Zóny pre každého študenta

Balada - ľudová, umelá, Kráľ, Botto, Hviezdoslav

BALADA - ľudová + umelá balada, Botto, Kráľ, Hviezdoslav

BALADA(lat. ballare – tancovať) – je epický žáner so smutným až pochmúrnym, rýchlo gradujúcim dejom, ktorý ma obyčajne tragický záver. Obsahuje lyrické aj dramatické prvky. Dej je veľmi zhustený a udáva sa iba náznakmi. Príčina konfliktov nie je vyjadrená, alebo sa o konfliktoch dozvedáme iba z vyjadrenia postáv - priama reč. Príznačná je zvýšená subjektívnosť (opakovacie štylistické figúry, refrén a zveličenie). Balada sa udalostí dotýka, ale širšie ich nevysvetľuje.

Vystupujú v nej rôzne nadprirodzené a záhrobné bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, umrlci, víly, strašidlá... !!Hrdina balady zahynie alebo ho stihne krutý trest. !!

Balady majú niektoré spoločné vlastnosti:

  1. vyznačujú sa ostrým začiatkom
  2. ich jazyk je jednoduchý, básnik vyjadruje vlastné pocity a myšlienky
  3. dej je vyrozprávaný formou DIALÓGU alebo sa udáva prostredníctvom akčných motívov
  4. téma je obyčajne TRAGICKÁ
  5. vyskytuje sa REFRÉN
  6. autoštylizácia najmä v subjektivizovanej balade

Vznikla na konci stredoveku z ľudovej slovesnosti. Jej názov je talianskeho pôvodu, ale do Európy sa rozšírila z Veľkej Británie. Zo začiatku tvorili balady kočovní bardi, ktorí ospevovali krvavé boje medzi Škótmi a Angličanmi, ľúbostné príbehy alebo krvavé či nešťastné príhody. Texty sa spievali na dvoroch šľachty, tržniciach a na uliciach miest. Na základe ľudovej balady neskôr vznikajú umelé balady. Rozlišujeme: ĽUDOVÚ a UMELÚ baladu.

DRUHY balád:

Nositeľom zla, vykonávateľom smrti alebo iného trestuv ľudovej balade (alebo v umelej balade ľudového typu)je zvyčajne nadprirodzená bytosť alebo vec, človek, ktorý má nadprirodzenú schopnosť.

Príčinou smrti alebo potrestania je zvyčajne porušenie zvyklostí, povery, zákazu navštíviť isté miesto, porušenie prísahy, nedodržanie sľubu, ublíženie nevinnému.

IŠLI HUDCI HOROU – ĽUDOVÁ BALADA

Išli hudci horou, nárečie – ľudové slová Druhý raz zaťali, gradácia

horou javorovou. Zhustený dej do krvi preťali. Tragika- zakliate dievča

Našli drevo krásno, nárečie Tretí raz zaťali, gradácia

na husličky hlasnô. nárečie taký hlas počuli:

,,Iba ho zotnime, priama reč ,,Ach, nie som ja drevo, priama reč

a sebou vezmime.“ drevo javorovô, nárečie

Prvý raz zaťali,  gradácia ale som ja dievča, tragika – zakliate dievča do stromu

íverček vyťali. z mesta richtárovo. nárečie

Vznikala od konca 18. storočia. V období romantizmu zdrojom umelých balád boli ľudové balady a národné povesti a báje.Časté sú dialógy postáv. Umelá balada na rozdiel od ľudovej balady má viac monológov, v ktorých sa dozvedáme o strachu, výčitkách svedomia či pocitoch postavy. Zo slovenských básnikov prvý začal tvoriť umelé balady v duchu ľudových J. Kráľ napr. balada Kríž a čiapka, Bezbožné dievky. Vyberá si motívy, ktoré sú nositeľmi baladického deja: tajomstvo, záhada, fantastickosť a usiluje sa o gradáciu tragickej udalosti.

Z českých autorov píše balady: Ján Neruda, Karel Jaromír Erben, Petr Bezruč

Prvým známym autorom balád bol v európskej literatúre Francois Villon (humanizmus a renesancia) - villonská balada: má 3 strofy 7 až 12 veršové, štvrtú 4 až 6 veršovú, končia sa refrénom.

