1. a 2. svetová vojna vo svetovej literatúre, stratená generácia - Remarque, Rolland, Hašek, Mailer

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 017 slov
Počet zobrazení: 1 928
Tlačení: 158
Uložení: 165

1.a 2. svetová vojna vo svetovej literatúre, stratená generácia (Lost generation) - REMARQUE, ROLLAND, HAŠEK (1. svetová vojna), MAILER (2. svetová vojna)

  1. polovica 20. storočia – 1. svetová vojna spôsobila hlboký spoločenský a duchovný otras.

Autentickosť: autori v próze zobrazujú osobné skúsenosti – mnohí z nich bojovali v 1. alebo 2. svetovej vojne: Hemingway, Remarque, Hašek, Mailer.....Téma diel: vojnové hrôzy, mali za úlohu varovať ďalšie generácie pred hrôzami vojny. Diela sa delia podľa toho, kde sa odohráva dej:

  1. a 2. svetová vojna – vykreslenie bojov na fronte
  2. situácia v zázemí počas vojny

V súvislosti s menom Ernesta Hemingwaya sa najčastejšie hovorí o tzv. STRATENEJ GENERÁCII.Názov stratená generácia vymyslela Gertúda Steinová, ameická prozaička žijúca dlhé roky v Paríži. Pôvodne tento termín označoval iba amerických spisovateľov – básnikov a prozaikov, ktorí prežili koniec 1. sv. vojny na európskych frontoch v Taliansku a Francúzsku a literárne tvoriť začali v 20 - tych rokoch 20. st. Neskôr sa tento pojem rozšíril na celú generáciu ľudí, ktorí prežili 1. sv. vojnu a neboli schopní včleniť sa do životapovojnovej spoločnosti. Okrem Ernesta Hemingwaya sem patrí Erich Maria Remarque, Henri Barbusse, James Joyce, John dos Passos.

Základnou témou ich diel je: sklamanie, skepsa, rozklad ľudských a spoločenských hodnôt, hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre. Maličkosti každodenného života (jedlo, pijatika..) nahrádzajú trvalé hodnoty.

Hrdinami ich próz sú rozporuplní, silno citovo založení ľudia, ktorí nikde nenachádzajú zakotvenie a jedinou istotou v tomto svete je kamarátstvo.

Expresionizmus – (z fran. expressionvýraz, ostrý, výrazný) - jeden z avantgardných smerov prvej štvrtiny 20. storočia. Vznikol v Nemecku. Jeho stúpenci odmietli 1. svetovú vojnu, prejavil sa najmä v próze v 20 – 30-tych rokoch v tvorbe Remarqua. Umelec nechce zachytiť dojmy vo svojom vnútri ani opísať presne to, čo vidí, ale išlo mu o vtlačenie osobitného výrazu = vlastného pohľadu na objekt zobrazenia = diela sú výrazne subjektívne.!!! Do popredia staval vnútorné zážitky človeka (autora, zobrazovaných postáv) !!! a nie historické podmienk, do ktorých je príbeh zasadený. Znaky expresionizmu v literatúre:

  1. zobrazenie skutočnosti podlieha naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudlivejších scén a zážitkov – obrazy umierajúcich ľudí), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti, autori majú pesimistický, kritický, skeptický postoj), romantizmu (postavy túžia po krajšom, lepšom živote, po láske, úniku zo spoločnosti, ide o romantický rozpor medzi túžbou a skutočnosťou).

Láska a jej podoby: Peter a Lucia = láska psychická, Na západe nič nového = láska telesná

  1. psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom (dominujú pocity bolesti, prázdnoty, zúfalstva, skepsy, bezmocnosti a beznádeje)
  2. subjektívnosť autora (diela sú napísané v 1. os. sg)
  3. častým kompozičným postupom je kontrast: zázemie – front, láska – smrť, vojna - mier

Erich Maria Remarque (1898 – 1970) – vlastným menom Erich Paul Kramer

Z avantgardných smerov reprezentuje svojou tvorbou expresionizmus. Je nemecko – švajčiarsky prozaik a dramatik. Jeho tvorba je autobiografická, zobrazuje v nej 1. a 2. svetovú vojnu, fašizmus a povojnovú situáciu. Priamo z gymnaziálnych lavíc odchádza do armády, kde od r. 1916 prežil 2 roky v zákopoch.

