Próza naturizmu - D.Chrobák, M.Figuli, F.Švantner

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 158 slov
Počet zobrazení: 85
Tlačení: 5
Uložení: 5

PRÓZA NATURIZMU (30. –te a 40.-te roky 20.storočia)

Vývin literárnych smerov v medzivojnovej epike : expresionizmus - lyrizácia prózy – naturizmus

Predstavuje najvyššie štádium lyrizačných tendencií. Názov pochádza z latinského natura - príroda, prirodzenosťzobrazuje človeka spojeného s prírodou, príroda zasahuje do konania postáv a ovplyvňuje ho.

K hlavným predstaviteľom prózy naturizmu patria: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner.

Za nástup naturizmu sa považuje rok 1937. Próza naturizmu sa rozvinula najmä v rokoch 2. sve­tovej vojny. Vtedy vznikli vrcholné diela tohto smeru - novela Dobroslava Chrobáka - Drak sa vracia, románová novela Margity Figuli - Tri gaštanové kone,zbierka noviel Františka Švantnera - Malka a jeho román Nevesta hôľ, ktorý bol vydaný až po vojne v roku 1946, kedy sa próza natu­rizmu uzatvára.

V tvorbe predstaviteľov naturizmu sa odrazil vplyv francúzskychregionalistov = najmä ich !!!kon­cepcia prírodného človeka.!!! V centre pozornosti !!!je dedinský človek, dedina a príroda.!!!

Príklon spisovateľov k prírode ovplyvnila doba - silnejúca hrozba fašizmu a vojny v tridsiatych rokoch. Spisovatelia sa snažili nájsť životné hodnoty v samotnom človeku a v prírode.Záchranu pred odcudzeným a rozhádaným svetom hľadajú v dedinskomprostredí, v duševnom svete jednoduchého človeka.

Sústreďujú sa na základné životné hodnoty, na medziľudské vzťahy a na vnútorný svet svojich postáv

Vychádzajú z filozofie prírodného človeka: človek prestáva byť tvorom spoločenským, v prostredí, v ktorom žije, má proti prírodným živlom rovnaké šance ako každý iný tvor. Do popredia sa dostávajú rozprávkové príbehy a mýtické predstavy.

 VEDIET!!!!! ZNAKY NATURIZMU:

  • krátke epické útvary: poviedky, novely
  • ťažiskom nie je udalosť, ale jej prežívanie
  • témy:priateľstvo, láska, detstvo, domov, česť
  • lyrizácia textuslabá dejová línia
  • lyrizácia jazyka prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania
  • lyrizácia postávdôraz na ich psychiku, na to, ako prežívajú udalosti, nie na dej, postavy sa stávajú mýtmi, majú slabé sociálne väzby= často nepoznáme ich rodinu ani pôvod ale sú priestorovo zakotvené v prostredí
  • príznačný je odklon od zobrazenia vonkajšej skutočnosti a sústredenie na subjektívny – vnútorný svet a bytostné problémy hrdinov
  • postavy sa delia na kladné a záporné (záporná býva v deji aktívnejšia)
  • diela sa odohrávajú v prostredí prírody- ďaleko od ľudí
  • spisovatelia odmietajú mesto a jeho morálku
  • hlavné postavy sú obyčajne výnimoční, zvláštni ľudia, žijú v dôvernom styku s prírodou, konajú pudovo, živelne, pod vplyvom silných emócií, sú hlboko citovo založení
  • ich východiskom nebola objektívne poznaná skutočnosť, ale svojská, fantazijná, neraz mýtická až rozprávková predstava sveta zákonitostí jeho jestvovania, ich diela sa odohrávajú v mýtickom, rozprávkovom alebo baladickom svete.
  •  Rozoznávame tri základné mýty: !!!mýtus života, prírody, lásky !!!
  • dominuje rozprávanie v 1. osobe a vnútorný monológ

Vedieť!!!!! ZNAKY NATURISTICKÉHO DIELA:

  • hrdina– silne individualizovaný, často je aj rozprávačomsubjektívne rozprávanie v 1. osobe , hrdina je často vyčlenený z dedinského kolektívu
  • neprítomnosť historického času: čas v dielach sa meria len v biologickom časevekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období
  • rozdelenie sveta: TAM HORE (príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj), TAM DOLE (dediny, mestá, krčma, zlo, neprajnosť, závisť)
  • rozprávkovosťdobro víťazí nad zlom, občas sa tam nachádza aj nadprirodzená sila= zvieratá, ktoré riešia situáciu (vlkolak, vlk), magické čísla: 3, 7, 12.

