Téma histórie - Hollý, Chalupka, Jégé, Jaroš

TÉMA HISTÓRIE- Svatopluk, Mor ho, Adam Šangala, Tisícročná včela

JÁN HOLLÝ - epos SVATOPLUK, predstaviteľ KLASICIZMU

Predpokladal, že keď náš národ bude poznať hrdinskú minulosť Slovanov, pomôže to budovať národnú  jednotu, národné povedomie a hrdosť Slovákov. Vyzdvihuje samostatnosť slovenského národa v minulosti, aby podporil národnooslobodzovacie hnutie.

Hollý nazýva svoje eposy „víťazskými básňami“ - to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli pre básnika Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (autor tu naznačuje obsah a zámer, prečo dielo napísal) a invokáciou (vzývanie vyššej moci, múzy, ktorú prosí o pomoc a inšpiráciu ).

Všetky eposy sa rozdeľujú na SPEVY. Pred každým spevom sa nachádza stručný obsah predchádzajúceho spevu.

Verš vo všetkých eposoch je rovnaký: HEXAMETER (časomiera) = založená na striedaní dlhých a krátkych slabík.

SVATOPLUK (1833) - HRDINSKÝ epos, má 12 spevov.Námetom mu boli konkrétne historické udalosti z 9. storočia. Zobrazuje boj 2 svetov: germánskeho a veľkomoravského, opísal konflikty medzi bohmi a ľuďmi, rozviedol obrazy zrady, nenávisti a pomsty. V epose sa prelína svet ĽUDÍ a BOHOV – okrem pohanských a slovanských bohov sú prítomní aj kresťanskí svätí: Konštantín a Metod + z pekiel prichádza na Devín pohanský boh Černobog.

Vnútorná kompozícia (má 4 časti):

1. časť - PROPOZÍCIA (naznačenie deja, obsahu, zámeru - prvé 4 verše)
2. časť – INVOKÁCIA (vzývanie vyššej moci, Múzy, ktorú prosí o pomoc a inšpiráciu

Slovanská Umka)): „ Umko milá.....“

1. časť - DEDIKÁCIA (poďakovanie podporovateľovi Jurajovi Palkovičovi)
2. časť - IN MEDIAS RES (vstup priamo do deja)

Je toprvé literárne dielov slovenskej literatúre!!! zaoberajúce sa dejinami Slovákov.!!! Dej sa odohráva na DEVÍNE a na dvore nemeckého cisára KAROLMANA.

Dejovou osnovou eposu je: !!! postupná Svätoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami a boje medzi slovenskými a nemeckými vojskami. !!!

Epos začína Svätoplukovým bavorským (nemeckým) uväznením. V žalári prosí Svätopluk Boha o vyslobodenie. KAROLMAN, panovník Nemcov, má sen, v ktorom mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka. Urobí to za cenu jeho zrady. Ožení ho so svojou dcérou, postaví ho na čelo nemeckých vojsk a sľúbi mu vládu nad Veľkou Moravou, ale pod podmienkou, že skutočným vládcom zostane on. Svätopluk súhlasí. Slováci na čele so Slavomírom a slovanským snemom sú sklamaní jeho zradou.

1. spev zachytáva hostinu, ktorú usporiadal Karolman. Na nej Svätopluk hovorí o pôvode Slovanov, o ich živote v pravlasti (Indii) a príchode do Európy po veľkom suchu.

Svätopluk na čele nemeckých vojsk prichádza pod Devín, tu zatúži po samostatnosti a osobnej moci, tajne prejde na stranu slovenského vojska a stáva sa ich veliteľom. Dochádza k nerozhodnej bitke medzi slovenským a nemeckým vojskom. Svätopluk preto vyzve na osobný súboj vodcu nemeckého vojska Britwalda. Epos napokon končí jeho víťazstvom a prijatím kráľovskej koruny.

ŠTRUKTÚRA DIELA:

Je zaľudnený množstvom postáv, okrem historických (SVÄTOPLUK, CYRIL, KAROLMAN) v ňom vystupujú i vymyslené postavy a bohovia ( pohanský boh ČERNOBOG, BOH prítomní cez svätcov Konštantína a Metoda ).

!!! Hlavný konflikt eposu je v zrážke slovenských a nemeckých vojsk.!!! Okolo neho zosnoval rad ďalších konfliktov medzi bohmi a ľuďmi, načrtol obrazy zrady, nenávisti a pomsty.

!!! Hrdinom eposu nie je Svätopluk, ale celý národ, kniežatá, ktoré viedli Slovanov do boja za získanie národnej slobody. Autorsa tu odchýlil od historickej pravdy,!!! chcel však vyzdvihnúť veľkosť slovanskej minulosti, najmä zdôrazniť boj Slovákov za slobodu. !!!

Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí „smrť slavnú a hrdinský úmor“ ako žiť v otroctve.

VPLYV ANTIKY v diele: (klasicistické znaky) !!! VEDIEŤ !!!

• výber žánru - ide oepos, časomerný veršový systém
• v kompozícii eposu - je napísaný podľa Homérovej lliady
• vznešená téma – pravdivá alebo pravdepodobná
• rozprávač nevstupuje do deja, nekomentuje činy hrdinov
• !!! podrobné opisy bojovpodrobný opis súboja Britwalda a Svätopluka,zbraní, odevov vojakov!!!
• !!! v zásahoch bohov do konania postáv - autor obmedzil zasahovanie nadprirodzených síl do rozhodovania ľudí – Svätopluk vo svojom konaní nepodlieha vplyvu božstiev.
• !!! v epickej šírke mnohé dejové pásma s množstvom postáv hlavných a vedľajších
• Kompozíciu !!! hlavnej dejovej línie – BOJ, dopĺňajú odbočenia (napr. spev na hostine u Karolmana Svätopluk hovorí o pôvode Slovanov), opisy (napr. opis štítu, ktorý daruje Karolman Svätoplukovi), opisy bojov - autor ich vykresľuje veľmi podrobne a verne, opisom postáv však nevenuje pozornosť)
• v epose nájdeme peripetiu(nečakaný zvrat deja) napr. Svätoplukovo rozhodnutie opustiť Nemcov a pridať sa na stranu Slavomíra, dejové pásmo bohov (pohanský boh Černobog)
• Vstup do deja: IN MEDIAS RES (uprostred veci) – bez úvodu do deja, pretože na začiatku je propozícia

1. Hollý : SVATOPLUK

Spívám jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel PROPOZÍCIA - naznačenie deja, obsahu,

- - / - - / - U U/ - U U/ - U U/ - - / S+S+D+D+D+S celého eposu, prvé 4 verše

vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády HEXAMETER

osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník

a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov.

Umko milá, jestliž si v mých kedy prispela pesňách, INVOKÁCIA - vzývanie vyššej moci Múzy:

včil najvác prispej na pomoc; tebe všecky ti dobre slovanská UMKA, ktorú prosí o pomoc a 

známí sú bojové, ponevač sama buďto na Bílých inšpiráciu

nekde horách, buď nad Kobylú, v tvém bydle sedícá, spomína konkrétne slovenské územie +

aj na Devín, aj na hrozné mohla vojska si patriť. minulosť

SAMO CHALUPKA- báseň MOR HO! „básnik priestoru“, predstaviteľ ROMANTIZMU

!! Použil historickú tematiku na to, aby vyburcoval svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa. !! Na slovenských junákov preniesol všetky ideálne vlastnosti.

• je najstarším členom štúrovskej družiny,!!! jeho poézia je výzvou do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, vierou v lepšiu budúcnosť. !!!
• je autorom zbierky básní SPEVY (1868) a tvorcom HISTORICKEJ EPIKY, HISTORICKÉHO SPEVU.

Báseň MOR HO! (1864) = je !!!hrdinský historický spev.!!! Je to moderný romantický útvar hrdinská epická báseň, ktorej námet našiel v Šafárikových Dejinách slovanskej reči a literatúry. Je situovaný do obdobia rímskej nadvlády nad časťou dnešného Slovenska. Hodnota básne nie je v historickej vernosti a pravdivosti, ale vo vyjadrení hlbokého vlastenectva jednoduchých ľudí.

!!! Historický námet autor využil na to, aby vyburcoval svojich rovesníkov k boju za práva národa. !!! Báseň v sebe spája:

1. epické prvky: autorská reč, pásmo postáv, dramatický dej, dynamická skratka, gradácia deja
2. prvky lyriky: úvodný opis krajiny, opis slovenských junákov, charakteristika Slovanov vo všeobecnosti

Dej básne je stručný, tvorí ju 172 veršov. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného rímskeho cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov - junákov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Ten ich ponuku a dary (chlieb a soľ) odmieta. Neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, preto sa junáci vrhajú do nerovného boja s výkrikom Mor ho ! Cenia si slobodu viac ako vlastné životy. ! V boji proti presile všetci padnú za svoj rod, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. Uvedomil si, že síce zvíťazil, ale nad slabším a nevinným. Morálne víťazstvo mu nepatrí, nemá sa prečo tešiť zo svojho víťazstva.

