Zóny pre každého študenta

1. a 2. svet. vojna v slov. lit - Timrava, Urban, Jašík

1. a 2. svetová vojna v tvorbe slovenských spisovateľov- B. S. Timrava, M. Urban, R. Jašík

BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – predstaviteľka KRITICKÉHO REALIZMU

HRDINOVIA - novela, 1918

Bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským dielom s jednoznačným protivojnovým postojom. Zachytáva obraz slovenskej dediny počas I. svetovej vojny. Dejová línia je slabá. Väčšiu časť kapitol tvoria iba ucelené obrazy z rôznych dedinských a mestských prostredí. Autorka si všíma najmä reakcie ľudí na I. svetovú vojnu.

Novela je kompozične usporiadaná na princípe KONTRASTU, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudí a panských vrstiev.

Tento kontrast sa prenáša i do oblasti charakteristiky postáv — na jednej strane stoja ľudové postavypodnotár Štefan Širický — na druhej strane notár Laci Baláň a ľudia okolo neho (panská vrstva).

V postave notára LaciBALÁŇA vykreslila typ bezduchého, cynického človeka vystupujúceho ako vlastenec, no v podstate zbabelca a egoistu. !!!Práve v súvislosti s ním je názov novely myslený ironicky, pretože o hrdinstve len rozpráva, a keď ho má dokázať, je zbabelý.!!!

Podnotár Štefan ŠIRICKÝ je jeho protikladom. Od začiatku vojnu odsudzuje, uvedomuje si jej nezmyselnosť a následky. Je však pasívny, pretože svoje presvedčenie nevie zmeniť na uvedomelý čin. !!! Jeho individuálny protest sa prejaví na fronte, keď pri záchrane raneného nepriateľského ruského vojaka sám zomrie.!!!

Vystupujú tu i iné postavy, napr.:

Zuza Pekovka – ktorá pociťuje zadosťučinenie, pretože vojna odlúčila Anku Matvejovú od jej mladého muža Ďurka, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil žiť Zuzu s hrbáčom Paľom Pekom.

Hlavná myšlienka diela: vyjadrenie odporu voči vojne a zápas ľudskosti s antihumánnou podstatou 1. svetovej vojny.

Obsah:

Novela začína vyhlásením vojny a mobilizácie. Slovenský ľud prijíma vojnu s odporom, kým hŕstka tamojšej buržoázie jasá radosťou a opovrhuje ľudom, keď vidí, že neprejavujú radosť z vojny. Najviac nadšený je notár Baláň, v kruhu pánov vo svojej kancelárii. Vojna sa však predlžuje a na front odchádzajú i tí, ktorí boli zo začiatku oslobodení. Postupne sa stráca hrdinstvo notára Baláňa, správajúceho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odvod za vojaka až do chvíle, kým si to nevybavil u známeho lekára v odvodovej komisii. Miesto neho odchádza na front podnotár Širický, ktorý na fronte padne.

 Božena Slančíková-Timrava - Hrdinovia (úryvok)- Širického individuálny protest sa prejavuje na fronte, keď zachraňuje raneného nepriateľského ruského vojaka a sám pritom zomrie.

„No a čo vieš o pánu Širickom? Naozaj padol? Rozprávaj o ňom,“ riekol po chvíli. Paľova tvár zvážnela. Vzdychol si.

„Ver je pravda!“ zvesil hlavu. „Boli to chlapík ku každému dobrý ako brat. Ešte aj nepriateľa ľutovali. Koľko ráz som ich už aj prosil, by sa chránili, že ich zabijú. Vždy mi povedali: ,A my čo robíme, aj my zabíjame!´ Raz po bitke, keď sme zahnali nepriateľa, jeden ranený stenal a volal o pomoc. Nik nechcel k nemu, lebo paľba ešte trvala, oni šli. Dosť sme ich prosili, by ich nechali, že je to aj tak nie náš ranený, ale Rus. Nedbali nič, šli k nemu a ako si kľakli, že mu pomôžu, viac ani nevstali. Tam ich guľa trafila do čela...“

 

MILO URBAN (1904 – 1982)

Podobne ako Hronský je predstaviteľom SOCIÁLNO – PSYCHOLOGICKÉHO realizmu v medzivojnovej liter. Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika. V rokoch 1940 – 45 pracoval ako šéfredaktor časopisu gardista. Po vojne žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave.