DOBROSLAV CHROBÁK (1907-1951)

Narodil sa na Liptove v dedine Hybe. V jeho dielach cítiť silnú spätosť človeka s prírodou.

Debutoval zbierkou 8 noviel pod názvom: Kamarát Jašek (1937)

DRAK SA VRACIA (1943) = táto novela patrí k naj­lepším dielam slovenskej prózy naturizmu.

Štruktúra diela:

Zobrazuje konflikt medzi jedincom a spoločnosťou. Nesie všetky charakteristické znaky naturizmu: napr. využíva výrazové prostriedky lyriky (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá a pod.), odohráva sa v pro­stredí prírody, dej má rozprávkový, baladický charakter atď.

V diele autor zdôraznil tradičné hodnoty– lásku, priateľstvo, prekonávanie prekážok, česť.

Dielo je uvedené mottom : Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí

tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“

Joseph Conrad: Lord Jim, ktoré prevzal z románu anglického spisovateľa.

Skladá sa z 12 kapitol a epilógu.

Základný konflikt je etický:boj dobra a zla - nesie sa v znamení nenávisti, pomsty, lásky a odpustenia.

Témou novely je hľadanie stratenej cti, lásky dôvery ľudí.

Autor v nej využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá: striedajú sa v nej rôzne časové rovinyi osoby rozprávačov deja.

Je založená na tajomstve a zásahoch „vyšších mocností“.

Dielo má rozprávkový charakter = vystupuje tu postava Draka, stará mama rozpráva rozprávkuo časoch, keď žili čarodejnice, vedmy, duchovia.

Kým pre ľudovú rozprávku je typická časová následnosť udalostí a autor je rozprávačom, v tejto próze sa osoba rozprávača mení podľa toho, kto rozpráva udalosť, napr. príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona = on-rozprávanie, inokedy rozprávač k sebe priberá čitateľa = my-rozprávanie, čo spôsobuje isté narúšanie chronológie deja.

V epilógu sa napokon ukáže, že rozprávačom príbehu je Eva (bývalá Drakova milá), ktorá ako stará mama hovorí svoj životný príbeh vnukovi a priadkam.

Celý dej sa odohráva v čarokrásnej liptovskej prírode, ďaleko od civilizácie.

Dej rámcuje postava Evy:v úvode je to mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom.

Postavy sú vykreslené kontrastne - dobré:Eva, Šimonzlé: Drak.

Drak je celý čierny, čím sa naznačuje jeho spätosť s temnými silami, Šimon je skôr biely ako čierny – biela je symbolom života.

Sú predstaviteľmi proti sebe stojacich svetov (dobrého a zlého), pričom pocit tajomna a fantastickosti dosahuje autor postavou Draka, ktorá zostáva záhadnou a tajomnou až do konca.

V diele prebiehajú dva konflikty:Drak – dedina, Eva – dvaja muži.

Hlavnými postavami sú:

Drak - Martin Lepiš Madlušovie

Eva - bývalá Drakova milá a Šimonova žena

Šimon Jariabek

Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy.

Opísané sú tri príchody Draka do dediny:v mladosti, návrat v dospelosti a príchod so stádom.