Ideou skladby je právo na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu straty života.

„No zahyň studom večným, zahyň podlá duša,

Čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

Lež večné meno toho nech ovenčí sláva,

Kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

A ty mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

Mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

• Hrdina je KOLEKTÍVNY – slovenskí junáci (vyzerajú rovnako, hovoria naraz ako jeden) predstavujúslovenský národ, autor na nich preniesol všetky ideálne vlastnosti, rímskycisár Maďarov. Pri charakteristike postáv využíva kontrasty: cisár je pyšný a zbabelý, junáci sú smelí, hrdí, obetaví.
• Kompozičným postupom je KONTRAST:dva protikladné svety, dve protikladné myšlienky. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály – túžba po mieri, slobode, rovnoprávnosti, morálne víťazia. Na druhej strane rímsky cisár, ktorý chce náš národ zotročiť – charakterizuje ho násilie, zotročovanie, výbojnosť.
• Chalupka nedodržiava epický odstup medzi rozprávačom a rozprávaným dejom, !!! autor vstupuje do deja, !!! svojich hrdinov povzbudzuje do boja, varuje ich pred nebezpečenstvom, príbeh podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami a on sám bol jeho účastníkom.
• Báseň je napísaná 13 – slabičným (sylabickým) veršom a združeným rýmom aa bb cc. Je dynamická, plná napätia.
• V básni nachádzame !! MONUMENTALIZMUS: udalosti lokalizoval do vzťahu s nejakým statickým úkazom: hrad, rieka, bralo, okolo ktorého rozvíjal osud postavy.
• Na zvýšenie monumentálneho účinku využíva !! PRIESTOR: pohyb v básni ide zhora nadol alebo opačne, hrdinov básne umiestňuje na vyvýšené miesto (bralo, skala) a používa slová vyvolávajúce neochvejnosť (týčiť sa)

· Posledná sloha básne má 12 veršov a všetky sa začínajú jednoslabičným slovom.

Autor využíva množstvo básnických prostriedkov: metafory (svieti pevný hrad), personifikáciu (surmity volajú do zbroje), hyperboly (zveličenia), symboly (Tatry, Dunaj, orol – symbol slobody a neohrozeného boja, orli – slovenskí bojovníci), epitetá,zvukomalebnosť (navodenie zvukového dojmu výberom hlások):

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí !!! Zasurmili surmity !!!

D n d n l n l n v l Z s r m s r m

ROMANTICKÉ ZNAKY diela MOR HO:

• idealizácia národnej histórie
• idealizácia postavy s národnými znakmi
• polarizácia postáv: úplne kladné slovenskí junáci - úplne záporné: rímsky cisár
• vplyv ľudovej slovesnosti
• výzva do boja za slobodu : Hoj, mor ho!

Autor pôsobivo využíva:

1. modalitu vety: často zvolacie vety, pokrik – Mor ho ! Sloboda a sláva!
2. morfológiu: veľa podstatných mien (podolia), prídavných mien (slávny), ale aj slovies (zlomili), citosloviec a častíc (hoj, oj lež, beda)

Samo Chalupka - Mor ho! !!! VEDIEŤ !!! surmity= vojenské trúbky

Zasurmili surmity, volajúdozbroje: zvukomalebnosť: Z-S-R-M, S-R-M, personifikácia
povstal tábor, došíkov zvíjajú sa voje; Dynamický opis bitky – je veľmi stručný
a voj za vojom divým útokom ta letí,  ! nezameriava sa na opis boja !
kdebojnacára bijú tie slovanské deti.

Hustéprachu kúdoly popoli valia sa,
zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. Hyperbola-zveličenie
Atánaša rodinka, táslovanská čata, junáci sa vrhajú do nerovného boja s výkrikom Mor ho!
užvámje zôkol-vôkol odvrahov obstatá. Cenia si slobodu viac ako vlastné životy.  
Sto mečov sakaždému nado hlavou blyští,
ležSlovan nečítava vrahovnabojišti,
ale morí. - Hoj, morho! detvomôjhorodu, detvo= mládež , výzva k boju = zvolanie
ktokradmourukousiahnenatvojuslobodu: Zdôraznenie práva na slobodu a !!! odhodlanie
ačoajtamdušudášvtombojidivokom: postaviť sa presile aj za cenu straty života !!!
Mortylen, avoľnebyť, akobyťotrokom. Radšej zomri ako byť otrokom

V boji proti presile všetci slovenskí junáci padnú za svoj rod, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. Uvedomil si, že síce zvíťazil, ale nad slabším a nevinným, morálne víťazstvo mu nepatrí, nemá sa prečo tešiť zo svojho víťazstva.

