Medzivojnová poézia, Lukáč, Smrek, Fabry

Slovenská medzivojnová poézia (1918-1945) – neosymbolizmus: E. B. LUKÁČ, vitalizmus: J. SMREK, nadrealizmus: R. FABRY

Spoločensko – historické pomery

Vznik Československej republiky v r. 1918 = slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia. Vznikli slovenské kultúrne ustanovizne: Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, bola obnovená činnosť Matice slovenskej.

Básnici sa vyrovnávajú so zážitkami z vojny. V tomto období existovalo popri sebe niekoľko básnických škôl a skupín. V nebývalom počte rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi.

Umelecká pestrosť poézie : VEDIEŤ vymenovať a charakterizovať!!!

  1. Staršia generáciaJanko Jesenský, Vladimír Roy (impresionizmus, symbolizmus)
  2. Prechodná generáciaMartin Rázus a Štefan Krčméry ( nadviazali na tradíciu P. O. Hviezdoslava a I. Kraska, uprednostňovali národnú a obrannú tému)
  3. Mladí autori:

 

NEOSYMBOLIZMUS:  EMIL BOLESLAV LUKÁČ (1900 – 1979)

Znaky Lukáčovej tvorby: od NEOSYMBOLIZMU – k DOLORIZMU Vedieť!!!!

  1. je predstaviteľom neosymbolizmu = druhá vlna symbolizmu (20 – 30-te roky 20. stor.)
  2. NAJPESIMISTICKEJŠIA poézia z medzivojnovej poézie, Lukáč si zachoval typické témy symbolizmu: smútok, samota jednotlivca, tie však po vojne vystupňoval do: PESIMUZMU, TRAGICKÉHO ŽIVOTNÉHO POCITU, SKEPSY, POCHYBOVAČNOSTI = hľadá skôr cestu vo viere ako v rozume
  3. sklon k dolorizmu - z lat. dolore, znamená bolestne, žiaľne, smutne, DOLORIZMUS je bolestivosť, sebatrýzeň
  4. jeho poézia je meditatívna - hĺbavé uvažovanie,  úvahová, reflexívna, snaží sa vypátrať jadro veci.
  5. túži po poznaní, harmónii, ale nenachádza ju, v jeho básňach prevažuje smutný pohľad na svet, pesimizmus, skepsa, tragika, temné tóny
  6. vyjadruje sa v PARADOXOCH – PROTIKLADOCH
  7. neustále pripomínanie si minulosti
  8. zobrazenie konkrétneho zážitku
  9. knižná intelektuálska lexika
  10. zdôrazňuje idey humanizmu, čo súviselo s jeho kresťanskou výchovou
  11. je označovaný – ako „poeta doctus“ básnik učený, vzdelaný

Debutoval básnickou zbierkou v 1922 pod názvom Spoveď. Prevládajú v nej motívy smútku, bolesti, vnútornej rozorvanosti, čo vyplývalo z jeho osobných zážitkov z detstva a dospievania v čase vojny, ale i zo závislosti na európskom symbolizme. Vyjadruje sa tu v protikladoch a nachádzame tu sklon k dolorizmu.

VEDIEŤ!!!!

1925 vydal zbierku DUNAJ A SEINA - je významovo osnovaná ako to symbolicky naznačuje aj jej názov naprotiklade domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny.

DUNAJ = je symbol domova, rodného kraja.Mravnú silu a istotu nachádza v domove, v dedinskom spôsobe života, ktorý mu pripadal bližší a morálnejší.

SEINA = je symbolom cudziny, mesta. Podľa Lukáča veľkomesto nainfikovalo človeka skazou a zlom.

Dedina ako symbol rodného kraja mu splýva s kladnými, mravnými hodnotami. Mesto je pre neho symbolom neresti a záporných spoločenských javov. Názorne to zobrazil v básni z tejto zbierky TAEDIUM URBIS (HNUS Z MESTA) - bola napísaná počas autorovho študijného pobytu v Paríži. Zachytil tu pocit stratenosti básnika v cudzom veľkomeste, túžbu po domove. Autor v nej dáva do protikladu domov, cudzinu, ktorý zužuje na protiklad medzi dedinou a mestom.