  • Časť deja sa odohráva v dedine, dedinčania často vystupujú ako kolektív a nechávajú za seba konať jednotlivca - Šimona
  • Druhá časť deja je umiestnená do typického naturistického prostredia hôr, kde sa Drak a Šimon stávajú súčasťou prírody

DEJ:

Eva, žena Šimona Jariabka, čaká na svojho muža, ktorý si ju zobral za ženu pred pár rokmi napriek tomu, že mala dieťa s Drakom. Šimon sa od chlapov v krčme dozvie, že Drak sa vrátil do dediny (po 7 rokoch) a po večeri jej oznámi túto novinu, ktorej sa obával za všetky tie roky, čo žili spolu, lebo vedel, že Draka má stále rada. V spomienkach sa Eva vracia do minulosti: ako starý Lepiš Madlušovie našiel na ceste malého chlapca a vychoval z neho hrnčiara. Ako ho celá dedina nenávidela a dávala mu za vinu všetky nešťastia, ktoré sa udiali, i to ako mu ľudia dali prezývku Drak a boli presvedčení, že má čarodejnú moc. Provokoval dedinčanov svojou samostatnosťou, silou, samotárstvom. Eva ho celé hodiny sle­dovala pri práci a nedokázala odolať jeho uhrančivým očiam.

Zloba dedinčanov voči Drakovi vyvrcholila po tom, keď starý hrnčiar záhadne zomrel a po dedine sa začalo povrávať, že na príčine je Drak. Jediný, kto mu verí a ľúbi ho, je Eva. Drak sa spočiatku búri, ale keď ho jedného rána nájdu v jame na hlinu s rozbitou hlavou rozhodne sa bez slova rozlúčenia odísť. Jeho odchodom najviac trpí Eva, ktorá čaká jeho dieťa. Po narodení syna sa vydala za Šimona bez party, čo znamenalo, že celá dedina vedela o jej priestupku. Po rokoch sa Drak rozhodne vrátiť. Dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že sta­tok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vracia Drak. Cez jedno oko má čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu - hrnčiarstvu. Potreboval však získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Ľudia očakávali, že vypukne konflikt medzi Drakom a Šimonom, ale Šimon nemal dôvod hnevať sa naňho. On sa oženil s Evou a vedel, že má Draka stále rada. Napriek tomu sa nechal vyprovokovať a sprevádzal ho na dedinské pastviny - Drak ako jediný poznal priesmyk, ktorým by doviedol statok naspäť do dediny z horiacich pastvín. Dedinčania mu neverili a pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, pod­pália mu dom. Cestou Šimon zistí, že Drak je iný, ako sa o ňom hovorí. Zle si vysvetlí Drakovo stretnutie s Poliakmi. Myslí si, že čriedu predal Poliakom. Bez dôkazov a plný zlosti, uteká naspäť do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Oheň uhasí dážď. Vtedy sa Drak vracia s celým dedinským stádom aj s dievčinou Zoškou (Poľkou) - týmto si vybojoval svoje miesto v dedinskom spoločenstve. Odpustí Šimonovi podpálenie chalupy a chápe jeho obavu o svoju ženu. Eva si až vtedy uvedomí, že Drak ju už nemiluje, a ten, kto ju skutočne má rád, je jej muž Šimon. Eva a Šimon si konečne nájdu cestu k sebe. Z epilógu - tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi - sa dozvedáme, že odvtedy sa mali radi a žili spolu šťastne.

Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia (úryvok) EPILÓG = rozprávačka príbehu Eva

- A potom? Čo bolo potom, stará mať?

Chlápä, ktoré celý večer driemalo pod materinským kamizolom a v polospánku načúvalo rozprávky o tom, ako Drak zachránil čriedu z Temných smrečín, vytrčilo teraz hlavu, posadilo sa na prípecku a zíza vypúlenými očami do kúdeľnej izby.

V mysli starej matky ešte raz ožíva stretnutie s počerným chlapcom, ktorý ju pobozkal rovno na ústa a pripomenie si aj chvíľu, keď jej muž Šimon podal kúdeľ, ktorú vystrúhal počas cesty za čriedou: Pristavil sa uprostred cesty a dlho sa na ňu díval. Čím dlhšie sa díval, tým viacej sa ona pýrila, až napokon musel uveriť, osmelil sa, pristúpil k nej a dotkol sa jej. Zdvihla k nemu oči a v každom oku trblietala sa plachá, odprosujúca slza.

A čo bolo potom, stará mať?

Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili šťastne, kým nepomreli...

MARGITA FIGULI (1909–1995) - narodila sa v roku 1909 vo Vyšnom Kubíne.