Začal publikovať veľmi mladý, jeho novely vyšli v 2 zbierkach : Výkriky bez ozveny (1928)

Z tichého frontu (1932)

Jednou z najznámejších sa stala novela Za vyšným mlynom (1926).

V roku 1927 vychádza vrcholné dielo Mila Urbana – román s tematikou 1. svetovej vojnyŽivý bič. Je súčasťou pentalógie(5 románov) s ďalšími románmi: Hmly na úsvite (1930), V osídlach (1940), Zhasnuté svetlá (1957), Kto seje vietor (1964)

Román ŽIVÝ BIČ – je !!!sociálno-psychologický románo 1.svetovej vojne a jej dopade na civilné obyvateľstvo. Autor sa sústredil navnútorný svet ľudí. !!!

Na rozdiel od iných vojnových románov, ktorých dej sa odohráva priamo na frontoch, román Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina RÁZTOKY, ležiaca „pánubohu za chrbtom“, ďaleko od dejiska bojov, ale prežíva vojnu v plnej hrôze.

Vo vývoji deja autor odhaľuje príčiny a pôvodcov vojny, ktorých v románe predstavuje dedinská vrchnosť: notár Okolický, krčmár Áron, žandári, vojenská čata – oni posielajú chlapov na vojnu, odoberajú dobytok pre armádu, ich sa Ráztočania boja. Bolesť, utrpeniea túžba pomstiť sa zjednocuje dedinský ľud do jedného kolektívneho hrdinu, ktorý svoj hnev obracia proti predstaviteľom zlej moci. Na nich sa v závere románu pomstí za odveký útlak a biedu.

Zvláštnosťou románu je, že hlavný hrdina je KOLEKTÍVNY – je ním dedinský ľud Ráztok, ktorý koná ako jedna bytosť, expresívne vyjadruje svoje pocity. (Ráztoky zúrili. Ráztoky lámali. Ráztoky neuvažovali...). Tento druh románu označujeme ako UNANIMISTICKÝ (una anima – jedna duša). Živým bičom sa v románe myslí VOJNA, ktorá bičuje, zasahuje do ľudských osudov - vojna bez rozdielov ovplyvňuje psychiku a konanie jednotlivcov.

Z hľadiska témy je to román vojnový a sociálny, v ktorom sa autor snaží !!!vykresliť dôsledkyvojny na civilné obyvateľstvo v zázemí, !!! ktoré sú trojakého druhu:

Zároveň je to román humanistický, ktorý zobrazuje narastanie utrpenia a biedy ľudu akodôsledok vojny, čo napokon vyústi do ich vzbury voči starej morálke a spoločnosti.

Román sa skladá z 2 častí, ich názvy sú symbolické, ako aj názov samotného románu:

  1. Stratené ruky
  2. Adam Hlavaj jeho meno symbolizuje vzburu, obe časti spolu úzko súvisia

Názov 1. časti symbolizuje bezmocnosť vtedajšieho človeka voči vrchnosti a jeho neschopnosť vzbury. Symbolizuje chýbajúce ruky na poliach, ale aj fyzickú stratu, rany z vojny a beznádejAdam Hlavaj nie je tradičný hrdina, stáva sa ústrednou postavou až v 2. časti a svojím konaním symbolizuje !!!  živelný odpor ľudu proti vojne, vrchnosti a sociálnemu útlaku. !!! Jeho vzbura je však individuálna. !!!Dedina Ráztokyprechádza prudkýmuvedomovacím procesom a to od pokory – v úvode k vzbure– v závere, keď sa celá dedina postaví proti nenávidenému notárovi Okolickému, a končí záverečnou scénou rabovania a zapálením krčmy Žida Árona. !!!

!!! Dovtedy pasívni Ráztočania sa menia v závere na symbolický živelný živý bič. !!!

  1. Stratené ruky

Autor oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím a postavami prostredníctvom jednotlivých príbehov. Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až potom, keď z obchodov zmizla múka, petrolej, všetko zdraželo a polia zostávajú neobrobené. Nastal hlad a bieda. Autor vplyv vojny zobrazil na dramatických dobových udalostiach a na osobných tragédiách:

Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako nemého a bezrukého mrzáka. Autor dedinský ľud neidealizuje, ostro ho oddeľuje od príslušníkov panskej vrstvy.

Štefan Ilčík, ktorý sa vzbúri voči bezduchému drilu v armáde, zabije v afekte rýľom svojho nadriadeného dôstojníka – čatára Róna, ktorý neľudsky zaobchádza s podriadenými vojakmi, za čo ho popravia - zastrelia.