Nachádzame tuprelínanie dvoch významných rovín :

Autor dáva do protikladu :

bohatstvo mesta, jeho negatívne stránky = s predstavou čarokrásneho domova, jeho chudoby

Báseň je napísaná formou sonetu, využíva obkročný rým v prvých 4veršových strofách. Myšlienku básne - podporuje i eufonická (hudobná) výstavba veršov: údol – kúdol- húdol.

Formu sonetu autor rozdelil na:

Báseň: VEDIEŤ rozobrať!!!

TAEDIUM URBIS – sonet 4,4,3,3 autor dáva do protikladu: domov a svet, dedinu a mesto, rodný kraj a cudzinu, bohatstvo mesta, jeho negatívne stránky = s predstavou čarokrásneho domova, jeho chudoby

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov, A epiteton, dóm=chrám

Ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,B negatíva spojené s mestom-jeho prvý pocit,gradácia

Všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť, B

 tam medzi bralami môj čarokrásny domov A poetizmus

Tu každá myšlienka je zakrnelou, chromou, A kontrast: mesto – domov, mesto=odcudzenie

Doma je milejšou i najskromnejšia chrasť. B archaizmus-húština, krovie

Tu všetko ubité a nemôže nič rásť, B

len hukot odporný čuť veľkých hypodromov. A hypodrom = neologizmus, kontrast k domu

Ó, hory zelené, ó, dobrý, rodný údol, teplo domova = jeho emócie

Na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol, = dym, hudobnosť: údol – kúdol - húdol

Tie mäkké sonáty, ktorými vietor húdol.

citoslovce

Ó, ľudia ako vosk, nie nepriatelia – vlci, prirovnanie,vosk – symbolomdediny,vlci -symbol zla, mesta

V ich krotkých pohľadoch slavianska láska blčí. dobrota,rozdiel v ľuďoch: domov a cudzina

Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.láska k domovu, rodnému kraju je v jeho spomienkach

V r. 1928 vydal zbierku O LÁSKE NELÁSKAVEJ - monotematická zbierka, názov je OXYMORON, ide o spojenie dvoch pomenovaní, ktoré sa navzájom vylučujú.

Už v názve zbierky naznačil svojské chápanie lásky. Jeho ľúbostná lyrika je obrazom lásky i nenávisti, zbližovania i cudzoty, sebatrýzne plnej protikladov. Namiesto zmyslovej a pocitovej bezprostrednosti obvyklej v tomto žánri prevláda pochybovačnosť až sebatrýzeň lyrického subjektu. Vykresľuje lásku smutnú, problémovú, pesimistickú. Pri spracovaní témy lásky využíva PARADOX a IRÓNIU. Základné myšlienkové rozpoloženie človeka v jeho básňach je nestálosť ľúbostného citu a zmietanie sa v pochybnostiach (báseň Nenávidíme? Milujeme?). Lásku chápal - ako protiklad citov a rozumu.

Spoločenská problematika vyvrcholila v jeho dvoch zbierkach so symbolickými názvami:

MOLOCH -  kde vyslovil rozhorčenie z blížiacej sa vojny, je varovaním ľudstva pred totálnym zničením. Názov zbierky je symbolom krutosti.

Zbierka BÁBEL - odmieta v nej vojnu a fašizmus, zobrazuje v nej časy vojnových hrôz a lásku k domovu.

Po 2. sv. vojne sa odkláňaod symbolizmu k reflexívnej civilizačnej poézii, v ktorej sa snažil osláviť ľudstvo a človeka: Óda na poslednú a prvú, Srdce pod Kaukazom.

Predkladal z francúzskej, maďarskej literatúry.

VITALIZMUS: JÁN SMREK (1898

1982) – básnik životného optimizmu, radosti

VEDIEŤ!!!!

Myšlienkový prúd VITALIZMUS: presadzoval radostné, optimistické nazeranie na svet, bol reakciou ľudí na 1. svetovú vojnu. Názov je z latinského slova vita – život, vychádzal z čara okamihu, z chvíľkových vnemov, pocitov.Dominovali v ňom témy: MIER, MLADOSŤ, KRÁSA, LÁSKA, PRIATEĽSTVO, ŽIVOT VO VŠETKÝCH PODOBÁCH, OPTIMISTICKÉ nálady, aktivita, činorodosť, SENZUALZMUS (človek vníma krásu života všetkými zmyslami), AVANTURIZMUS (dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách).