Patrí do generácie „obetovaných“, teda ku generácii, ktorá sa ešte nenaučila žiť a už musíumierať. Svojou tvorbou sa približuje k stratenej generácii, má s nimi veľa spoločných znakov - využitie novinárskeho štýlu, dejového opisu, pocity stratenosti mladej generácie v čase vojny a hlavne po nej, ale termín stratená generácia je záležitosťou americkej literatúry (opisujú vojnou zničené osudy vojakov, ich životnú dezilúziu a prázdnotu, ktorú ani po skončení vojny nevedia a nemôžu zaplniť).

Medzi Remarqueho najznámejšie romány patria:

  • Na západe nič nového (1929) , Cesta späť (1931), Traja kamaráti (1938)
  • Čas žitia, čas umierania (1954) Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Tiene v raji, Nebo nepozná obľúbencov

Hrdinovia jeho románov sú vytrhnutí zo spoločnosti, nemajú stále zamestnanie, hľadajú zmysel života, túžia po láske a šťastí. Autor vykresľuje ich pocity dezilúzie a skepsy, tým sa podobajú na stratenú generáciu. Majú silný zmysel pre humanizmus, lásku, priateľstvo a úctu k človeku.

Na západe nič nového (1929) – je autorov najznámejší protivojnový román. Zachytáva osudy a pocity vlastnej „stratenej generácie“. Podľa motta kniha je „pokusom vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Na hl. postave PAULABAUMERA (bojmera), ktorý sa dostáva na front priamo zo školských lavíc zobrazuje utrpenie miliónovvojakov v zákopoch 1. svetovej vojny na francúzsko – nemeckom fronte.Paul si postupne uvedomí nezmyselnosť vojnového ničenia a v závere bojov – v októbri 1918 ako jedna z posledných obetí vojny padne, v deň, keď správy z bojísk oznamujú úsečnú, lakonickú vetu: „Na západe nič nového...“, za ktorou sa skrývajú stovky ľudských obetí.

Paulova smrť je absurdná, ale len preto, aby sa ňou ukázala absurdnosť celej 1. svetovej vojny.

Väčšina textu je napísaná v 1. osobe.

Hlavný hrdina 20 - ročný Paul je účastníkom i rozprávačom príbehovcelej skupiny. Rozpráva vecne, jednoducho, používa bežnú hovorovú reč, nevyhýba sa slangu ani vulgárnym výrazom.

Kompozícia románu: autor v diele vytvoril kronikársky záznam života skupiny vojakov až do jej zničenia. V mozaike epizód vykreslil Paulov minulý i neskorší život.

Rozprávanie začína v okamihu, keď Bäumerova jednotka odpočíva neďaleko frontu. Paulretrospektívnych epizódach(retrospektívne rozprávanierozprávač sa vracia z prítomnostido minulosti) opisuje skúsenosti z výcvikového tábora, budovania zákopov na západnom fronte i svoje dramatické zážitky z útokov a priamych bojov. Paula v románe sledujeme počas bombardovania i paľby, v časepokoja po boji a pred bojom, na návšteve u francúzskych dievčat, v lazarete, počas dovolenky doma.

Dielo zobrazuje kontrast:front – zázemie. Expresívnosť v diele: surové scény na fronte – vytečené črevá, poodrezávané ruky a nohy – kontrastom sú pokojné časti v zázemí

Obsah:

Septimán Paul sa so svojimi spolužiakmi z gymnázia (celá chlapčenská trieda) pod vplyvom nacionalistickej propagandy o vlastenectve svojho triedneho profesora Kantorka dobrovoľne prihlási do armády ešte pred dokončením štúdia. Prejde základným vojenským výcvikom. Siedmi z triedy sa dostávajú do tej istej jednotky. Paul a 6 ďalších:

Kammerich – ranilo ho do nohy ako jedného z prvých, má pocit, že ho noha bolí aj po amputácii, zomiera, keď Paul zháňa ošetrovateľa, svoje čižmy poručí Mullerovi

Muller sníva o vojnovej maturite, všade vláči so sebou učebnice a učí sa aj počas bubnovej paľby. Čižmy dlho neponosil, svetlica ho trafila do brucha, zomieral v strašných bolestiach ešte pol hodiny. Čižmy poručil Paulovi.

Albert Kroppnajbystrejší z nich, je mysliteľ. V boji je ranený do kolena, prejdú s Paulom veľký kus cesty pešo, kým sa dostanú do lazaretu. Albertovi amputujú nohu, zle to znáša, povie, že keby mal revolver, zastrelí sa. Po čase dostane protézu, veľmi sa zmení je vážnejší.