Eva Hlavajová, ako najväčšia obeť vojny v zázemí, ktorú zneužijenotár Okolickýza sľub, že jej pomôže dostať muža z frontu. Eva otehotnie, celá dedina ju odsudzuje, porodí notárovho syna, ale neprizná skutočného otca. Východisko vidí v samovražde – utopí sa. Jej syna Adamka si berie k sebe Ilčíka.

  1. Adam Hlavaj

Druhá časť je ucelenejšia, zjednocuje ju postava Adama Hlavaja, ktorý až v nej bezprostredne vstupuje do deja. Adam zbehne z východného frontu (odpor a nesúhlas s vojnou) a skrýva sa v Ráztokách, kde notár proti nemu rozpúta prenasledovanie. Adam sa snaží zistiť kto je zodpovedný za smrť jeho ženy. Vo vzbure voči vrchnosti a pánom ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva nositeľom deja až po záverečné kapitoly románu, keď do popredia vystupuje ľud, aby sa živelnou vzburou proti pánom a zúčtovaním so zlom: vyhnanie vojakov z dediny, utopenie Okolického kolektívom dediny, rabovanie krčmy Žida Árona a jej zapáleniepomstil za odveký útlak a vojnové útrapy.

Štruktúra diela:

ILČÍČKA – najprepracovanejšia, najdynamickejšia postava dielatragická. Jej milovaného syna Štefana Ilčíka odvedú na vojnu, tam nezvládne týranie nadriadeným a zabije ho, za čo ho popravia. Matka sa nedokáže zmieriť so smrťou syna, práve u nej sa najviac prejavíživelnosť celej dedinybojuje proti bezpráviu svojím spôsobom. Ako jediná pomáha Eve Hlavajovej, postará sa aj o malého Adamka.

EVA HLAVAJOVÁ – mladá, krásna žena miluje svojho muža, kvôli nemu je ochotná zniesť aj poníženie, zneužije ju notár Okolický. Pre tehotenstvo ju dedina zavrhne, keďže mlčí a nikoho neobviňuje, myslia si, že otehotnela dobrovoľne. Nik jej okrem Ondreja Koreňa a Ilčíčky nepomôže, nevládze obrobiť polia, so synom hladujú. Po pôrode sa utopí v rozvodnenej rieke.

ADAM HLAVAJ – prchý človek, koná pudovo, dezertuje z frontu. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu proti vojne, vrchnosti a sociálnemu útlaku spolu s Ilčíčkou. Vráti sa domov a keď sa dozvie, čo sa stalo Eve, najprv sa nahnevá, ale potom si uvedomí, že jej musel niekto ublížiť, inak by nezvolila taký koniec. Chce potrestať notára, ale nechce ho zabiť, lebo si uvedomuje, že by to bola vražda. V závere podpáli krčmárov dom.

Notár OKOLICKÝ – pochádza zo zemianskeho rodu. Nečestný, vypočítavý, k obyčajným ľuďom pristupuje z pozície moci. Nemajú ho radi, lebo reprezentuje štátnu moc, ktorá ich oberá o deti, mužov, majetok. V závere sa snaží uniknúť rozvášnenému davu dedinčanov vo voze so slamou, ale objavia ho a ponoria do potoka, nechajú mu podopretú hlavu, aby mohol dýchať, ale on sa utopí.

!!!!!Urban zobrazil nekontrolovateľnýsociálny pohyb dediny ako celku. Nevytvoril klasickú hlavnú postavu, ktorá by bola nositeľom deja – kolektívny hrdina: dedinský ľud Ráztok. Postavám dokonca chýba podrobný opis, nevieme ako presne vyzerali.

V románe autor prekonal tradičný realizmus a nadväzuje na lyrizovanú prózu používaním vnútorného monológu, lyrizáciou textu, kompozíciou a stupňovaním napätia.

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Milo Urban - Živý bič (úryvok) = v závere, keď sa celá dedina postaví proti nenávidenému notárovi Okolickému, a román končí scénou rabovania a zapálením krčmy Žida Árona.

!!! Dovtedy pasívni Ráztočania sa menia v závere na symbolický živelný živý bič. !!!

 

So strašnou, cynickou, nahou pravdou ľud sa vrhol znova do murovaného stavania. S dvojnásobnou zúrivosťou bral, čo sa vziať dalo, lámal, šalel v tom ukrutnom, bezmedznom pustošení.