Znaky tvorby:

  • dominujú sociálne motívy
  • prítomnosť kresťanskej morálky
  • postavy bývajú rozdelené na dobré a zlé podľa morálnych princípov
  • ženské hrdinky zápasia s tlakom konvencií dobovej spoločnosti
  • rozprávačom je postava z príbehu

Debutovala zbierkou 10 noviel pod názvom POKUŠENIE (1937). Svojou tvorbou vniesla do literatúry ľúbostnú tematiku. Postavu ženy spojila s mýtickými a rozprávkovými prvkami.

Najvýznamnejším dielom Margity Figuli je románová novelaTRI GAŠTANOVÉ KONE (1940)

Štruktúra diela:

Autorka na neveľkom epickom priestore vytvorila ľúbostnú drámu so zjavným sociálnym pozadím. !!! Konflikt novely je postavený medzi majetkom a láskou. Vytvorila klasický príbeh lásky s prekážkami. !!!

Dej diela je realizovaný ako séria skúšok, ktorých výsledok má ukázať, že zachovávanie princípov dobra, pokory, prijímania všetkých príkorí býva v živote napokon odmenené.

Príbeh novely je postavený na klasickom trojuholníku: jedna žena a dvaja muži

Novela má kompozíciu rozprávky:

  • hrdina, aby dosiahol svoj cieľ, musí splniť istú úlohu
  • postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdalénin otec) a zlé (Jano Zápotočný, Magdalénina matka)

Autorka sasústreďuje na vnútorný svet postáv, na ich vzájomné vzťahy, konkrétny čas deja nie je dôležitý (príbeh by sa mohol odohrávať v hociktorej dobe, v hociktorom storočí).

Hlavné postavy:

Magdaléna Maliariková - vnútorné čistá a citovo bohatá: je ideálom milujúcej ženy, ktorá je ochotná prekonať útrapy života a týranie zo strany manžela. Napriek tomu, že je spočiatku pasívna a podriaďuje sa, jej čistá a útrapami zocelená láska premôže všetko zlo.

Peter - kladný typ hrdinu, ušľachtilý, prezývaný tulák. Peter je predstaviteľom dobra a mravných hodnôt. Po celý život koná podľa noriem kresťanskej etiky. Na celom jeho konaní vidieť lásku a silu odolávať všetkému zlému v mene nekonečnej lásky k Magdaléne. Je sirota, rodičov stratil pri požiari. Odvtedy sa prebíja životom sám. Cestuje po Slovensku a skupuje drevo. Základným rozdielom medzi hrdinom rozprávkovým a Petrom je v tom, že východisko z najťažších situácií Peter hľadá v rozhovore sám o sebou, na rozdiel od rozprávkového hrdinu, ktorému pomáhajú vonkajší pomocníci, či už zo sveta ľudí alebo zvierat.

Jano Zápotočný - záporný typ hrdinu, Petrov sok, drsný, surový, násilnícky dedinský boháč, príležitostný pašerák koní, bezohľadný sebec, ktorý Magdalénu dostane za ženu i proti jej vôli. Magdaléna sa však predtým prisľúbi Petrovi, ale s podmienkou, že sa sociálne a spoločensky vyrovná svojmu sokovi v láske a splnenie tejto dohody je príde oznámiť s tromi gaštanovými koňmi ako znakom nového postavenia. Kým Peter plní dohodu, Zápotočný zvedie Magdalénu a vezme si ju za manželku. Ich manželstvo je nešťastné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub, ktorý dala Petrovi a Jano zase poznaním, že lásku si nemožno získať násilím.

Záver novely je šťastný pre Petra, Zápotočný hynie pod kopytami koňa. Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter si ju odvádza aj s tromi gaštanovými koňmi do Turca, do krajiny ich spoločného detstva.

Autorka kontrastne zobrazila lásku dvoch mužov k Magdaléne:Janova láska je náruživá, vášnivá, vedie človeka až k zločinu, Petrova láska je etická, je to láska so sebazaprením.

!!! Rozprávačom príbehu je Peter, ide o tzv. ja - rozprávanie. !!!