 !!! Podľa toho, KTO VYSTUPUJE v umelej balade, KTO SPôSOBÍ SMRŤť alebo realizuje trest, a podľa TÉMY poznáme:

  1. SUBJEKTIVIZOVANÚ baladu
  2. Baladu ĽUDOVÉHO TYPU
  3. SOCIÁLNU baladu
  1. 1. SUBJEKTIVIZOVANÁ BALADA – má:

JANKO KRÁĽje najrevolučnejší básnik romantizmu. Bol samotár, rád sa túlal, preto dostal prezývku divný Janko.  Spojil osobný zážitok s osudom národa, pre jeho tvorbu je typická:

Východiskom jeho tvorby sa stala ľudová slovesnosť. Sloboda, revolúcia sú základné pojmy v jeho tvorbe.

Balady - blízky vzťah k ľudu a svoje revolučné názory vyjadril autor v baladách (napr. Zverbovaný, Pánv tŕní, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky).

Najväčší ohlas mala balada ZAKLIATA PANNA VO VÁHU ADIVNÝ JANKO (1844)!!! je to SUBJEKTIVIZOVANÁ balada – okrem epického rozprávača a postáv je v nej prítomný aj lyrický hrdina !!! (v úvodnej časti balady).

Vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa. !!! Vyjadril v nej smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a túžbu priniesť mu slobodu. !!!

Na rozdiel od ostatných balád, kde autor vykladá dej, tu vystupuje básnik – hrdina v 1. osobe (AUTOŠTYLIZÁCIA).Lyrický hrdina Janko - ­nespokojenec, chce oslobodiť zakliatu pannu, ale zahynie vo vlnách Váhu. !!! Oslobodenie zakliatej panny znamená túžbu autora priniesť slobodu slovenskému ľudu. !!! Dielo vychádza z ľudovej povestio zakliatej panne, ktorá zláka mládenca do hlbokej rieky 

Baladu môžeme kompozične rozdeliť na 3 časti:

  1. časť: ÚVODNÁ – ÚVAHOVÁ, SUBJEKTIVIZOVANÁ časť - autoštylizácia v úvode, opis krajiny, rodiny, ľudového manželstva
  2. časť: VLASTNÝ BALADICKÝ PRÍBEH - Janko sa snaží odkliať zakliatu pannu, v tejto časti aj zahynie, povesť o zakliatej panne
  3. časť: krátky záverečný EPILÓG  - zavŕšenie Jankovho príbehu a obraz okolia Váhu 

Nie je to čistá balada: dochádza tu ku kombinácii: balada + povesť, balada + ľudová balada

Určenie miesta: „ v tom kraji tam pri Váhu“

Čas nie je presne určený, je tu epický čas, nie biologický

  1. Úvahová časť - subjektivizovaná časť s lyrickým hrdinom, ktorý hovorí o svojich tragických životných pocitoch. Obsahuje autorove úvahy, opis kraja o akom sníva, kraj oviec, ale i zbojníkov, kde niet nenávisti a súperenia. Krajinu prirovnáva k smutnej vdove.

Pri Váhu žije rodina, kt. má jedného syna - divného Janka. Odlišuje sa od dedinčanov svojou dobrovoľnou samotou, nestojí o lásku, nedodržiava zvyky, nechce sa obliecť do nedeľných šiat, neváži si život, otec je k nemu krutý, matka ho bráni.

Je hrdý, smelý, samotár, nepochopenie ostatnými ho vyháňa do prírody, kde hľadá útočisko a samotu. Blúdi krajom v čiernom plášti ako havran. Autor vykresľuje obraz človeka, ktorý nenachádza nikde porozumenie (je to sám autor). Nikto ho nechápe – dedina ani najbližší, je divný, smutný, preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie.

 Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, v úvode ja- rozprávanie(autoštylizácia) tu on- rozprávanie

 hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; (3.osoba on synček)

nikoho si neváži, nikomu nedvojí typický romantický hrdina – samotár, smutný, nepochopený

v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí

 ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,

 jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť. Motív: obraz rodiny: synček, otec, matka

Otec ho ako koňa mláti od malička, obraz samoty: nemá kamarátov

s plačom ho napomína biednučká mamička: obraz prírody: Váh

ale čo sám archanjel prvší z neba stúpi,

ver´ Janík ani tomu na krok neustúpi.

 Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,

samotný na nábreží on Váhu sedáva:

často keď s koňmi idú za rána bieleho,

ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.

!!! Divný Janko nie je iba dedinský chlapec, ktorý je divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý, ale ide o obraz Kráľovej – štúrovskej generácie a samotného J. Kráľa (autoštylizácia) v čase, ktorý mu nepraje. !!!

S hrdinovou vnútornou rozorvanosťou ostro kontrastuje idylický obraz prírody uvedený lúčkami, pastierikom s ovčičkami. Zdrobneniny, nežné výrazy v texte sú prejavom lásky autora k rodnému kraju.