Adam Hlavaj, vidiac to všetko od plota, kde stál s Kramárom a Rončiakom, zamračil sa. Bez slova vošiel do domu, ale sotva sa zjavil znova na prahu, zo strechy vyšľahol oheň. Sucho bolo, preto sa šíril tak chytro a za krátky čas celá strecha bola v ohni.

„Horí!“ ozvali sa výkriky.

Ľud, nechajúc všetko tak, zmätene utekal z dosahu žeravých uhlíkov, ktoré časom v mocných snopoch vyskakovali spod prepadávajúcich sa trámov, vírili vo vzduchu, krútili sa chvíľu a padali nadol. PESONIFIKÁCIA = lyrizácia textu

„Čo si to urobil?“ zašepkal Kramár, zarazene hľadiac na Hlavaja, opierajúceho sa chrbtom o plot.

„Ako vidíš,“ odvetil.

Potom sa zasmial.

Zasmial.

A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre. . PESONIFIKÁCIA = lyrizácia textu

RUDOLF JAŠÍK (1919 - 1960) – slovenská próza po r.1945

Východiskom jeho literárnej tvorby sa stalo detstvo, rodné Kysuce, účasť na východnom – ukrajinskom fronte počas 2. svetovej vojny a SNP. Za života vydal iba dva romány, ostatná časť jeho tvorby vyšla posmrtne. Knižne debutoval románom v r. 1956 Na brehu priezračnej rieky.

V druhom románeNÁMESTIE SVATEJ ALŽBETY (1958) - zobrazil pomery v malom slovenskom meste v prvých rokoch existencie slovenského štátu. !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Štruktúra diela: Román PSYCOLOGICKÝ a SPOLOČENSKÝ (sociálny) = spája intímny príbeh a vážny spoločenský problém, ktorý má lyrizujúci charakter (biblická symbolika v názvoch kapitol, symbolika lásky, lyrické opisy, dialóg s neživými predmetmi - slnkom, vežou, gaštanom). V románe sú okrem dialogických častí mnohé reflexie (úvahy) a lyrické opisy. Jašík využíva prostriedky LYRIKY, napr. kontrast, prirovnania, metafory, prívlastky a personifikácie. Niektoré časti románu preto pôsobia ako báseň v próze. Najpoetickejšie sú autorove úvahy o láske.

Láska v Jašíkovom chápaní nie je len citový vzťah medzi dvoma ľuďmi, znamená preňho trvalú hodnotu, ktorú človek stavia proti smrti.

Román o tragickej láskeje obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu a odsúdením rasovej diskriminácie. Láska Igora a Evy symbolizuje nezničiteľné hodnoty života.

Skladá sa: z 15 kapitol so samostatnými názvami.

Je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“

Použil on – rozprávanie.

Témou románu je TRAGICKÁ LÁSKA dvoch mladých ľudí, ale i vykreslenie spoločenských pomerov najmä GENOCÍDY, teda vyhladzovania ŽIDOV.

V príbehu lásky židovského dievčaťa Evy Weimannovej a 18 - ročného Igora Hamara ožíva tragickáatmosféra vojnových rokov, kedy nemeckí fašisti na Slovensku likvidovali Židov. Vo svete krutého fašizmu, zabíjania a vraždenia, nemá ich láska priaznivé vyhliadky a končí sa tragicky pri odsune Židov do koncentračného tábora zastrelí Evu nemecký dôstojník.

 

Dej románu sa odohráva v slovenskom malomeste v NITRE ako „MESTO POD VINIČNÝM VRCHOM “ od konca leta do začiatku jesene 1941.

Autor !!! posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa postave, radí jej.!!!

Celým dielom sa vinie

Autor zachytáva arizáciu (odoberanie majetku židovskému obyvateľstvu a jeho prideľovanie nežidovským občanom, prívržencom vládneho režimu), vraždy zo zištných dôvodov, udavačstvo pre peniaze.

Veľmi realisticky vyznieva rozčlenenie Židov podľa majetku a podľa reakcie na situáciu, v ktorej sa ocitli :

bohatí HELDEROVCI si chcú kúpiť slobodu odchodom za hranice

MAXIstarý múdry Žid (Maximilián Schlesinger) pochopí, aký tragický koniec čaká všetkých Židov. Strach z budúcnosti sa snaží prekonať vzburou - šesťcípu hviezdu si prišije na chrbát, východisko hľadá v alkohole. Na vlastnom živote mu nezáleží, chce pomôcť Igorovi a Eve

SAMKO - našetrené peniaze nechce obetovať na pokrstenie Evy, po jej smrti otrávi svoju rodinu, rozhodne o nej dopredu, pretože vie, že ich čaká deportácia

Na predmestí Nitry - Námestí svätej Alžbety, bývajú najmä chudobní, menej majetní obyvatelia, medzi nimi i mnoho Židov. Tu bývajú i hlavné postavy románu: Igor, Eva, Samko, Maxi, holič Flórik, obuvník Maguš a Žltý Dodo.