Vitalizmus a Smreka ovplyvnila filozofia Henriho Bergsona, ktorý tvrdil, že základom života a všetkých procesov v organizme je životný elán, energia – fr. élan vital.

JÁN SMREK Ján Čietek): poeta natus – básnik rodený

 Znaky Smrekovej tvorby: od NEOSYMBOLIZMU – k VITLIZMU Vedieť!!!!

Smrek vychádza zo symbolizmu (1 zbierka) neskôr je predstaviteľom vitalizmu, v jeho tvorbe nachádzame i vplyv poetizmu.

Prvá zbierka Odsúdený k večitej žízni (1922) – symbolistická zbierka, zaznieva z nej smútok z ťažkého detstva, z čias vojny, dominujú pocity nepochopenia a samoty, výnimkou je báseň Dnes milujem svoj deň, v ktorej vidíme už náznak vitalizmu:

Dnes milujem svoj Deň. Dnes objímam sa s Ránom

Noc miloval som včera. a kým mi v oči hľadí,

Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela sa tážem ho, či idú ešte ľady

a sľubovala sen. života oceánom?

báseň Dnes milujem svoj deň – deň tu symbolizuje 1. noc, ráno, deň – striedanie času, 2. mladosť, zrelosť, starobu – životný kolobeh;

noc symbolizuje tmu, samotu, smútok = deň je začiatkom optimistického vnímania sveta

VEDIEŤ!!!

Zbierka CVÁLAJÚCE DNI (1925) – Charakteristika diela:

Polytematická zbierka - témy: očarenie životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, diaľky, cudzie kraje, v ktorej dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť.

Obsah diela:

Autor po prvýkrát použil v tejto zbierke spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne: spontánnu lyrickú improvizáciu,ktorá spôsobila nepravidelnosť formy, neusporiadanosť;

!!! princíp hry a hravosti poukazoval na vplyv POETIZMU. !!!

Smrek chápe lásku ako prirodzený, bezproblémový vzťah. Ženu zobrazuje ako ideálne krásnu, má rôzne podoby: dedinčanka, mestská slečna, dievča od stroja....opisuje jej fyzický vzhľad- (dôležitá je príťažlivosť, krása, jeho túžba, erotika), bez psychických vlastností, nemá povahu, ktorou by sa odlišovala od iných žien a bola by sama sebou: „je len jednou z ruží, ktoré vábia na rozkvitnutom, bohatom kre, ale z ktorých ani jedna nemá meno.“ Napr. báseň Dievča v rozkvete

Štruktúra básne: CVÁLAJÚCE DNI VEDIEŤ!!!

Názov básne Cválajúce dni je metafora – autor sa snaží zachytiť šialené tempo nového života. Oslavuje v nej mladosť, civilizáciu, dynamiku pohybu, pokrok, opojenie životom.

V básni sa objavuje motív cválajúcich žrebcov a jazdcov sklonených nad ich hrivy, ktorí sa ženú „krkolomným cvalom“ vpred. Tento motív zvýrazňuje chápanie života ako dobrodružstva.

!!! Vyjadruje tu pocity vlastnej generácie – v básni ich nazýva bujní žrebci, stepilí cowboyi, my mladí, jarní šarvanci, krasojazci,ktorá po prežití vojny si myslí, že dobyje svet, odmietajú sa zaradiť do pokojnej masydivákov, ľudských mŕtvol život chcú prežiť naplo.

Smrek využíva avanturistický (dobrodružný) symbol:

Rýchlosť napredovania mladej generácie vyjadril zvolaniami a schodíkovou stavbou verša na konci 2 strofy;

Je rozdelená na nepravidelné strofy, schodíková úpava verša.

Autor použil vlastné podstatné mená: Notre Dame (katedrála v Paríži), Oceán, Parom (slovanský boh), Lucifer (meno padlého anjela; postavil sa proti Bohu, preto sa dostal do pekla, kde sa stal najvyšším diablom), ktoré sú dôkazom ich vzdelanosti a môžu súvisieť s vierou v nejaký „fenomén“.