Acársokom sklopeným nabojištistojí:
Ačo? - Azda tých padlých Slovanov sabojí? -
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
azo svojho víťazstva radovať sa stydí.
Nozahyň, studom večným zahyň, podláduša,
čooslobodudobrýľudmôjmipokúša. Právo na slobodu
Lež večné meno toho nech ovenčí sláva, obetovanie sa v mene slobody národa
kto seba v obeť svätú zasvojnárod dáva.

LADISLAV NÁDAŠI – JÉGÉ - historickýrománADAM ŠANGALA

Je PREDSTAVITEĽOM kritického realizmu tzv. 3 VLNY REALIZMU v slovenskej medzivojnovej literatúre. Najcennejšiu časť jeho tvorby predstavujú diela s historickou tematikou. Značka JÉGÉ vznikla z iniciálok jeho pôvodného pseudonymu Mudr. Ján Grob.

Vychádzal !!! z NATURALIZMU Emila Zolu  (priame až surové vykreslenie doby).!!!

Kládol dôraz na biologickú podstatu a dedičnosť človeka. Všíma si najmä negatívne ľudské vlastnosti:násilnosť, podlosť, zbabelosť.Pri pohľade na dejiny uplatňuje !!!historický pesimizmus, založený na presvedčení, že človek sa v podstate nemení.!!!

ADAM ŠANGALA(1923) – HISTORICKÝ ROMÁN zo 17. storočia = zachytáva atmosféru z čias protitureckých a protináboženských bojov.

Autor ho označil ako ,,historický obraz zo 17. storočia“. Patrí medzi najlepšie historické romány v slovenskej literatúre. Na pozadí dobrodružného príbehu hlavného hrdinu zachytil autor !!! krutý útlak poddaných a náboženské boje, v ktorých sazmietalo Slovensko na začiatku 17. storočia.!!! Autor vykresľuje feudálny svet: svet plný bezprávia a panskej svojvôle, svet mravne spustnutý, v ktorom je poddaný iba vecou s ľudskými vlastnosťami.

Román má dvojaký konflikt:TRIEDNY (medzi šľachtou a poddanými) a

 NÁBOŽENSKÝ (medzi kato­líkmi a evanjelikmi)

ŠTRUKTÚRA DIELA:

 Jégé dobovú atmosféru zachytáva pomocou feudálnych vzťahov:

• spoločensko – politických ( šľachta – poddaní, vyššia šľachta – nižšia šľachta)
• náboženských (katolíci – evanjelici)
• ľúbostných (Adam – Betkaich láska končí manželstvom, platonická láska medzi Klárou a Konôpkom, telesná láska medzi medzi Brigitou a Šimonom)

Udalosti nasledujú za sebou chronologicky.

• Príklon k naturalizmu: opis smrti na začiatku i na konci románu, obrazy mučenia, opis stredovekého liečenia, obrazy miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí, väčšina postáv zomiera
• namiesto historických kulís autor opisuje zaostalé fyzické bytosti, !! zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti !! na postave Praskovského ako násilnosť, podlosť, zbabelosť
• kompozícia je rámcovaná: román začína smrťou Adamovho otca, ktorého obesia pre pytliactvo a končí Adamovou smrťou – je sťatý
• kompozícia románu je jednoduchá, reťazová, hlavný dej tvorí os a na ňu sa pripájajú jednotlivé epizódy, v ktorých spoznávame ďalšie postavy
• dej je situovaný do prostredia stredovekých hradov a miest (Beckov, Žilina, Trnava)
• ideu tvorí !!!myšlienka o potrebe názorovej a náboženskej tolerancie !!! (katolíkŠangala a evanjelik Konôpka si navzájom zachránia život)

hlavná postava:

• Adam Šangala - je človek z ľudu, kladný hrdina, prekonáva svoju dobu, ťahá ju z otroctvak slobode,od pudového života k dôstojnému = chcel zrušenie poddanstva
• protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov, vypočítavý a sebecký človek, ochotný niekoľkokrát zmeniť vierovyznanie, týrať ľudí a klamať. Kritizuje zmenu náboženstva pre peniaze: gróf Praskovský 2x zmenil vieru

V románe vystupujú:

• reálne historické postavy: Gabriel Betlen (vodca protihabsburského povstania),

Peter Pázmaň (ostrihomský arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie)

• Šangala a Konôpkanie sú historickými postavami, Jégé vykreslil ich osudy tak, aby predstavovali osudy mnohých iných ľudí – !!!sú reprezentantmi svojej doby !!!
• aj postavy feudálov sú typizované = konanie jedného charakterizuje celú spoločenskú vrstvu, cez postavu Praskovského podáva obraz šľachticov a zemepánov, zdôrazňuje u neho negatívne ľudské vlastnosti

Autor oživuje jazyk románu prvkami ľudovej reči, využíva priamu a nepriamu charakteristiku.