Deteringsedliak, ktorý sústavne myslí na svoju ženu a hospodárstvo, na jar dezertuje. Po tom, čo ho chytia a uväznia, už ho chlapci viac nevideli. Nevie zniesť, že vo vojne sú vystavené utrpeniu aj zvieratá napríklad kone, ktoré pri paľbe dostali zásah a bežali s rozpáranými bruchami. Zúril, keď videl trpieť zvieratá, na utrpenie ľudí si už zvykol – tí však sami mohli za to, čo sa dialo.

Tjadem – najväčší „žráč“ v kompánii, je stále hladný.

Haie Westhus – kopáč rašeliny, silný, nebojácny chlapec, najlepšie vedel, čo je drina. Zomiera, rozmliaždi mu chrbát. 

Po 10-týždňovom výcviku plnom šikanovania zo strany ich nadriadeného desiatnika Himmelstossa - veliteľa zberného tábora pre nováčikov v Klosterbergu, sa Paul dostáva na západný front, do zákopovej vojny, kde musia bojovať muž proti mužovi. Himmelstoss, v civile nenápadný poštový úradník, chlapcov ponižoval, trápil - Paul zubnou kefkou musel dočista drhnúť izbu, malou lopatkou odhadzovali sneh na kasárenskom dvore, nechal ich plaziť sa v tom najväčšom blate a o pár hodín kontroloval vyčistené zbrane. Zneužíval svoje postavenie, keď sa ocitol na fronte, bál sa ísť do útoku, museli ho vyhnať zo zákopu.

Po príchode na front sa dostávajú pod ochranné krídla oveľa staršieho a skúseného vojakaStanislava Katczinskeho, ktorý mladých nováčikov nepripravených na vojnu zaúča do tvrdého vojenského života – umenia prežiť vo vojnovom pekle. Má 40 rokov a pre chlapcov je akoby ich otcom, stalsa pre nich nenahraditeľným – striehol, či si masku proti bojovému plynu nasadili načas, vďaka nemu si pochutili aj na husacine či spali na slamníkoch, učil ich dávať pozor na seba počas boja.

Postupne ako Paul stráca svojich priateľov zo školských lavíc, stráca aj svoje ilúzie o životea budúcnosti. V lete 1918 zomiera aj Paulov najlepší priateľKatczinsky – prezývanýKAT. Paul sa snaží Katovi pomôcť. Obviaže mu ranenú nohu, nesie ho na chrbte až do vysilenia celé kilometre. Keď príde do ošetrovne, sanitár zistí, že Kat je už mŕtvy – bol ranený aj do chrbta.

Posledný, kto zo siedmich spolužiakov v jednotke zostane nažive, je Paul. Ten však tiež niekoľko dní pred koncom vojny padne, v deň, ktorý bol taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: „Na západe nič nového...“ vedomí si toho, že návrat do mierového života po tom všetkom čo prežil by bol takmer nemožný.

Štruktúra diela:

V úplnom závere románu autor zmení osobu rozprávača: z 1.os. sg ja – rozprávanie = na 3.os. sg on – rozprávanie a konštatuje, že Paul v októbri 1918 padol

Autor zobrazuje boj v prvých líniách, nezmyselné zomieranie a postupne prichádzajúci pasívny odpor mladej generácie k vojne.

V románe sa striedajú obrazy vojnových udalostí so záznamami rozhovorov medzi vojakmi a Paulovými úvahami o príčinách vojny, o kamarátstve, o zbytočnosti vzdelania a mieste mladých vo svete po vojne a počas vojny. Porovnáva pozíciu staršej a mladšej generácie. Nesúhlasí s názorom starších, že mladým sa umiera ľahšie, lebo nezanechávajú rodiny, podľa neho, starší sú na tom lepšie, zomrú, ale aspoň vedeli, čo je život.

Študentov – vojakov predstavuje ako generáciu, ktorá sa ešte nenaučila žiť, ale už musí zomierať a zabíjať. Odchádzajú zo školy priamo na front plní nádejí, ilúzií, predstáv. Vojna ich však zmenila – naučila ich zabíjať a nenávidieť.

Ideály o vlastenectve, s ktorými prišli chlapci na front čoskoro nahradia celkom iné hodnoty, ktoré znamenajú návrat k prírodnému, pudovému stavu – jedlo, spánok a možnosť prežiť najbližšie okamihy. Zabíjajú len preto, aby neboli zabití. Presvedčili sa, že vojna nie je o odvahe, nie je o nenávisti voči nepriateľovi, je len o prežití. Vidia svojich priateľov a spolužiakov umierať v bolestiach, ale nemôžu im pomôcť.