Spočiatku lyrický hrdina - autor vystupuje v prvej osobe, ale v závere úvodnej časti sa postupne mení na „divného Janka“, lebo len tak môže splniť básnikov zámer. Svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činnom, typickým preromantického hrdinu rozhodne sa oslobodiť zakliatu pannu. Autor používa 13 – slabičný verš, združený rým aa bb cc.

  1. V baladickom príbehu (ponáška na ľudovú baladu)balada – povesť - !!! oslobodenie zakliatej panny znamená príchod slobody. !!!Panna v ľudovej slovesnosti je symbolom slobody.

Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pannu. Táto časť má rýchly spád a speje k tragickému koncu. Dej graduje, blíži sa polnoc (večer, 11 hodín, 12 hodín). Opis prírody je dynamický, dominuje tajuplnosť, strašidelnosť. Janko uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu, vrhne sa do vody, aby ju zachránil. Jeho čin – vyslobodenie panny – je TITANSKÝM činom za všetkých.

Zomiera, pretože si zabudol prevrátiť múď – vrecko na tabak na kabáte - podľa povery môže oslobodiť zakliatu pannu len ten, kto o polnoci skočí do Váhu a prevráti si šaty naopak.Používa: 7 – slabičný a 6 – slabičný verš, rým abcb.

  1. Krátky záverečný epilógzobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodou (opis ležiaceho Janka na brehu), postava pastierika idúceho dolu dolinou pripomína úvodný idylický obraz prírody z 1 časti. Teraz však pastierik prináša novinu o tragickej smrti Janíčka a dopovedanie príbehu, že si zabudol prevrátiť MÚĎ. Janko je jednak hrdina, ktorý nebol úspešný vo svojom titanskom čine,ale aj pripodobnením na štúrovskú generáciu (Kráľa samého), ktorá sa snaží o zmeny v spoločnosti. Janko už nie je Janko, ale sokol (symbol štúrovcov):

Videl som sokola, videl som zbitého, videl som Janíčka na Váhu mŕtveho,

 Opäť dominujú zdrobneniny a 13 – slabičný verš, združený rým aa bb cc.

Konf1ikt v balade vyplýva z túžby po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Hrdina hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou. Autor využíva epické prostriedky (rozprávanie, opis) na zdôraznenie tragickosti príbehu.

Hlavné motívy: samota (samotár vylúčený z kolektívu dediny), hľadanie šťastia (odkliatie panny), motív rodiny, rodného kraja, krajiny, náboženský motív (vstúpenie, pátričky, krížik, Kristus).

Formálna stránka: slová z nárečia (nôti, múď, svrčina), zdrobneniny (dolinôčka, mužíček), prelínanie epických a lyrických častí ( strieda ľudovú slovesnosť s umeleckým štýlom), využíva symboly, expresíva, gradácia, 13- slabičný verš a združený rým AABB

  1. UMELÁ BALADA ĽUDOVÉHO TYPU– !!!má prudko stúpajúci dej bez prítomnosti autora, smrť spôsobí nadprirodzená bytosť alebo moc,!!! napr. Ján Botto Žltá ľalia

JÁN BOTTO, najmladší zo štúrovských básnikov (slovenský romantizmus)

Znaky Bottovej tvorby: vychádzal  z ľudovej slovesnosti, V jeho tvorbe dominovala baladickosť, elegickosťmotív smútku a utrpenia.

ŽLTÁ ĽALIAje umelá balada ľudového typu, na rozdiel od ľudovej balady sa začína opisom prostredia:  Stojí, stojí mohyla, predstaví sa ľalia, ktorá prehovorí ...pomôžte mi v mojom žiali, nasleduje rozprávanie o skupine mladých ľudí, ktorí natrafia na tŕnie a chrastie, čo sa nedá vyťať. V ňom rastie a o pomoc volá ľalia. Idú za starou mamou, aby sa spýtali, čo je to za úkaz, a ona im prerozpráva baladu.

V balade rieši MRAVNÝ KONFLIKT = ! porušenie manželskej prísahy vernosti, lásky až za hrob,! manželia Adam a Evička si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Adam náhle zomrie a Evička si Adama pochová pod prah domu. Prvý mesiac spomína na Adama každú hodinu, druhý každý deň. Eva smúti, smútok čoskoro pominie a daný sľub nedodrží.

Prichádza pokušiteľ – pán vo fráčku s kopýtkami - čert, ktorý skúša jej vernosť. Eva jeho lákaniu podľahne a sľúbi mu, že sa za neho vydá. Mŕtvy Adam si o polnoci prichádza po svoju nevernú ženu (vychádza spod prahu, kam si ho žena pochovala, aby naňho nezabudla) a pýta sa Evy či držala prísahu. Eva mu zomiera v náručí.