Ján Smrek: CVÁLAJÚCE DNI - metafora , vyjadruje tu pocity vlastnej mladej generácie, ktorá chce prežiť život naplno, odmietajú sa zaradiť do pokojnej masy starších, ktorí nedržia krok s dobou. POHYB: naznačujú slová: bujní žrebci, ženú sa vpred, hurrá, z cesty nám, pádime

Bujní žrebci, neosedlaní neskrotnosť vlastnej generácie = mladá generácia, ktorá

— nezasiahne ich blesk — chce ísť vpred

ženú sa vpred, rýchlosť napredovania, pohyb

ženú sa vpred, gradácia, zdôraznenie dynamiky

kopyty rozbíjajú lebky egoizmus mladej generácie

a nechávajú za sebou

dokaličené ľudské mŕtvoly. ľudia so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou.

Stepilí cowboyi najaktívnejší príslušníci svojej generácie = verí svojej

nad konské hrivy sklonení generácii, že potiahnu pokrok vpred

sedia na pariacich sa chrbtoch

a stískajú ich koleny

kŕčovite.

Hurrá, hurrá! Dynamika, pohybzvolanie

Z cesty nám!! schodíková výstavba verša + zvolanie

Pádime! Zvolanie

Nevidíte? schodíková výstavba verša + zvolania =!! majú vystihnúť rýchlosť

napredovania mladej generácie !!

Krasojazdcov sú stá kontrast v počte a medzi statikou a dynamikou, krasojazdci =mladá

divákov milióny. generácia, diváci = ustrnuli vo vývoji, prizerajú sa len životu

Tie stá však jazdia ponad dómy,

ponad parížsku Notre Dame svetové názvy

 a preskakujú Oceán,

ženú sa krkolomným cvalom, mladí sú všade rovnakí

že nestihne ich ani Parom, slovanský Boh Hromu

chcú prelietať

zo stálic na stálice, 

presedlať na Lucifera šiju, mladí zažívajú aj zlo

vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén, idú však vpred, lebo chcú vedieť, poznať

možno: vo večnú energiu...

My mladí, jarí šarvanci, povýšeneckosť, stotožnenie sa s mladou generáciou

ktorí sme život — svoju milú — metafora

objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí

my sme tí jazdci diví!

Sedíme na paripách: paripa = kôň , my sedíme = mladá generácia

uháňajúcich dňoch, čas, ktorý patrí mladým

a pevne držíme sa hrivy —

nič nevadí, že niektorý

pri skoku ponad piliere

oceľového mosta

drží sa už len chvosta.

Nemôžeme znať, či nespadneme majú zmysel pre nebezpečenstvo, neboja sa rizika

a nezlomíme väzneboja sa prekážok

lež nechceme sa predsa vtopiť ! dôležité je, že aj keď spadnú chcú ísť ďalej !

v to driemajúce ľudské plemä, nechcú sa zaradiť do pokojnej masy ostatných,

v zakliaty živý les. chcú sa vyhnúť pasivite, zakliaty= strnulý, nemenný svet

Oslava ľúbosti a zmyslového očarenia je náplňou básní v zbierkach: Božské uzly a Iba oči – nájdeme v nich vplyv českého POETIZMU. Stvárňuje tu obľúbené témy: zmyslové očarenie ženskou krásou, vychutnávanie životných radostí.

BOŽSKÉ UZLY – zbierka básní; pri tlmočení silných citových zážitkov nezabúda na výrazné a nevšedné detaily zo života

IBA OČI– zbierka básní; senzuálne vnímanie skutočnosti tu spája s citovým hodnotením

BÁSNIK A ŽENA – básnická skladba (veršovaná poviedka), je napísaná formou dialógu medzi mužom a ženou. Kompozične je stavaná na podobnosti s ročnými obdobiami.Každé ročné obdobie symbolizuje stupeň ľudského života a stupnicu hodnôt lásky. Zároveň tu vyslovil i svoje poetické krédo a názory na život a umenie. Ide o výpoveď mladého básnika po prežitej láske k žene, ktorá mu zostala večnou inšpiráciou.