Symbolika koní je v diele významná už len preto, lebo sa dostala do samotného názvu. Kone tvoriavstup i záver novely, teda jej rámec.Symbolizujú čistotu, dobro, silu. Scény utrpenia nevinného koňa, mučeného krutým a žiarlivým Zápotočným, patria k emocionálne najsilnejším častiam novely. Janov kôň je vykonávateľom spravodlivosti, ktorá trestá, zabíja, čím umožňuje Petrovi a Magdaléne ísť spoločnou cestou za šťastím.

Kone v podaní M. Figuli hrajú úlohu prírody, ktorá sa k svetu ľudí stavia dvojako:

  • raz ako ničiaca sila (kôň, ktorý zabije zlo - Zápotočného)
  • a raz s porozumením (pretože pre Petra je jeho kôň akoby priateľom a stáva sa svedkom všetkých dôležitých udalostí v deji)

 !!! V diele sa nachádzajú tri motívy:náboženský, realistický a rozprávkový : prirovnávanie Petra k rozprávkovému Popolvárovi a jeho koňa k tátošovi;magické číslo 3:tri kone, tri záchrany Magdalény;víťazstvo dobra nad zlom; prítomnosť zvieraťa – koňa, ktorá rieši problémy namiesto ľudí. !!!

Záver deja je mýtom o návrate do strateného raja detskej nevinnosti, keď si Peter odvádza svoju lásku do krajiny spoločného detstva, keď sa ona zotaví z prežitého utrpenia.

DEJ:

Novela začína scénou, keď rozprávač Peter na ceste za obchodom (skupuje drevo pre pílu po Slovensku) po rokoch prichádza do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna. Peter a Magdaléna sa mali radi už ako deti. Neskôr sa Magdaléna odsťahovala s rodičmi do iného kraja a Peter ju odvtedy nevidel. Nemohol však na ňu zabudnúť a dúfal, že sa ešte nevydala.

Cestou stretáva dvoch jazdcov. V jednom z nich spoznáva Magdaléninho bratranca Jožka Greguša, druhým mužom je Jano Zápotočný. Pašujú kone cez poľské hranice a pokúšajú sa ujsť žandárom. Jeden z koní sa zraní a Peter ho chce zastreliť, aby sa netrápil. Jano mu v tom bráni, lebo výstrel by ich mohol prezradiť. Peter napokon nevydrží pozerať sa na utrpenie koňa a zastrelí ho. Podarí sa im ujsť žandárom a pokračujú v ceste. Až teraz si všimnú, že všetci traja majú rovnaké, gaštanové kone. Jožko povie Petrovi, že Jano Zápotočný sa chystá požiadať Magdalénu o ruku, i keď ona sa nechce za neho vydať. Svadbu by chcela najmä jej matka, skúpa krčmárka Maliarička. Hoci jej túžba po Janovom majetku je najvýraznejšia, je to iba vystupňovaný základný postoj všetkých obyvateľov Leštín. Podľa nich človek bez pôdy: Peter – tulák sa nemôže vyrovnať Janovi Zápotočnému, prvému gazdovi v Leštinách. Táto túžba po pôde a majetkovom zabezpečení je hlavnou prekážkou lásky a šťastia Petra a Magdalény. Ako sám Peter hovorí: „Zbytočne som si zakladal na svojej hlbokej a čistej láske. Chybovala mi k nej druhá polovička leštinského chotára, aby som sa vyrovnal Zápotočnému.“

Na druhý deň prídu do dediny. Magdalénina matka privíta Petra odmietavo. Snaží sa mu zabrániť, aby sa stretol s Magdalénou osamote. Petrovi sa podarí s ňou porozprávať večer, v horách, kde sa mládež z dediny vybrala zapaľovať svätojánske ohne. Magdaléna sa mu prizná, že i ona ho má stále rada. Napriek všetkému a všetkým sa prisľúbi Petrovi. Dá mu však podmienku - ak ju má skutočne rád, vzdá sa tuláckeho spôsobu života, usadí sa na otcovskej pôde, postaví dom a začne gazdovať. Znakom získaného majetku a toho, že úlohu splnil, mali byť tri gaštanové kone, s ktorými sa mal vrátiť do dediny a na mieste, kde ich uviaže, tam sa stretnú. Sľúbi mu, že bude na neho čakať a odďaľovať svadbu so Zápotočným. Kým Peter plní podmienku, Zápotočný po Petrovom odchode v ten večer znásilní Magdalénu, a tá je donútená sa zaňho vydať, lebo čaká jeho dieťa.