Za MORÁLNY PRIESTUPOK nasleduje TREST, mení sa na žltú ľaliu, ktorá zvyšok života prežije v tŕní a chrastí. V balade prevláda DIALÓG.

Ján Botto - Žltá ľalia (úryvok)

Stála tu raz chalupčičkaA zdrobnenina Tu dva prsty hore vzali,
samá, samá samučičká. A  zdrobnenina na zem, nebo prisahali:
Stála ona medzi lesy, B „My budeme večne svoji, sľub lásky až za

jak ľalija medzi plesy; B prirovnanie nás ani smrt' nerozdvojí!“  hrob, priama reč

a v nej mužík so ženičkou, zvolanie
ako holub s holubičkou. prirovnanie zdrobnenina
Žili si tu v zime, v lete,
nevedeli nič o svete -
žili si tu sami dvaja,
jak dakedy vprostred raja prirovnanie
sám Adamček, sám s Evičkou zdrobnenina
ako holub s holubičkou.
Hej, Evička, anjel biely,
nedal bych ťa za svet celý!
Dialóg, zvolanie
„Ja, Adamko, bez teba priamareč, zvolanie
nechcem ani do neba!“
.

  1. SOCIÁLNA BALADAnovší typ balady. !!Nie vždy na konci balady je smrť, výsledkom môže byť strata zdravia, šťastia, blízkeho príbuzného. Tragiku hrdinov nespôsobuje nadprirodzená bytosť, ale vyplýva z nespravodlivých sociálnych vzťahov(matka a pastorkyňa, vojna, hlad), majetkových pomerov, triednych rozdielov. !! Hrdina neporuší závažné dohody alebo zásady, je obeťou, nie potrestaným človekom. !!!

Pavol Országh HVIEZDOSLAV (realizmus): ZUZANKA HRAŠKOVIE 1900, (sociálna balada) Obsah:

Realistický príbeh o dievčatku, sirote Zuzanke, je malé dieťa, ktoré stratilo matku. Žije na gazdovstve so svojim otcom a macochou. Postupne sa dozvedáme o týraní Zuzanky macochou, trestá ju zato, že sa v práci a pri varovaní mladšieho brata ušpiní. Hľadá útočisko u otca, tety, ale nikto jej nechce alebo nevie pomôcť. Nemá sa komu požalovať, len mŕtvej matke na cintoríne. Tam si sukienku zašpiní od blata ešte viac, snaží sa oprať okraj šiat v rozvodnenom potoku a utopí sa. Mŕtva matka ju vypočula a prichýlila k sebe. Macochu trestajú bezsenné noci, keď sa jej zjavuje Zuzankina tvár.

 Štruktúra diela:

Pavol Országh Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie (úryvky)

Zuzanka Hraškuľča: púpavka, žubrienka. kontrast:vyjadrovanie ROZPRÁVAČA (SÚCIT)

Ubije mater ju: zaplače, postenká, násilie (bitka)

v kútik sa utúliac, metla kde, u dverí;

zodvihne z úchytku

posúcha úlomček upadlý materi: Zuzanka je to, čo si uchmatne

zúbky naň vycerí . . .

Zabudne na bitku.

_______________

Mať však len macocha. „Kdes´ bolo, šklbane?“ dialogická formu, kdes - skracovanie: kde si

„Na dvore. . . .“ kontrast:prehovor MACOCHY (expresíva) vulgarizmy, zveličenia

A laby do kolien sfafrané? . . .“ hyperbola - zveličenie (nohy ) zašpinené, opytovacia veta

Nebite! Jurík náš v mláčku ma sotil, ten . . . násilie (bitka), zvolanie

Odbehnem k vodičke . . .“ apoziopézy

Pačrev! Prv však ťa ja . . .“ Kam čiahla: ogrgeň . . . vulgarizmus, ogrgeň – buchnát, zvolanie

Rata! . . . Váš Jurík: preň . . . zvolanie

Joj – poviem totčičke . . .“ citoslovce- apoziopéza- nedokončená výpoveď

__________________________

Fikajúc prihnalo na cmiter. U hrobu archaizmus, predzvesť smrti

pokľaklo. – Bolestnú zodvihlo žalobu: ochranu (útočisko) hľadá u mŕtvej matky na cintoríne

Mamičko, nespite! Vstaňte! Veď po svite . . . apoziopéza- nedokončená výpoveď

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/20211-balada-ludova-umela-kral-botto-hviezdoslav/