DEJ:

Hlavným hrdinom je 23 - ročný mládenec Adam Šangala - jednoduchý človek z ľudu, ktorý sa živelne búri proti krivde a útlaku. Dej sa začína na Orave. Po smrti svojho otca, ktorého obesili pre pytliactvo, odchádza z rodnej Oravy do sveta, kde zakúsi bezprávie, ľudskú zlobu a nestálosť, chamtivosť, zradu a podlosť. Neďaleko Žiliny sa zapletie do bitky s neznámym mužom - grófom Imrichom Markočom - zbije ho (vyšľahá ho korbáčom). Utečie do Žiliny, kde sa koná trh. Mesto je plné ľudí, žobrákov, biedy a špiny. V snahe uniknúť trestu a žaláru, keď Adama hľadajú mestskí drábi, dá sa v Žiline zverbovať za vojaka. Spolu s vojakom Mihvokom ho poslali na Beckov. Cestou sa zoznámi s Betkoua mladí ľudia si padnú do oka. Na hrade  Petra Pavla Praskovského (vypočítavý, sebecký človek, pán Beckovského hradu), ktorý je ochotný za slušnú odmenu meniť svoje vierovyznanie niekoľkokrát (narodil sa ako katolík, potom prestúpil na evanjelickú vieru a opäť sa kloní ku katolicizmu), s obľubou týra ľudí – svojich poddaných a klame vrchnosť, sa Adam prizná, že zbil šľachtica.

Tu mu hrozí mučenie a trest smrti, pretože spôsobí, že mladá grófka Brigita Praskovská príde o svoje nenarodené dieťa.

K úteku z hradu pomôže Adamovi evanjelický kňaz Samuel Konôpka (bystrý a vzdelaný človek). Bol si vedomý, že u Praskovského má neisté postavenie, lebo ten strieda vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok. V celom jeho konaní sa uplatňujú šľachetné mravné princípy. S Adamom ho zbližujehlboký pocit ľudskosti v neľudskej spoločnosti.

Cestou do Trnavy vyslobodia mladého grófa Ondreja Praskovského z rúk zločincov, hoci ich prenasledoval. Napokon sa Adam v Trnave ožení s Betkou Pohánkovou. Po 5 rokoch šťastného manželstva sa Betka zdôverí svojej priateľke Judite, o tom, ako Adam pred 5 rokmi vyslobodil Konôpku a na nariadenie arcibiskupa Pázmána ho postavia pred súd, odsúdia a popravia. V roku 1628 mu v Trnave zotnú hlavu.  Adam sa totiž snažil oplatiť záchranu svojho života Konôpkovi, ktorého ako evanjelického kňaza pred 5 rokmi uväznili a on dopomohol k jeho oslobodeniu. Upozornil Betlenových vojakov a oslobodený Konôpka sa dostal až na dvor kniežaťa Betlena.

Ladislav Nádaši Jégé - Adam Šangala = naturalizmus- drsné scény, opis mučenia poddaného

Neskúsený Adam zdúpnel a vlasy mu dupkom vstali. Takého kriku nikdy nepočul. Pretisol sa svetom k soche, aby videl, čo sa tam robí. Pod sochou bol dereš, široká mocná lavica s pribitými silnými remeňmi, ktorými trpiteľa priviazali k nej. Okolo lavice stáli niekoľkí mestskí drábi, suroví, fúzatí chlapi v tmavočervených kamizoloch, dvaja sputnaní mužovia a jedna tiež sputnaná mladá žena, ktorá sa dívala na ľudí takými očami, akoby nebola pri sebe. Akýsi obstarný muž bol priviazaný na dereši a toho ťal po nahom tele jeden z drábov lieskovou palicou. Bolo vidieť, že drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie, za každým úderom mu navrela klobása na tele, z ktorej často vystrekla krv. Bitý kričal z celej sily, sprvu vysokým, prenikavým, neskoršie chrapľavým, bolestivým hlasom.

Exekúciu viedol chudý bradatý pisár v tmavobelasom plášti, ktorému, ako čítal údery, pri každom slove hore-dolu behal gágor na chudom hrdle.

PETER JAROŠ – román TISÍCROČNÁ VČELA - SLOVENSKÁ PRÓZA PO R. 1945

Narodil sa v Hybe. Využíval postupy existencializmu, nového románu a magického realizmu.