Peter sa vráti domov, začne stavať dom na mieste, kde kedysi stál dom jeho rodičov a pri požiari ktorého prišli obaja o život.

Trvalo takmer dva roky, kým sa mohol vydať na cestu s tromi gaštanovými koňmi. Cestou sa dozvie, že Magdaléna sa vydala za Jana Zápotočného. Napriek tomu pokračuje v ceste a postupne sa dozvedá celú pravdu: V ten večer, keď sa v horách rozlúčili si ich rozhovor vypočul Jano, ktorý ich tajne sledoval. Keď Peter odišiel, prepadol Magdalénu a znásilnil ju. Magdaléna otehotnela a donútili ju vydať sa za Zápotočného. Ich manželstvo je nešťastné, Jano začal piť a k Magdaléne sa správa surovo. Týral ju i kone. Takto sa chcel Magdaléne pomstiť za to, že sa správa k nemu chladne a odmietavo. Naschvál kupoval divé kone a nútil ju, aby sa o ne starala. Kone jej viackrát ublížili, takto prišla aj o Janovo dieťa v šiestom mesiaci tehotenstva.

Zápotočný najviac týral gaštanového koňa, ktorého prepašoval z Poľska, keď sa prvýkrát stretol s Petrom. Bil ho z nenávisti, lebo vedel, že práve tri gaštanové kone mali byť pre Magdalénu a Petra znamením ich lásky.

Peter prichádza k domu Zápotočného. Od ľudí sa dozvedá, že Jano a Magdaléna sú na poli. Vyberie sa za nimi a vidí ako Jano bije gaštanového koňa, až kým mu nevytečie oko. Nepríčetný kôň od bolesti privalí Magdalénu, ktorá na príkaz Jana musela držať uzdu koňa. Ďalej mláti koňa, nedbajúc, že je jeho žena v nebezpečenstve. Peter omráči Zápotočného a zachráni Magdalénu. Tá ochorie, jej stav je vážny. Peter sa rozhodne zostať v dedine, kým nevyzdravie. Navrhne Zápotočnému, že sa jej vzdá a odíde z dediny, ak mu sľúbi, že jej už nebude viac ubližovať. Zápotočný mu však odkáže, že Magdaléna bude mať taký život, aký si zaslúži. Napokon sa jej stav zlepší, hoci je ešte veľmi slabá.

Zápotočný, po tom, čo sa Peter vrátil, vyčíňa ešte viac. Kôň, ktorého tak surovo týral, utečie. Keď ho chytia, vypáli mu na bok slovo TULÁK (Magdalénina matka a Jano prezývali Petra tulákom). Magdaléna, ktorá je po chorobe veľmi slabá, mu musí pomáhať, hoci sotva dokáže udržať nešťastného koňa.

Janova sestra, vidiac vyčíňanie svojho brata, pribehne do krčmy po pomoc. Peter a ostatní dobehnú k domu Zápotočného vo chvíli, keď vypáli koňovi horúcim železom aj druhé, zdravé oko. Kôň sa vytrhne Magdaléne a udupe Jana. (Slepý potom narazí do kamenného múru, a tak sa dokaličí, že ho na mieste musia zastreliť.) V závere je dobro odmenené a zlo potrestané -Zápotočného udupe vlastný týraný kôň

Po pohrebe Zápotočného sa Magdaléna cíti poznačená a nešťastná. Napokon súhlasí, že sa vydá za Petra. Ten je presvedčený, že jeho úprimná láska pomôže Magdaléne nájsť pokoj a zabudnutie. Magdaléna sa vzdá majetku v prospech Zápotočného sestry a napriek matkinmu nesúhlasu sa vydá za Petra. Šťastný Peter si odvádza Magdalénu do krajiny ich spoločného detstva spolu s tromi gaštanovými koňmi.