Mladí chlapci nevyčítajú svojej krajine, že začala vojnu, nehovoria o príčinách, ale uvedomujú si jej dôsledky – hlavne osobné. Vyčítajú generácií svojich otcov a učiteľov, že všetku tú hrôzu, ktorá ich čakala na fronte, zabalili do vznešených fráz a nehovorili pravdu.

Autor vyzdvihuje najmä vojenské priateľstvo ako jediné dobro, ktoré vojna prináša a ono pomáha prežiť.

Významnou scénou knihy je časť, keď Paul leží v kráteri vedľa nepriateľa – Francúza, ťažko raneného a trpiaceho, ktorého zabil vlastnými rukami. Sú sami. Muž proti mužovi. Strávi s ním niekoľko hodín a trápia ho výčitky svedomia. Uvažuje, že aj on by určite chcel žiť, a nebyť vojny, možno by boli i priatelia. Chce spoznať človeka, ktorého zabil. Podľa dokladov zistí, že sa volal Gérard Duval, bol typografom. Rozhodne sa napísať jeho rodine, chce sa o nich po vojne postarať, ospravedlniť. Potom si však uvedomí, že je to nezmysel. Vrah nemôže napísať ospravedlnenie rodine obete, ktorú zabil. Ľutoval svoj čin, ale na ľútosť musel zabudnúť, keď bol jeho vlastný život ohrozený.

O vojnových hrôzach (bombardovanie, plynové útoky, zbytočné umieranie) rozprávač hovorí až dokumentárnym, reportážnym spôsobom, čo posilňuje surové a kruté vyznenie vojnových obrazov. Okrem zničenia životov, nádejí a ideálov mladej generácie zachytáva spôsob vedenia vojny, napr. nálety bombardérov, bubnovú paľbu, zákopovú vojnu muž proti mužovi.

Naznačuje, že vo chvíliohrozenia života vojak presáva byť dôstojníkom alebo pešiakom, vzdelancom alebo roľníkom, Nemcom alebo Francúzom, je len človekom, ktorý chce prežiť.

Základné motívy v diele:

  1. vojna:ovplyvňuje pocity, správanie, ideály, psychiku postáv
  2. zmena základných životných hodnôt: prvotné hodnoty jedlo, spánok a možnosť prežiť najbližšie okamihy sú najdôležitejšie
  3. jediné pozitívum, ktoré vojna prináša  priateľstvo – často priateľstvo ich zachránilo pred smrťou
  4. kontrast front – zázemie: po príchode domov na dovolenku Paul nemohol ani spať vo svojej izbe, bol zvyknutý na frontové podmienky, spomienky ho ničili
  5. kontrast život smrť: Paul berie ako samozrejmosť, že okolo neho zomierajú ľudia, je zmierený so svojou smrťou i smrťou svojich kamarátov
  6. láskaako cit absentuje: keď sa Paul kúpe s kamarátmi v rieke uvidia na brehu 3 Francúzsky, dohodnú sa, že sa večer stretnú, prídu s jedlom - ide len o biologickú lásku

Erich Maria Remarque - Na západe nič nového (úryvok)

Nebudú nám rozumieť – lebo staršia generácia, ktorá síce prežila tieto roky spolu s nami, mala už svoju existenciu a povolanie, a teraz sa vráti na staré miesta, kde zabudne na vojnu. Za nami rastie mladšia generácia, podobná nám, akí sme boli. Bude nám cudzia a odsunie nás do úzadia. Sme zbytoční sami sebe. Budeme rásť, niektorí sa prispôsobia, druhí sa podvolia a mnohí budú bezradní. Roky sa rozplynú a nakoniec zahynieme.

Vstávam. 1. osoba sg = ja rozprávanie

Som veľmi pokojný. Nech prídu mesiace a roky, už mi nič nezoberú, už mi nič nemôžu zobrať. Som taký opustený a nič nečakám, že im môžem hľadieť v ústrety bez strachu.

Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového... 3. osoba sg = on rozprávanie

Román Traja kamaráti(1938)lyrický príbeh o priateľstve, tragickej láske a osamelosti. Dej je situovaný do medzivojnového Nemecka, pričom autor zobrazuje dôsledky 1. svetovej vojny (nezamestnanosť, inflácia, sociálne a zdravotné problémy – Patrícia má tuberkulózu). Na ich pozadí rozvíja osudy trojice kamarátov: Róbert, Otto, Gottfried – bývalých účastníkov vojny.