Román TISÍCROČNÁ VČELA (1979) – je napísaný pod vplyvom do MAGICKÉHO REALIZMU - čo sa v texte prejavuje v predstavách postáv, v ich snoch, neskutočných javoch.

ŠTRUKTÚRA DIELA:

• Vysvetlenie názvu: !!! slovenského človeka prirovnáva k usilovnej včele, ktorá sa snaží zachovať svoj rod - večná, plodná, 1000 – ročná !!!
• Žáner: GENERAČNÝ román evokujúci !!! mýtus o pracovitosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa. Autor zobrazuje osudy 3 generácií rodiny roľníkov a sezónnych murárov Pichandovcov !!!
• Forma: má podobu mozaiky zloženej zo scén a výjavov zo života 3 generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta, dcéry Kristíny a ich detí.
• Dej románu sa odohráva prevažne v liptovskej obci Hybeod druhej polovice 19. storočia až do r. 1918 (koniec 1. svetovej vojny a vytvorenie ČSR).
• Kompozícia: tvorí ho 9 kapitol, v úvode zobrazenie podrobných dejín obce Hybe napr. počet obyvateľstva, spôsob obživy, remeslá)
• Forma rozprávania: on – rozprávanie

• Románová kompozícia rešpektuje chronológiu udalostí od konca 19. st. po koniec 1 sv. vojny, ale dôraz kladie na symbolické a alegorické motívy zviazané s roľnícko – remeselníckym spôsobom života. (sex Sama a Márie vo včelíne = plodnosť včely)

• Realistický príbeh sa mení raz na grotesku, inokedy na mýtizované rozprávanie so silnou lyrickou dimenziou. Reálny dejový základsa prepletá s emblematickými (znaky rodu) motívmi: včely, ryby, smrti.

Ryba – navodzuje telesnú stránku človeka, jedenie, sexuálny styk, ale aj duševnú podobu – pocit viny a hanby.

Včelia matka, kráľovná - je symbolom plodnosti, oslovuje človeka - Sama vo včelíne, kde spí a chce mu pod podmienkou telesného splynutia zaručiť dlhotrvajúci život. Včela je večná, plodná a pracovitá – narážka na pracovitosť slovenského človeka.

3 základné motívy v diele:

1. PRÁCA - Jaroš ju vyzdvihuje ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Román je oslavou práce(roľníckej, murárskej, remeselníckej).

!!! Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť - vlastnosti typické aj pre včely - pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd a utrpenia. !!!

1. LÁSKA – je ďalším určujúcim faktorom života postáv v románe. Autor predstavuje jej rôzne podoby: vášnivú, mileneckú, manželskú: lásku krásnu, čistú, vernú a úprimnú (Martin a Ružena, syn Samo a Mária) ale i lásku zmyselnú, vypočítavú, krutú, zradnú a tragickú(láska Valenta k Hanke, ktorá ju privedie až k smrti, Valent + Hermína – vzostup v spoločnosti) a lásku k deťom, ktorá je pravým zmyslom mileneckej a manželskej lásky, sú pevným putom k životu a budúcnosti
2. SMRŤ - smrť jednotlivca je uzavretím istého životného cyklu, je podmienkou obnovovania života – začiatku iného životného cyklu (smrť Samovho syna Janka).

Smrť Martina Pichandu = zomiera náhodne, v typickej scéne obžerstva: zadusí sazamrznutým vínom z rozbitej fľaše, keď si napcháva plné ústa. Túto tragickú situáciu odľahčil tým, že pohreb vykreslil komicky (protiklad).

V centre rozprávania je MARTIN PICHANDA  a neskôr jeho syn SAMO, prezývaný VČELA, ktorý pokračuje v otcovej životnej filozofii pracovitosti. Pri oboch sa prelína REALITA so SNOVÝM VIDENÍM skutočnosti (napr. včelia kráľovná, veľryba – život Martina a Želky v bruchu). Rámec rodinnej kroniky sa rozširuje o ďalšie postavy a životné príbehy (napr. žobrák Gagoš, murárska partia - charakterizuje ich pracovitosť - Samo, Dropa, Mudrc, Ľavák, Ryba).

Autor v románe vyzdvihuje !!!jednoduchú filozofiu dedinského človeka, ktorého údelom je celoživotná PRÁCA podobne ako údelom včely a našounárodnou filozofiou je filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v akejkoľvek dejinnej nepriazni neúmorná pracovitosť porovnateľná so včelami. !!!