Margita Figuli: Tri gaštanové kone úryvok zobrazuje časť, kedy je Magdaléna s Janom na poli a Jano bije gaštanového koňa, ktorý privalí Magdalénu

Keď sa kôň ani pri najbolestivejších úderoch ani nepohol, lebo už bol celkom dobitý, Zápotočný prišiel k jeho hlave a luzol ho dva razy do pysku.

Kôň sa vyhodil vysoko do povetria a vytrhol Magdaléne uzdu z ruky. Zápotočný v zúrivosti zahnal sa na Magdalénu, ale odhodila sa a znovu chytila s námahou remence.

Drž ho! - zaškrečal a vtom už aj ťal, ako bez rozumu, zviera po papuli, po ušiach a očiach.

Kôň sa metal a hľadal záchranu. Hodil sa vše napravo a zas naľavo. Magdaléna ho už nevládala udržať a pustila remence. Kôň sa zahodil ponad ňu a vyvrátil z brázdy pluh. Magdaléna ostala ležať pod jeho bruchom, a stačil zásah kopytom, aby dokonala.

Vtedy som už vedel, čo mám robiť. Ja - rozprávanie, Peter

Aký som dlhý, pustil som sa dolu medzami. Kým som doletel, koňovi syčala na všetky strany z pysku krv. Ale Zápotočný ho ďalej mlátil a nedbal ani na to, v akom nebezpečenstve je jeho žena.

FRANTIŠEK ŠVANTNER (1912-1950)

Jeho dielami próza naturizmu v slo­venskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje.
Narodil sa v roku 1912 v Bystrej.

Znaky tvorby:

  • konflikt: tajomno – reálno, miesto reality dominuje sen, podvedomie (surrealizmus)
  • postavy prechádzajú vývojom od reálnych k tajomným
  • víťazí živelnosť (nie dobro), ktorá vstupuje do osudov postáv, podnecuje a podmieňuje ich konanie, fatálnosť
  • u Švantnera je silná personifikácia prírody
  • kompozičný postup smeruje od jednoduchého k zložitému, autor zatajuje, znejasňuje dej
  • príroda sa stáva súčasťou postáv, vytvára s nimi harmonickú jednotu, lebo ona ochraňuje ich tajomstvá

Debutoval zbierkou noviel: MALKA (1942)

Súbor 8 noviel so slabou dejovou líniou. Príbehy sa odohrávajú v prostredí slovenských hôr, mimo civilizácie (príroda v okolí Brezna).

Ich !!! spoločnou témou je smrť, ale jej príčina je zahalená tajomstvom.!!! Postavy noviel nekonajú pod vplyvom rozumu, ale pod vplyvom vášne, afektu, pripadne predtúch či vidín.

Príroda vstupuje do osudov postáv, podmieňuje ich konanie a správanie.
Charakteristickým znakom noviel je rozprávanie v 1. osobe.

Všetky novely sú zahalené tajomstvom, príroda má aktívnu úlohu v konaní postáv. Autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí - napr. hrdinu stihne trest za zločin, ktorý spáchal. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy:strach, vášeň,úzkosť, posadnutosť atď. Do deja zasahuje osud a akási tajomná vyššia moc.

Novela MALKA

Dej novely spočíva na princípe tragického nedorozumenia.

  • Témou je: nenaplnená pudová a vysnívaná láska valacha k Malke
  • baladický charakter, dej je stručný. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič.
  • Rozprávačom je postava valacha = ja rozprávanie. Je zmietaný vášňami, odhaľuje svoje nekontrolovateľné vnútro.
  • Postavy: valach a Šajban  (prezývka) nemajú konkrétne meno = sú to kontrastné postavy. Postava MALKY je stvárnená mýticky.

Jadro príbehu sa odohráva v lone prírody, kde vietor je hlavnému hrdinovi rovnako blízky ako človek. Burcuje ním cit, ovláda ho láska, žiarlivosť, koná pudovo, podvedome ako expresionistické postavy.

Konfrontuje sa život a smrť ako základná existenciálna schéma.Láska sa končí smrťou Malky.

Zasadenie do času sa uskutočňuje prírodnými dejmi, striedaním dňa a noci.