Maľovaná abeceda, Machule – tvorba pre deti

SLOVENSKÁ AVANTGARDA: NADREALIZMUS (slovenský surrealizmus) – 2. polovica 30 –tych rokov 20. storočia  RUDOLF FABRY

Hlavnými predstaviteľmi sú: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Štefan Žáry, Július Lenko, Ján Brezina, Ján Rak, Pavel Bunčák.

Slovenskí surrealisti využívali: !!!polytematickosť básní, asociatívnu metódu pri tvorbe básnických obrazov, apollinairovské pásmo. !!!

Ich tvorba mala špecifické znaky. Čerpali podnety z českého poetizmu a surrealizmu Nezvala, z tvorby francúzskych spisovateľov Bretona, Tzaru, Apollinaira, Baudellaira, zo sloven. poézie Kráľa, Kraska, Novomeského. Predstavitelia nadrealizmu sa usilovali o poéziu nového videnia.

Uprednostňovali témy : katastrofizmus ako apokalyptické vízie sveta a obraz sveta, do ktorého sa neoplatilo narodiť. Motívy smrti, tmy, samoty a opustenosti. Tento smer vznikal v komplikovanej dobe, keď sa Európa fašizovala, človek mal strach zo svojej existencie a z vývoja sveta.

Znaky tvorby autorov nadrealizmu: VEDIEŤ!!!!

RUDOLF FABRY (1915 – 1982) je vedúcou osobnosťou nadrealizmu v slovenskej literatúre.

Ťažisko jeho tvorby je v poézii, ktorá je založená na protiklade života a smrti.

Debutoval v r. 1935 zbierkou Uťaté ruky zbierka provokatívneho charakteru, znamenala nástup nadrealizmu v slov. literatúre

Nájdeme v nej v nej automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text. Básnik sa ňou odmietavo postavil ku klasickej poézii.

Kompozične je rozdelená na 4 časti, inšpiroval sa v nej poetizmom, dadaizmom, surrealizmom. Názov 1. časti Prológpredslov prečiarkol, čím naznačil zavrhnutie klasickej poézie, odmietol básne napísané klasickou strofickou formou

V 2. časti Básne – začal experimentovať, nachádzame tu básne netradičné, plné negativistických obrazov písané voľným veršom

  1. časť Prietrž – obsahuje automatické texty, 3 básnické a 1 prozaický
  2. časť Fair play (podtitul Za cenu umenia vzdávame sa umenia) - už samotným podtitulom vyjadril odmietnutie literárnych tradícií. Jeho cieľom bolo vytvorenie protilyriky. Nápady vynárajúce sa z vedomia a podvedomia spája s rečou detských rečňovaniek, popevkov, ktoré boli provokáciou ustáleného vkusu. Napr. báseň Pokazený písací strojobsahom a tvarom sa priblížilk dadaizmu.

Za túto zbierku bol kritizovaný, pretože „zhanobil“ poéziu.

VEDIEŤ!!!

Princípy surrealizmu rozvinul v 2 zbierke VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (1938) – je postavená na hre so slovom. Používa tu automatické písanie v podobe pásmových básní, ale i krátkych prozaických textov. Ústredným motívom je !!!prúd básnikovho podvedomia, v ktorom spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským.!!! Naplno vyjadruje pocity a sny lyrického hrdinu. Využíva metaforuzaloženú na spájaní vzdialených, protikladných významov.

!!! Báseň Vodné hodiny hodiny piesočnépásmová kompozícia, voľný verš, text bez interpunkcie,výrazová stereotypnosť – typické monotónne opakovanie tých istých slov alebo syntaktických konštrukcií, napr. oslovenia: Velebím ťa pán hnoja

Sprievodca smrti

Spevák na pahrebe noci

!!! Používa novú, nečakanú metaforu, napr. kohúta nazýva spevákom na pahrebe – genitívová metafora, vydra plameňa vypľúva oheň smútku, (kohút) jediný tuší pĺže západu.