Hrdina románu Róbert za pomoci svojich priateľov bojuje za záchranu smrteľne chorej Patrície, ktorá trpí tuberkulózou a v závere románu zomiera. Keď jedného z nich Gotfrieda zabije fašista, jeho priatelia ho pomstia avšak v ich skutku nemožno ešte vidieť uvedomelý protifašistický čin. Autor dielom vzdáva hold hodnotám priateľstva, lásky, solidarity a pomoci v období rodiaceho sa fašizmu.

Romain Rolland (1866 -1944) - nové podoby realizmu (románová novela)

Je predstaviteľom francúzskej literatúry - francúzsky prozaik, dramatik, hudobný kritik.

Roku 1920 vydal protivojnovú románovú noveluPeter a Lucia – je to psychologická novela o láskeusmrtenej vojnou, ktorá je silným protestom proti nezmyselnosti vojny. Príbeh je založený na motívelásky a smrti. Bol inšpirovaný skutočnou udalosťou– bombardovaním Paríža na Veľký piatok r. 1918, kedy medzi mnohými obeťami bolo aj niekoľko Rollandových priateľov.

Dej novely sa odohráva v krátkom časovom období od stredy večera 30. januára do Veľkého piatka 29.marca 1918 v Paríži.

Je rámcovaný obrazom krvi a utrpenia na začiatku (spoznajú sa v metre, kam v zmätku vbiehajú ľudia, zranený, krvácajúci muž sa skotúľa po schodoch metra, pretože Nemci bombardujú Paríž)

a smrti na konci (tragická smrť dvojice pod troskami chrámu pri bombardovaní Paríža).

Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy (napr. o svetských a náboženských dogmách, o obeti, krviprelievaní...).Veľmi silná je funkcia rozprávača (v 3.os. sg.), ktorý je všadeprítomný, vševysvetľujúci. Rozprávač za postavy uvažuje o vojne, láske.

Ozvláštnením realistickej metódy : je motív rusovlasého dievčatka vyzerajúceho ako anjelik ( 2x sa objavuje tvár rusovlasého dievčatka, vidí ho však len Lucia – ohlasovanie skorej smrti), ktoré vidí nad hlavami zaľúbencov smrť prv, než skutočne príde. Istá dávka fatality, dopredu tušeného zlého konca, sprevádza lásku mladých ľudí od začiatku. Namiesto klasických dialógov prevažujú pasáže s rozprávaním, opisom a úvahou. Modalita vety hlavne v dialógoch je pestrá (veľa opytovacích a zvolacích viet), vety sú často nedokončené.

Autor zachytáva 2 mesiace ľúbostného vzťahu18 – ročného študenta Petra Aubiera (pochádzajúceho z bohatej meštiackej rodiny, ktorá si potrpela na svoje spoločenské postavenie, o pol roka má ísť na front) a amatérskej maliarky Lucii, ktorá z finančných dôvodov nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčových obrázkov na objednávku. Ich láska sa nesie akoby v predtuche smrtia smrť ju v podobe náletov, bombardovania, hrozby Petrovho odvodu na front, či zážitkov jeho staršieho brata Filipa z frontu neustále ohrozuje. Vojna sa pripomína aj vojenskou výrobou vo fabrike, kde pracuje Luciina matka, zranenými ľuďmi pri bombardovaní.

Príbeh sa začína ich náhodným stretnutím v metre počas náletu. Po týždni sa opäť stretávajú v Luxemburskej záhrade. Obaja sa do seba zaľúbia a ich láska im vracia chuť do života. Zámerne sa izolujú pred zlým vonkajším svetom – žijú iba jeden pre druhého. Spoločne súdia svet a snívajú o budúcnosti. Výbuch bomby v tesnej blízkosti Petra a Lucie spôsobí, že Peter chce zmeniť doteraz platonický vzťah, lebo si nevie predstaviť odchod na front bez toho, aby mu Lucia parila ako žena. Dohodnú sa, že si budú patriť na Vzkriesenie. Vo veľkonočnom týždni sa osud mileneckej dvojicetragicky završuje, zomierajú v ruinách kostola (chrámu svätého Gerváza kam si išli vypočuť krásnu hudbu – zrútil sa na nich mohutný pilier) pri bombardovaní Paríža vo chvíli najväčšieho šťastia.

Autor v tomto diele zobrazil lásku ako najkrajší a najčistejší ľudský cit a vojnu ako zlo, pred ktorou človek nenachádza ochranu a pokoj ani v chráme. Bombardovanie chrámu je symbolom vojny, ktorá pochováva všetko, čo je krásne, čisté a nevinné.