Láska Igora a Evy sa zrodila pomaly, nenápadne, keď sa Eva stretáva s Igorom po večeroch vo veži kostola. Igor sa ju snaží zachrániť krstom a sobášom, avšak farár žiada veľa peňazí - 10 000 korún. Okolnosti ich lásku napokon zničia. Nemci židovské obyvateľstvo postupne odvliekajú do koncentračných táborov a Evu pri geste odporu a odvážnom prejave ľudskosti zastrelí nemecký dôstojník.

S týmto tragickým príbehom lásky môžeme v románe sledovať i širší obraz ľudí najmä z radovžidovského obyvateľstva a medziľudských vzťahov v malom meste v období hrôzy a strachu smrti, ktorý rozsieva fašizmus.

 

Hlavné postavy:

IGOR HAMAR - je osemnásťročný chudobný chlapec, ktorý musí zanechať školu, pretože opatruje chorú matku - má rakovinu, zamiluje sa do židovského dievčaťa Evy a nechápe prečo sa ľudia musia deliť na kresťanov a Židov. Otca stratil už pred rokmi a živí sa rôznymi príležitostnými prácami.

 V románe cez osobnú tragédiu mení z chlapca na muža, a to za cenu straty detstva a prvej lásky. Vývin udalostí ho napokon prinúti ku konaniu – individuálnej vzbure, že zabije holiča Flórika, ako akt pomsty za stratu Evy, no uspokojenie nenachádza, pretože Evu mu už nik nevráti.

EVA WEIMANNOVÁ - je Židovka, jej otec Samko (Samuel) rozváža spolu so spoločníkom Maxim uhlie (Samko vlastní voz a Maxi kone). Samko šetrí, aby mohol odkúpiť od Maxiho kone, pretože sa chce osamostatniť.

Záporné postavy:

 ŽLTÝ DODO- je ochotný pre peniaze zradiť každého, i svojho priateľa. Bezcharakterný zlode­j a povaľač z Námestia svätej Alžbety. Je jedným z udavačov, za každého udaného Žida, ktorý chodí po meste bez hviezdy dostane sto korún. Tajomník strany mu naznačí, aby do zoznamu tých, čo „nenosia hviezdy“ zapísal najmä bohatých Židov (niektoré mená mu sám nadiktuje).

!! holič a karierista JÁN FLÓRIK – túži po kariére a majetku, !! je holičom v židovskej štvrti na Námestí sv. Alžbety. Keď vidí, ako bohatnú gardisti, predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Jeho cieľom je získať židovský majetok a kúpiť si krásny salón na hlavnej ulici. Neštíti sa ani vraždy. Vstúpi do HSĽS a „pracuje“ na sekretariáte strany ako politický referent. Pri­sľúbi pomoc bohatému židovskému kožušníkovi Helderovi. Dohodnú sa, že jemu, jeho žene a ich malému synovi pomôže dostať sa za hranice. Za mestom ich zabije a zakope pri lesíku. O niekoľko hodín sa vracia do mesta aj s bohatou korisťou - šperkami a peniazmi Helderovcov a nasťahuje sa do ich krásnej vily.

Dej:

Igor a Eva sa majú radi. Po večeroch sastretávajú vo veži kostola na Námestí svätej Alžbety.

V tom čase vyjde nariadenie, že každý Žid musí nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Eva má strach, veľmi sa bojí. Igor nechce, aby ju nosila. Nevie pochopiť, prečo by sa Židia mali značkovať ako nejaké kone.

Igor sa začína o Evu báť. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu pokrstiť a oženil sa s ňou. Farár najprv váha, ale potom súhlasí. Pýta si však desaťtisíc korún. Evin otec, Samko odmietne Igorovi dať peniaze, povie mu, že Eva sa narodila ako Židovka a Židovkou aj zostane. Za našetrené peniaze si chce od Maxiho kúpiť kone. Keď sa to Maxi dozvie, nahnevá sa na Samka. Predá mu kone a dá Igorovi sumu, ktorú poža­doval farár. Za zvyšok peňazí mu má Samko každý deň doniesť liter rumu a nejaké jedlo. Igor sa ponáhľa za farárom, ale ten mu už nechce vystaviť dokument. Bojí sa, situácia je stále vážnejšia.