Konflikt je vytvorený zrážkou: nedotknutého nevinného sveta prírody, ktorý je reprezentovaný životom na salaši a hriešneho, racionálneho sveta „tam dolu“.

V novele sú 3 kľúčové postavy:

VALACH = predstavuje prírodného človeka („tam hore“), konajúceho prirodzene podľa svojich citov, čo ho stavia do pozície kladnej postavy.

MALKA = do ktorej sa valach zaľúbi (pričom sám nevie prečo), je veľmi pasívna a až do konca diela o nej nič nezistíme, čo by ju určilo striktne za kladnú alebo zápornú postavu.

ŠAJBAN = je jasne zápornou postavou, predstavuje hriešny svet „tam dolu“, mimo hôr. Je veľmi aktívny (pre peniaze zabije Michalčíka, chystá útek do Ameriky, kam chce vziať aj sestru Malku, diktuje jej, ako sa má rozhodnúť). Vystupuje ako sok valacha v boji o náklonnosť Malky.

DEJ:

Rozprávač - valach sa zaľúbi do dedinského dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Je slúžkou u krčmára Michalčíka, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Zauzlenie nastáva vtedy, keď sa na salaši objaví neznámy, čudný, hrozivo vyzerajúci muž, ktorý prišiel z mesta - nemá ani meno, iba prezývku Šajban a stretáva sa s Malkou. Valach si myslí, že kvôli nemu ho Malka odmietla.

Valach ho považuje za svojho soka, a keď sa zistí, že ho hľadajú žandári, zo žiarlivosti ho udá. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára Michalčíka, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.)

Valach sa ho snaží varovať, rovnako ako Malka, ale tú žandári omylom pri prenasledovaní jej brata zastrelia - valach odláka žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu istotne po jeho hrdinskom skutku odpustí. Vracia sa na salaš až ráno. Tu hočaká Malka, ale mŕtva - zasiahnutá guľkou žandárov. Zomiera za záhadných okolností. Valach aj po smrti Malky ju vidí všade okolo a má pocit, že sa na neho usmieva.

Dielo  nesie všetky znaky prózy naturizmu (umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje  spoločenské pozadie atď).

František Švantner - Malka (úryvok)

Srdce mi poskočilo ani pošteklený kôň, rozháňalo krv a ja som vzbĺkol ako hrsť slamy. Hľa, Malka, malá Malka mi posiela lístoček, biely lístoček, ktorý vytrhla z modlitebnej knižočky, čo dostala darom na birmovku od krstnej matere. Beriem od honelníka papierik a vystieram ho nepokojnými prstami. Čože mi tá drobná ručička píše, čo tá pehavá hlávočka navymýšľala, čože to môže byť? Šaliem nedočkavosťou, prizerajúc sa zblízka na papierik.

Chlapča hľadelo na mňa veličiznými očami, a keď som mu nemal čo povedať, vravelo:

- Ja viem, kto ti prečíta Malkin lístok.

- Kto? - vyzvedám sa, lebo ma biely papierik neprestáva trápiť.

- Šajban, - vraví, - Šajban vie aj písať, aj čítať, lebo dnes popoludní som niesol Malke takýto istý papierik od neho. (tragické nedorozumenie, žiarlivosť valacha, ktorý začína považovať Šajbana za soka)

Nepovedal som nič, ale celé telo mi podsypal studený srieň. Pobrali sme sa na salaš.

Personifikácia prírody – metafory, personifikácie epitetá

Noc sa rozpäla nad večnosť ako dlžizná odedza nad polia, do ktorej mieni mladá mater uložiť svoje dieťa, a moja pieseň motala sa nad touto nocou, prebúdzala vtáctvo, vyplašila horu, rozozvučala vzduch. Naraz všetko ožilo, obloha i zem, hviezdy i tráva. Naraz akoby čarodejný prútik šibol svet. Hora spievala chorál. Ticho a nábožne. Mladé bučky šepotali krásnu modlitbu. Kdesi v hlbokej tôni vyhrávala na fujare stará sosna. Bolo ju len slabo počuť, lebo osiky prenikavo zvonili striebornými listami.

Švantnerovým románom NEVESTA HÔĽ (1946) - próza naturizmu v slovenskej literatúre vrcholí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021