Dielo je plné protikladov:

  •  vojna a láska
  •  hrdinovia zomierajú v kostole, pričom kostol je symbolom pokoja a mieru
  •  zomierajú na jar, keď vzniká nový život
  •  zomierajú na Veľký piatok, v deň ukrižovania Ježiša Krista

Dej novely sa síce neodohráva na fronte, ale i napriek tomu hlavní hrdinovia zomierajú a ich smrť je nezmyselná a zbytočná.

Romain Rolland - Peter a Lucia (úryvok)

Peter si položil Lucii hlavu na kolená, do priehybov jej šiat ako dieťa spiace s tvárou pritúlenou k teplému matkinmu lonu. A Lucia bez slova rukami hladkala uši, oči, nos, pery milému. Drahé zduchovnelé ruky, ktoré ako v rozprávke sťaby mali ústočká na konci prstov! A Peter, vnímavá klaviatúra, vytušil podľa vlniek, čo sa šírili pod prstami, všetky tie vzrušenia prechádzajúce dušou milenkinou. Počul ju vzdychať prv, než vskutku vzdychala.

Lucia si sadla, telo trochu predklonila a stiesnene tíško zastenala:

- Ó, Peter!

Peter sa na ňu vzrušene díval.

- Ó, Peter! Čo sme to? Čo sa od nás chce?...Čo my chceme?...Čo sa to v nás deje?... Ten kanón, tie vtáky, tá vojna, tá láska...tieto ruky, toto telo, tieto oči... Kde som to vlastne?... A čo vlastne som?...

VEDIEŤ!!!!!!!

Porovnanie diel:

REMARQUE: Na západe nič novéhoROLLAND: Peter a Lucia

  • dej sa odohráva na západnom fronte dej sa odohráva v zázemí v Paríži
  • hrdina študent Paul Baumer išiel do Peter - študent a Lucia sú vo vojne nasilu a proti

vojny dobrovoľne svojej vôli

  • Paul Baumer je priamym účastníkomP +L nie sú priamymi účastníkmi vojny, dozve –

vojny dajú sa o vojne prostredníctvom Petrovho brata

Filipa (je na fronte)

Peter má o pol roka narukovať, Luciina mama

pracuje vo fabrike na výrobu munície

  • Časovosť: 3 roky, od narukovania 2 mesiace, od 30. 1. – 29. 3. 1918

Paula až po jeho smrť

  • Paul umiera pokojnou smrťou, je  P+L chceli žiť ďalej, plánovali si budúcnosť

zmierený so smrťou, nemal už žiadne

plány

  • Paul zomiera na bojisku P + L zomierajú v chráme (zázemie)
  • ja – rozprávanie(rozprávač hl. hrdina), on – rozprávanie, dej je prerušovaný úvahami

iba na konci, keď Paul zomiera, rozprávača

vstupuje vševediaci rozprávač – on

rozprávanie

  • degradácia lásky len na fyzickú lásku, skutočná čistá láska, spečatená zasnúbením

užívanie telesných radostí s Francúzskami P+L v chráme

  • najvyššou hodnotou PRIATEĽSTVOnajvyššou hodnotou LÁSKA
  • protivojnový román protivojnová románová novela
  • nemecko – francúzsky front PARÍŽ
  • nie je založené na skutočnej udalosti založená na skutočnej udalosti
  • sústredenie na psychiku: zobrazenie Petrov strach a obavy z narukovania, Luciin

Paulových pocitov úzkosti, strachu smútok z blížiaceho sa Petrovho narukovania

i radosti, keď je s priateľmi

V oboch dielach :

  • obaja hlavní hrdinovia Paul a Peter sú študenti
  • predtucha smrti
  • nezmyselná smrť
  • posun v myslení, stratenosť a bezmocnosť

Jaroslav Hašek (1883 – 1923)

Patrí k predstaviteľom českej medzivojnovej prózy. Zúčastnil sa 1. svetovej vojny ako príslušník rakúsko – uhorskej armády. Celým svojím dielom bojoval proti ľudskej hlúposti, obmedzenosti, proti nezmyselným nariadeniam v úradoch, v armáde, dokonca kritizoval i cirkevné organizácie.

Najznámejším Haškovým dielom sa stal humoristický románOsudy dobrého vojáka Švejka zasvetové války(1921 - 23)Hašek dokončil iba 3 diely a časť 4 dielu, román zostal nedokončený.