Igor si odvedie Evu k sebe domov. Myslí si, že tam bude vo väčšom bezpečí. Eva sa stará o Igorovu chorú matku až do jej posledných chvíľ. Na jej pohreb príde mnoho obyvateľov z Námestia svätej Alžbety, najmä Židia.

Zúfalému Igorovi poradí obuvník Maguš, aby odišiel s Evou do hôr, kde je jeho brat horárom. Je však neskoro. V ten deň začnú Nemci za pomoci gardistov odvádzať Židov. Gardistom velí Flórik a Haso. Medzi odvedenými je aj Eva. Pridajú ich ku skupine bohatých Židov z vilovej štvrte (podľa zoznamu Žltého Doda).

Viac než tristo ľudí naženú do budovy židovskej školy a na druhý deň ich odvádzajú cez celé mesto na stanicu do transportného vlaku. Nudiaci sa nemecký dôstojník zavolá k sebe malého židovského chlapca, dá mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec obráti a chce sa vrá­tiť k matke, zastrelí ho. Eva a dvaja mládenci chcú odniesť telo mŕtveho chlapca a vtedy ich Nemci zastrelia. Eva umiera s Igorovým menom na perách.

Po Evinom pohrebe sa Samko rozlúči s Maxim a s Igorom. Prosí Igora o odpustenie, myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. On a jeho žena nechcú, aby aj ich syna Róberta stihol rovnaký osud ako Evu, a preto sa roz­hodnú spáchať samovraždu. Večer nasype Samko do polievky - do ich poslednej večere - jed.

 Igor sa nemôže vyrovnať so smrťou Evy, zostal sám a samota ho desí. Z úcty k svojmu mŕtvemu

priateľovi a jeho rodine si Maxi prešije hviezdu a hrdo ju nosí na hrudi. Igor sa rozhodne pomstiť Flórikovi. V noci naňho počká pred vilou Helderovcov a zabije ho železnou tyčou. Potom ide rovno k rieke, hodí tyč do nej a nakloní sa, aby skočil do vody. Vtedy prichádza k nemu Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky, a odvedie ho preč.

Rudolf Jašík - Námestie svätej Alžbety (úryvok) = stretnutie Igora a Evy v kostole sv. Alžbety

Eva sa postavila k Igorovi a načúvali. Tĺkli im srdcia. Bolo to vzrušujúce – kradnúť sa necestami na zakázané miesto, v noci pusté, chladné. A robili to každý večer. Len čo sa gaštan na jar odial do lístia, až do pozdnej jesene, kým nespŕchlo, do žlta, do hneda sfarbené. A takto už druhý rok.

Ticho zvoní, ticho šepce, má svoju melódiu. A kostolné obzvlášť. Drevené lavice v chrámovej lodi pukajú, šuštia. Ticho žije.

.................................................

Pohliadla na lístočky, potom na jeho tvár, sklonila sa k nemu a letmo ho pobozkala, vyrieknuc len jediné slovce:

- Igor!

On sa usmial, ale náhle zvážnel. Igor! Či aj ty, osemnásťročný vieš, že je niečo nekonečne smutného vo vašej láske? Tvoje oči sú zanietené. Ty sa len takýmito očami dotýkaš svojej Evy. Aby si ju nezranil. Ty to nehľadáš. Ty si to nekonečne smutné už našiel. Vieš, že je to čas, hrdzavý a umierajúci čas, zakrádajúci sa hlavnou ulicou a uličkami mesta pod viničným vrchom. I námestím.

,Čože hľadáš takými očami, Igor?´

Lásku a v láske život.“

Osemnásťročný! Aký múdry!

Lebo láska je večná ako život. Nedá sa obsiahnuť jedným objatím, ani jedným pohľadom.

Krásne je vždy večné.

Jašík využíva prostriedky lyriky= metafory, prívlastky a personifikácie: hrdzavý a umierajúci čas, zakrádajúci sa hlavnou ulicou a uličkami, takýmito očami dotýkaš svojej Evy Niektoré časti románu pôsobia ako báseň v próze. Najpoetickejšie sú autorove úvahy o láske.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/20209-1-a-2-svet-vojna-v-slov-lit-timrava-urban-jasik/