúc k Hradčanom počúvaš napätie

Ako si národ spieva v krčmách české šansóny

Si opäť v Marseille a okolo sú melóny Francúzsko

Si v Koblenci v hoteli U obra

Si v Ríme a sedíš pod mišpulou z Japonska Taliansko

SLOVENSKÁ AVANTGARDA

NADREALIZMUS (slovenský surrealimus) 2. polovica. 30. -tych rokov 20. storčia

Hlavnými predstaviteľmi sú: RUDOLF FABRY, Vladimír Reisel, Štefan Žáry, Július Lenko, Ján Brezina, Ján Rak, Bunčák.

Slovenskí surrealisti využívali: !!! polytematickosť básní, asociatívnu metódu pri tvorbe básnických obrazov,apollinairovské pásmo.!!!

Títo autori neprebrali všetky prvky surrealizmu, ich tvorba mala špecifické znaky. Čerpali podnety z českého poetizmu a surrealizmu Nezvala, z tvorby francúzskych spisovateľov Bretona, Tzaru, Apollinaira, Baudellaira, zo sloven. poézie Kráľa, Kraska, Novomeského.

Predstavitelia nadrealizmu sa usilovali o poéziu nového videnia.

Uprednostňovali témy : katastrofizmus ako apokalyptické vízie sveta a obraz sveta, do ktorého sa neoplatilo narodiť. Motívy smrti, tmy, samoty a opustenosti. Tento smer vznikal v komplikovanej dobe, keď sa Európa fašizovala, človek mal strach zo svojej existencie a z vývoja sveta.

Znaky tvorby autorov nadrealizmu:

• zdrojom umeleckej tvorby: SEN a PODVEDOMIE
• NADREÁLNO (neskutočno) vzniká prelínaním SNA a SKUTOČNOSTI
• odmietanie tradičných hodnôt, chceli šokovať meštianstvo, počas vojny protestovali protifašizmu
• kládli dôraz na výbušnú, kŕčovitú krásu a šokujúce obrazy, tvorili protiklad k tradične chápaným ideálom krásy
• ich tvorba vzniká na základePSYCHICKÉHO AUTOMATIZMU - činnosti umelcovej psychiky bez kontroly rozumu
• vytvárali !!! AUTOMATICKÉ TEXTY, používali metódu automatického písania – zaznamenávali dojmy, sny, predstavy, myšlienky, bez akéhokoľvek triedenia (rozumovej kontroly) !!!
• básne sú POLYTEMATICKÉ (mnohonámetové) a VIACVÝZNAMOVÉ - nadrealistická báseň vyzerá ako prúd motívov
• využívajú voľný verš, interpunkcia sa nevyznačuje, chýba rým
• nepravidelné strofy, používajú dlhšie útvary -apollinairovské PÁSMO, ASOCIATÍVNA METÓDA pri tvorbe básnických obrazov
• základom ich tvorby je !!!NADREALISTICKÁ METAFORA – založená na spájaní vzdialených, zdanlivo nesúvisiacich, protikladných výrazov - používali genitívovú metaforu(nezhodný prívlastok – spojenie 2 podstatných mien, ktoré druhé je v genitíve !!! (čierny kašel komína, horiaci pot skál, nežnosť zatratenia), okrem metafor využívajú personifikácie, prirovnania, epitetá
• pod vplyvom automatického textu je báseň výrazovo STEREOTYPNÁ - používa sa veľa opakovacích figúr (anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa), opakujú sa celé syntaktické konštrukcie, často začína verš tým istým slovom
• základným stavebným prvkom básne je SLOVO

RUDOLF FABRY (1915 – 1982) je vedúcou osobnosťou nadrealizmu v slovenskej literatúre, počas vysokoškolských štúdií sa zoznámil s princípmi surrealizmu.

Ťažisko jeho tvorby je v poézii, ktorá je založená na protiklade života a smrti.

Debutoval v r. 1935 zbierkou Uťaté ruky – zbierka provokatívneho charakteru, znamenala nástup nadrealizmu v slovenskej literatúre.

Nájdeme v nej v nej automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text. Básnik sa ňou odmietavo postavil ku klasickej poézii.

Kompozične je rozdelená na 4 časti, inšpiroval sa v nej poetizmom, dadaizmom, surrealizmom.

Názov 1. časti Prológ – predslov prečiarkol, čím naznačil zavrhnutie klasickej poézie, odmietol básne napísané klasickou strofickou formou.

Experimentovať začal v 2. časti Básne – nachádzame tu básne netradičné, plné negativistických obrazov písané voľným veršom.

1. časť Prietrž – obsahuje automatické texty, 3 básnické a 1 prozaický.
2. časť Fair play (podtitul Za cenu umenia vzdávame sa umenia) už samotným podtitulom vyjadril odmietnutie literárnych tradícií. Jeho cieľom bolo vytvorenie protilyriky. Nápady vynárajúce sa z vedomia a podvedomia spája s rečou detských rečňovaniek, popevkov, ktoré boli provokáciou ustáleného vkusu. Napr. báseň Pokazený písací stroj – obsahom a tvarom sa priblížil k dadaizmu. Za túto zbierku bol kritizovaný, pretože „zhanobil“ poéziu.

!!!VEDIEŤ!!! Princípy surrealizmu rozvinul v 2 zbierke VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (1938) – je postavená na hre so slovom. Používa tu automatické písanie v podobe pásmových básní, ale i krátkych prozaických textov. Ústredným motívom je

!!! prúd básnikovho podvedomia, v ktorom spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským. Naplno vyjadruje pocity a sny lyrického hrdinu. Využíva metaforu založenú na spájaní vzdialených, protikladných významov. !!!