  1. 1. časť: V zázemí, 2. Na fronte, 3. Slavný výprask, 4. Pokračovaní slavného výprasku

Je doplnený ilustráciamiJozefa Ladu. Dielo netradičným spôsobom zachytáva 1.svet.vojnu. Román tvorísúbor kapitol (epizodických príbehov), ktoré spája hlavná postava - vojaka Josefa Švejka, neexistuje jednoliata dejová línia.

Švejk je ľudová postavička, cez ktorú autor ukázal názory obyčajného, jednoduchého človeka na vojnu.postave Švejka vytvoril Hašek heroikomický typrománovejpostavy (hrdinsko – humoristický). Jeho úmysly sú čisté, dobroprajné, ale v zdeformovanom svete sa všetkým javí ako blázon.

Švejk nie je typický hrdina – nevykonáva žiadne hrdinské činy, ale svojím postojom k vojne a dôsledným plnením všetkých nezmyselných nariadení a rozkazov zosmiešnil Hašek cez túto postavu rozpadajúcu sa Rakúsku – Uhorskú monarchiu, armáduvyjadril odpor k vojne a jej nezmyselnosti a to pomocou humoru, irónie a satiry.

Témou románu je výsmech rakúsko – uhorskej armády, jej skostnatenosti, prehnitosti, nezmyselných nariadení – Hašek poukazuje na neudržateľné pomery v armáde od ministerstva až po žandársku stanicu v malej obci, kde vládne alkoholizmus, nemorálnosť a všeobecný chaos, vysmieva sa systému vojenského zdravotníctva, kritizuje cirkev – vojenské kňazstvo (feldkurát Oto Katz – sluha boží v Boha neverí a je večne „na mol“), ale i cisára a jeho príbuzných, kritika neschopnosti a pseudohrdinstva dôstojníkov a celej rakúsko – uhorskej armády a monarchie.

Švejk je postavou, v ktorej sa spája prefíkanosť s hlúposťou, citlivosť s cynizmom, poslušnosť s anarchiou. Je to prefíkaný človiečik, obchodník so psami, ktorý bez obáv prechádza 1.svetovouvojnou. V dramatických situáciách využíva to, že bol vojenskými lekármi uznaný za hlupáka (postihnutý kretenizmom). Preto i jeho prejavy vyslovované s takou samozrejmosťou sa pohybujú na hranici medzi predstieranou hlúposťou a zastieranou normálnosťou.

Okolnosti vypuknutia 1 svetovej vojny, odchod na front, život v regimente sleduje očami človeka úradne vyhláseného za „blba“ podľa Cervantesovej zásady, že pravdu môže hovoriť iba dieťa alebo blázon. Svojich nadriadených doháňa k zúrivosti tým, ako doslova a s neprimeranou horlivosťou plní rozkazy.

Rozprávačom udalostí je Švejk.

Osobitnú kapitolu v románe tvorí JAZYK – Hašek využíva hovorovú reč tzv. pražštinu s množstvom slangových výrazov, vojenskú hantírkupucflek (vojenský sluha), ordonanc(vojenská spojka), nevyhýba sa ani vulgarizmom: hovno, zadek

Obsah: Dej románu sa odvíja od správy o zastrelení rakúsko – uhorského následníka Františka Ferdinanda v Sarajeve až po koniec 1.svetovej vojny.

Švejk je slobodný asi 50 – ročný muž, ktorý sa živí predajom „čistokrvných“ ukradnutých psov. V krčme U Kalicha sa nechá vyprovokovať k rečiam o vojne, zatvoria ho za vlastizradu aj s hostinským Palivcom. Dostanú sa do väzenia, odkiaľ Švejka pošlú do blázninca a aj z toho ho vyhodia. Chce ísť na vojnu, ale má reumu, preto ho na odvod privezie na vozíčku jeho domáca pani Mullerová. Na vojne sa stáva sluhom u poľného kuráta – vojenského kňaza Ota Katza. Ten ho prehrá v kartách, a preto sa stáva pucflekom nadporučíka Lukáša. Švejk sa dostáva až na ruský front.