Vytvára !! RAD ASOCIÁCIÍ!!zaradí za sebou všetko, čo v jeho hlave vyvolá slovo kohút:

Kohút detí – kohút pušiek – kohút plynovodu – modrý kohút habánskeho džbánku

Opíše svoje domy zo sveta obráteného naruby, ktorý v roku 1938 už speje k vojne. Pritom radí za sebou výpovede - tézy, ktoré nemajú súvis (nedospejú k syntéze) napr.:

Úchvatný požiar pralesa útek zveri

Tanec snehových vločiek

Dáma v ktorej lietajú podzimné listy

Počas vytrženia býva mŕtva

!!! Práve v čase tesne pred vojnou velebí pána hnoja – kohúta, ktorý by mal oznamovať ráno, ktorého spev v rozprávkach a baladách zaháňa všetko zlé. Ten obyčajný kohút, kikiríkajúci v pokojnom mierovom ráne, odrazu svetu chýba, preto básnik vraví o krídle kohúta:

Ono zobúdza svet Vonia bezodnom Pučí šťastím

!!!! V závere kohút vidí blížiaci sa čas vojny: Vidí nebo Nebo podobné peklu

Rudolf Fabry – báseň VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ (úryvok) - typ básne PÁSMO - polytematická báseň, mnohovýznamová, spája minulosť s prítomnosťou, individuálne so spoločenským

(Velebím - Chválim, uznávam ťa)

Velebím ťa pán hnoja kohút = chcel šokovať, genitívova metafora

Sprievodca smrti genitívova metafora

Spevák na pahrebe noci genitívova metafora

Ak si taký smelý

Že sa nebojíš už svojich kostí

Čo pri tebe znamená levočská pani

Keď trhá mušie krídla kvetom kŕčovitá krása

Aby sa dozvedela či ju miluje

Kto vie čo znamená

Nechápem jeho jediné K vo všetkých ušiach dňa – !!! asociáciena slovo kohút, náhodný výber slov

Kohút detí

Kohút mládencov a panien nepokojní mládenci

Školský príklad zápasu a plodných síl

Kohút pušky

Kohút plynovodu

V kŕčoch rodeného samovraha

Chápe gilotínu života genitívova metafora, protiklad života a smrti, nezmysel

Okamihy vzduchového noža nezmysel

Modrý kohút

Z habánskeho džbánku

S rozbitým hrdlom

Nerozumie slovám popravy

Vrcholnou zbierkou slovenského nadrealizmu sa stala Fabryho zbierka z r. 1946 JA JE NIEKTO INÝ. Vznikla počas 2. sv. vojny a je reakciou básnika na jej hrôzy. Obsahuje 2 pásma: Prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom. Kompozične autor rozdelil zbierku na 4 časti:

  1. Vstupný text – Miesto venovania
  2. Prvé stretnutie s Féneom
  3. Druhé stretnutie s Féneom
  4. Záverečné časti – Ja som to a Prológ k epilógu

Fénoe je vybájená postava, raz diabol a inokedy básnikov dvojník.

Básnik tu kreslí tragické vízie, obraz zániku kontinentov, masovej smrti. Svetom hrôzy a skazy sprevádza básnika imaginárna postava Fénea. Je to básnikovo druhé ja pripomínajúce postavu diabla Mefistofela z Goetheho Fausta.

Prvé stretnutie s Féneom dominuje minulo, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické vízie o zániku sveta a civilizácie.

Druhé stretnutie s Féneom - je zamerané na prítomnosť a budúcnosť. V dialógu sa autor konfrontuje so svojím vlastným svedomím. Aktívny a pasívny básnik.

V závere v časti Ja som to - nachádzame optimizmu z oslobodenia, koniec vojny, tuší lepší život a vieru v ľudskejšiu budúcnosť. Tu dochádza k sceleniu básnického subjektu, pretože Féneo je vlastne básnik:„ Ktosi šiel po ceste s Féneom ruka v ruke

ten ktosi som bol ja a ja som bol Féneo“

Okolo ústredného motívu smrti, radí autor obrazy krutosti, hrôzy a všeobecnej záhuby, čím vyslovil protest voči vojnovému ničeniu. Práve v časti Spev o záhube zeme vyvrcholila autorova obžaloba fašizmu a vojny.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/20213-medzivojnova-poezia-lukac-smrek-fabry/