 !!! BáseňVodné hodiny hodiny piesočné – pásmová kompozícia, voľný verš, text bez interpunkcie,výrazová stereotypnosť – typické monotónne opakovanie tých istých slov alebo syntaktických konštrukcií, napr. oslovenia: Velebím ťa pán hnoja Sprievodca smrti

Spevák na pahrebe noci

Opakovanie tej istej vetnej konštrukcie (s prirovnaním): Nech je šťastie Ako krajec bez múch

Ako jazyk spiacich hoviad

Ako pstruhy spánku

 !!! Používa novú, nečakanú metaforu, napr. kohúta nazýva spevákom na pahrebe – genitívová metafora, vydra plameňa vypľúva oheň smútku, (kohút) jediný tuší pĺže západu.

Vytvára RAD ASOCIÁCIÍ – zaradí za sebou všetko, čo v jeho hlave vyvolá slovo kohút:

Kohút detí – kohút pušiek – kohút plynovodu – modrý kohút habánskeho džbánku

Opíše svoje domy zo sveta obráteného naruby, ktorý v roku 1938 už speje k vojne. Pritom radí za sebou výpovede (tézy), ktoré nemajú súvis (nedospejú k syntéze) napr.:

Úchvatný požiar pralesa útek zveri Tanec snehových vločiek

Dáma v ktorej lietajú podzimné listy Počas vytrženia býva mŕtva

Práve v čase tesne pred vojnou velebí pána hnoja – kohúta, ktorý by mal oznamovať ráno, ktorého spev v rozprávkach a baladách zaháňa všetko zlé. Ten obyčajný kohút, kikiríkajúci v pokojnom mierovom ráne, odrazu svetu chýba, preto básnik vraví o krídle kohúta:

Ono zobúdza svet Vonia bezodnom Pučí šťastím

V závere kohút vidí blížiaci sa čas vojny: Vidí nebo Nebo podobné peklu

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Rudolf Fabry – báseň VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (úryvok) - typ básne PÁSMO - polytematická báseň, mnohovýznamová, spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským

• prúd básnikovho podvedomia – automatický text
• Vytvára rad asociácií – zaradí za sebou všetko, čo v jeho hlave vyvolá slovo kohút: kohút – pán hnoja, sprievodca smrti, spevák na pahrebe, kohút detí – kohút pušiek – kohút plynovodu – modrý kohút habánskeho džbánku
• protiklad života a smrti, negativistické obrazy: sprievodca smrti, spevák noci, kohút pušky, samovrah, gilotína, nôž, poprava
• báseň je stereotypná: opakuje sa slovo kohút
• chýba rým, rytmus – verše na seba nenadväzujú, voľný verš, každý verš začína veľkým písmenom

(Velebím -Chválim, uznávam ťa)

Velebím ťa pán hnoja kohút = chcel šokovať, genitívova metafora

Sprievodca smrti genitívova metafora

Spevák na pahrebe noci genitívova metafora

Ak si taký smelý

Že sa nebojíš už svojich kostí

Čo pri tebe znamená levočská pani

Keď trhá mušie krídla kvetom kŕčovitá krása

Aby sa dozvedela či ju miluje

Kto vie čo znamená

Nechápem jeho jediné K vo všetkých ušiach dňa – !!asociácie na slovo kohút, náhodný výber slov

Kohút detí

Kohút mládencov a panien nepokojní mládenci

Školský príklad zápasu a plodných síl

Kohút pušky

Kohút plynovodu

V kŕčoch rodeného samovraha

Chápe gilotínu života genitívova metafora, protiklad života a smrti, nezmysel

Okamihy vzduchového noža nezmysel

Modrý kohút

Z habánskeho džbánku

S rozbitým hrdlom

Nerozumie slovám popravy

Vrcholnou zbierkou slovenského nadrealizmu sa stala Fabryho zbierka z r. 1946 JA JE NIEKTO INÝ. Vznikla počas 2. sv. vojny a je reakciou básnika na jej hrôzy.

Obsahuje 2 pásma: Prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom.

Kompozične autor rozdelil zbierku na 4 časti:

1. Vstupný text – Miesto venovania
2. Prvé stretnutie s Féneom
3. Druhé stretnutie s Féneom
4. Záverečné časti – Ja som to a Prológ k epilógu

Nie je prítomný lyrický subjekt, rozpoltenie jeho vnútorného ja. Pocit rozdvojenosti. Pomyselný rozhovor s rozpolteným ja. Fénoe je vybájená postava, raz diabol a inokedy básnikov dvojník.

Básnik tu kreslí tragické vízie, obraz zániku kontinentov, masovej smrti. Svetom hrôzy a skazy sprevádza básnika imaginárna postava Fénea. Je to básnikovo druhé ja pripomínajúce postavu diabla Mefistofela z Goetheho Fausta.

Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické vízie o zániku sveta a civilizácie.

Druhé stretnutie s Féneom - - je zamerané na prítomnosť a budúcnosť. V dialógu sa autor konfrontuje so svojím vlastným svedomím. Aktívny a pasívny básnik.

V závere v časti Ja som to - nachádzame optimizmu z oslobodenia, koniec vojny, tuší lepší život a vieru v ľudskejšiu budúcnosť. Tu dochádza k sceleniu básnického subjektu, pretože Féneo je vlastne básnik:„ Ktosi šiel po ceste s Féneom ruka v ruke

ten ktosi som bol ja a ja som bol Féneo“

Okolo ústredného motívu smrti, radí autor obrazy krutosti, hrôzy a všeobecnej záhuby, čím vyslovil protest voči vojnovému ničeniu. Práve v časti Spev o záhube zeme vyvrcholila autorova obžaloba fašizmu a vojny.