Jaroslav Hašek - Osudy dobrého vojáka Švejka (úryvok)

Nadporučík Lukáš vyskočil, ale neudeřil Švejka, jak původně zamýšlel. Zamával mu pod nosem pěstí a zařval: „Vy jste, Švejku, ukradl psa!“

„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem ho neukrad.“

„Věděl jste o tom, že je to kradený pes?“

„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem věděl, že ten pes je kradenej.“

„Švejku, ježišmarjá, himlhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden. Jste tak blbej?“

„Tak, poslušně hlásím, pane obrlajtnant.“

„Proč jste mně vodil ukradenýho psa, proč jste mně tu bestii nasadil do bytu?“

„Abych vám udělal radost, pane obrlajtnant.“

A Švejkovy oči dobrácky a něžně podívaly se nadporučíkovi do tváře, který si sedl a zaúpěl: „Proč mne Bůh trestá tímhle hovadem?“

NORMAN MAILER

Nahí a mŕtvi – naturalistický román, dejové pásmo je rozdelené do štyroch častí: Vlna, Hlina a tvar, Rastlina a prízrak, Brázda; sú prerušované retrospektívami, ktoré sa týkajú jednotlivých postáv; dramatický spád zvyšuje pásmo Chór, pozostávajúce z dialógov románových postáv vrátane scénických poznámok;

Dej sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny na tichomorskom ostrove Anopopei a jeho základ tvoria boje medzi americkou a japonskou armádou; v centre románu je prieskumný oddiel seržanta Crofta, ktorý sa po vylodení zaoberá budovaním tábora a stavbou cesty do vnútra ostrova, kde je obranná línia Japoncov; prieskumnú čatu vyšlú do japonského tyla; dozvedajú sa, že ich útrapy boli zbytočné, lebo bojové operácie sa na ostrove skončili pre vyčerpanosť japonských jednotiek.

V románe Nahí a mŕtvi autor krutosť, absurditu a nezmyselnosť vojny vyjadril naturalistickým zachytením vojnových útrap a reflexiami hrdinov. V hraničnej životnej situácii sa obnažujú konflikty prameniace z rasových a národnostných dôvodov, ale aj z odlišnej sociálnej skúsenosti jednotlivca. Mailerovo majstrovstvo psychologickej kresby, využitie rôznych jazykových vrstiev, prelínanie časových rovín, striedanie štylistických postupov a uplatňovanie ironického nadhľadu svedčí o jeho schopnosti čerpať z podnetov modernej literatúry.

Autor vykreslil americko-japonský front, ktorý sám zažil ako vojak na Filipínach a v Japonsku. Upriamuje pozornosť čitateľa na priepasť medzi mužstvom a velením,na nedostatok ľudskosti veliteľov a zbytočné riskovanie života vojakov. V centre pozornosti je prieskumnícky oddiel seržanta Crofta ktorého generál Cummings po vylodení na ostrove posiela k pozíciám Japoncov cez vysokohorský terén. Velením povelí svojho bývalého spoločníka Hearna, s ktorým sa nepohodol. Keď sa vrátia do tábora (mali straty na životoch, zomiera aj Hearn) sa dozvedajú, že ich útrapy boli zbytočné, lebo Japonci sa medzitým pre vyčerpanosť vzdali, hoci správy neustále oznamujú, že bojové operácie pokračujú: „Čistenie ostrova pokračuje.“

Norman Mailer - Nahí a mŕtvi (úryvok)

ZBOR

Čo je miliónová rana?

Latrína včasráno. Má šesť dier neďaleko v kroví za táborom a nie je pokrytá nepremokavou plachtou. Na každom boku je žrď a na nej je zavesený kotúč papiera, zakrytý prázdnou plechovkou.

GALLAGHER: Krucinál, ráno si niekedy myslím, že by bolo najlepšie dostať guľku.

WILSON: Chyba je len tá, že si nemôžeš vybrať, kde.

STANLEY: Noná, keby sa to dalo, bol by som už dávno preč z armády.

GALLAGHER: Ach jaj, niet miliónovej rany, aby nebolela.

STANLEY: Niekedy si myslím, že by som dal nohu za to, aby mi už dali pokoj.

WILSON: Ale keď stratíš nohu, zasa je zle: povedzme, si akurát u ženskej a vo dverách sa zjaví jej muž, ako chceš do čerta utekať? (Smiech)

MARTINEZ: Stratiť ruku, hádam.

STANLEY: Kristeježišu, veď je to horšie, to by som teda nechcel. Totiž, ako si bez ruky alebo, nedajbože, bez oboch rúk nájdeš robotu?

GALLAGHER: Ále čo, štát ti dá podporu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#prozaicke rozpravanie o vojne #Protivojnový román

Maturitné otázky z literatúry

Diskusia: 1. a 2. svetová vojna vo svetovej literatúre, stratená generácia - Remarque, Rolland, Hašek, Mailer

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.053 s.
Zavrieť reklamu