Každodenný životoživuje VÝMYSLOM  (sny, predstavy, absurdné situácie – Martin sa v truhle zväčší a musia ho stláčať), FANTASTICKOSŤOU, VÁŽNOSŤ strieda s HUMOROM, satirou, paródiou a groteskou. Individuálne osudy jednotlivých postáv sa v románe odvíjajú v závislosti od spoločenských a politických udalostí (od 1. svetovej vojny). Cez ľudské lásky, narodenia a smrť, cez prácu, radosť i tragédiu zobrazuje človeka v jeho ľudskej prirodzenosti.

Autor v románe využíva postupy tzv. POSTMODERNY a MAGICKÉHO REALIZMU:

• PRVKY POSTMODERNY:dej prerušujecitovaním rôznych autentických, dokumentárnych textov- sú to napr. historické dokumenty o obci Hybe, novinové správy o bojoch a o živote počas 1. svetovej vojny(kombinácia umeleckého štýlu s publicis­tickým alebo s odborným je typický znak postmoderny.)
• PRVKY MAGICKÉHO REALIZMU: tragické príhody sa striedajú s komickými, reálny dej oživujú:

SNY - napr. sen Martina Pichandu o tom, ako hrali karty v bruchu veľryby so svojou bývalou milou, sen Sama Pichandu o včelej kráľovnej

PREDSTAVY - včely veľké ako vrabce

NESKUTOČNÉ JAVY - premenenie vody na víno, v Hybe pršia žaby

ZÁZRAKY -  čudesné zmiznutie psa Zanzibara po smrti Martina Pichandu

ABSURDITA  - tragikomický osud mladého Jožka Nádera, ktorý sa z nešťastnej lásky obesil v udiarni a našli ho celkom vyúdeného, zlodej tvrdiaci, že nemá črevá, smrť a pohreb Martina Pichandu

Bizarné a humorné situácie

Okrem scén so situačným humorom sú v knihe i epizódy využívajúce slovný humor, iróniu a paródiu (napr. Martin Pichanda si predstavuje, že medzi domorodcami na Madagaskare rozšíri spisy Ľudovíta Štúra, založí pobočku Matice slovenskej a najstatnejšieho domorodca pasuje za Jánošíka; pri truhle Martina Pichandu jeho starí kamaráti spomínajú, že podľa rečí bol nemanželským synom Janka Kráľa). Tieto FANTAZIJNÉ, GROTESKNÉ, ZÁZRAČNÉ a ABSURDNÉ prvky sú základným znakom MAGICKÉHO REALIZMU.

O láske k vlasti priamo nepíše, ale cítime ju vtedy, keď sú hrdinovia mimo rodnej obce na múračkách, alebo na bojiskách a v zajatí.

Obsah:

Spočiatku sa románové udalosti nesú v znamení typických dedinských prác, ktoré narušia len odchody chlapov za prácou na múračky.

Liptovskí roľníci, medzi nimi aj Martin Pichanda a neskôr i jeho syn Samo si odchádzajú na jeseň privyrábať na Dolniaky ako murári.

Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta. Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy a sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti a pre rozprávačské umenie, s akým vedel vyrozprávať skutočné i vymyslené príbehy. Ústrednou postavou románu je jeho syn Samo, ktorého prezývali VČELA.Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. To, čo ho udržalo vždy pri živote, bola práca.

Do rodiny Pichandovcov postupne zavíta smrť, najprv vezme starého Martina (zadusí sa sklom z rozbitej zamrznutej fľaše vína) a zanedlho Samovho syna Janka (zastrelený pri demonštrácii na Dolniakoch).

Život však pokračuje ďalej, filozofiu otca preberá Samo, do rodiny prichádzajú ďalšie deti. Po otcovej smrti sa Samo stane mlynárom na krížnych cestách. Nešťastie však neobchádza rodinu. V mlyne pri požiari mu zahynie dcéra Ema. Aj ostatné Samove deti dorastajú a hľadajú si svoju cestu: Karol študuje na gymnáziu, chce byť maliarom (zomiera na talianskom fronte počas 1. svetovej vojny), Peter sa v Ružomberku učí za hodinára a Samo chce byť horárom (odíde do Ameriky). Schyľuje sa k 1. svetovej vojne, všade sa o nej hovorí, žobrák Gagoš tvrdí, že na vojnu treba 3 veci: „peníze, peňeži, peniaze“. Na front odchádzajú i Samovi synovia. Karol tu zomiera. Samo sa začne búriť a za svoje protištátne názory sa dostáva do väzenia, kým sa mu ho podarí Valentovi vyslobodiť je vyhlásená ČSR.

Rodokmeň rodiny Pichandovcov:

1. generácia: MARTIN PICHANDA + RUŽENA (majú spolu 3 deti)

MARTIN= ústredná postava 1.časti románu, predstavuje ľudovú múdrosť, pracovitosť, šikovnosť, zmysel pre humor, murár, mal záujem o geografiu, sníval o vzdialených krajoch, zbieral mapy – sčítaný, múdry 

1. generácia: SAMO,VALENT,KRISTÍNA

SAMO = syn Martina Pichandu – bol mlynár, železničiar. Ústredná postava, prezývaný VČELA, ťažko skúšaný osudom (zastrelenie syna Janka, odchod syna Sama do Ameriky, smrť syna Karola na talianskom fronte a Emky, predtým boj o Máriu) po každom páde dokázal vstať a začať odznova. SAMO + žena MÁRIADudášová, deti: Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek.

VALENT= vypočítavý právnik, pre peniaze sa ožení s bohatou Hermínou Haderpánovou,

deti: syn, narodil sa v ten istý deň, keď sa narodilo mŕtve dieťa bývalej Valentovej milej,

dedinského dievčaťa Hanky Kolárovej, ktorá zomrela pri pôrode.

KRISTÍNA = manžel Matej Srok (zavalilo ho v hore), neskôr žila s kováčom Julom Mitronom, majú spolu deti Ivana a Žofku (Julo Mitron - krutý ku svojej neplodnej žene, ktorá ho stále miluje a je ochotná tolerovať jeho lásku ku Kristíne)

1. generácia: deti Sama, Valenta, Kristíny

Autor využíva:

• RETROSPEKTÍVU (najprv povie, že sa Kristína vydala, až potom prerozpráva príbeh jej srdca) a rôzne EPIZÓDY (Jožko Nadler + Židovka Marta)
• HISTORICKÝ PREHĽAD (vývoj obce Hybe)
• Momentky z frontu
• SYMBOLY A ALEGORICKÉ MOTÍVY (sex Sama a Márie vo včelíne = plodnosť včely)
• DEJINY – zobrazuje reakciu obyvateľov na atentát na následníka trónu Ferdinanda
• dejová línia: bohatá tvorí ju najprv Martin Pichanda, potom syn Samo
• JAZYK: ľudový – autor využíva aj ľudový folklór (zvyky, piesne..), dialektizmy– fruštik...

Peter Jaroš - Tisícročná včela (úryvok) - !!! znak MAGICKÉHO REALIZMU: REALITA sa prelína so SNOVÝM VIDENÍM SKUTOČNOSTI !!! sen Sama Pichandu o včelej kráľovnej

Včelín bol tichý, pokojný. Tlmené jesenné bzučanie včiel Samo takmer nevnímal. Nedeľa zvonila vo veži vysoko nad ním. Dotkol sa úľov, letmo do nich nazrel a dal im pokoj. Nebalušil včielky, nedráždil ich. Spomenul si na Orfanidesa, ba priam ho uvidel, ako sa nakláňa nad úľ, ukazovákom mieri na včely a hovorí: „Človek je ako tá včela, len jeho usilovnosť a práca ho spasí!“Samo sa usmial a sadol si na lavičku. Upravil pod sebou domáci koberec a vystrel sa. Telom sa mu šíril blažený pocit. Keby som bol mladší, pomyslel si, vkĺznem do úľa medzi včely a popracujem usilovne s nimi. Večer čo večer by som si vyniesol hrudu medu. Sladkého a voňavého. A možno by som si našiel aj včeliu frajerku. Nie hocijakú, ale včeliu matku, kráľovnú. Veľkú, zažitú, neprestajne roztúženú a žiadostivú.

Začalo sa mu driemať. Slastne sa usmieval predstavám, ktoré sa mu mihali pred očami. Včelia kráľovná si ho brala za muža.Stál uprostred včelieho kráľovstva v plnej zbroji a včely okolo bzučali a spievali:

Ženilo sa motovidlo,

Malo zlomené ženidlo…

Včelia kráľovná práve prichádzala a bola oveľa väčšia ako ženích. Uklonil sa jej a ona si ho zrazu vyhodila na chrbát a vyletela s ním z úľa. Všetky včely za nimi. Lietala, skákala, jazdila s ním po lúke, až ho napokon stratila. Padol zvysoka, bolestivo sa udrel. Včelia papuľa sa naklonila nad neho a revala mu do tváre. ,,Nechcem ťa, nechcem ťa, nechcem ťa!“ A keď sa mu včelia čelusť už-už chcela zahryznúť do krku, zreval od strachu a prudko kopol nohou. Chcel žiť...!