Slovenská medzivojnová próza, Jégé, Hronský, Horváth

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 264 slov
Počet zobrazení: 2 983
Tlačení: 189
Uložení: 179

SLOVENSKÁ MEDIVONOVÁ PRÓZA (1918 – 1945) - Jégé, Hronský, Horváth

V rokoch 1918 – 1945 má slovenská literatúra PLURALITNÝ charakter = popri sebe existujú viaceré umelecké školy a smery. Generačné delenie:

  1. Staršia generácia autorov: realisti: Jesenský, Timrava, Kukučín, Tajovský, Jégé
  2. Stredná generácia autorov: experimentovali:Rázus, Krčméry, Hrušovský, J. C. Hronský
  3. Mladšia generácia autorov: G. Vámoš, I. Horváth, M. Urban, P. Jilemnický

Medzivojnovú prózu rozdeľujeme hľadiska uplatňovania umeleckej metódy na:

  1. REALIZMUS, 3 línie:
  1. Realizmus, !!!3 VLNA REALIZMU: Ladislav Nádaši Jégé,!!! Martin Rázus
  2. !!! SOCIÁLNO – PSYCHOLOGICKÝ REALIZMUS: usiluje sa zachytiť vnútro postáv, psychiku postáv: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban !!!
  3. SOCIALISTICKÝ REALIZMUS: Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ
  1. LYRIZOVANÁ PRÓZA sa člení na:
  1. Ornamentálnu prózu (ORNAMENTALIZMUS) - vychádzalaz expresionizmu, patrí sem: Gejza Vámoš, Ján Hrušovský, Ivan Horváth

ORNAMENTALIZMUS = čiže ozdobnosť jazyka (prezdobenosť) súvisel s experimentovaním s jazykom a slovom, používali zdrobneniny s kladným zafarbením

  • využíva dramatickosť, drastickosť, kontrast medzi škaredým a krásnym
  • dominujú pesimistické, tragické nálady a životné pocity
  • nešťastné postavy a zvláštne postavy v zvláštnych situáciách, ich vnútorné predstavy chápu ako skutočnosť

!!!! Znaky expresionizmu v slovenskej literatúre: !!!! VEDIEŤ

  • subjektívnosť:priamy rozprávač (ja – rozprávanie), autobiografické prvky, expresívne jazykové prostriedky: zdrobneniny – pejoratíva, naturalizmy
  • vychádza z romantizmu (romantický rozpor, monológy, v ktorých hlavný hrdina vyjadruje túžbu po lepšom živote)
  • vplyv naturalizmu: biologický determinizmus ( uznávajúci predurčenosť„nič nemôžeš urobiť proti nešťastiu zdedenému po rodičoch“)
  • kontrast ako kompozičný princíp: realita – túžba, emotívne – racionálne hodnotenie udalostí, zdrobneniny – pejoratíva
  • asociatívne radenie motívov, motív revolty
  • zvýrazňovanie záporných detailov skutočnosti
  • pudové konanie, prevláda silný cit, hrôza
  • dynamickosť výrazu: krátke vety, neukončené výpovede, elipsy, pestrá modalita
  1. LYRICKY TVAROVANÚ PRÓZU: Jozef Horák, Ján Bodenek
  2. NATURIZMUS najvyšší stupeň lyrizovanej prózy, v ktorom dominoval rozprávkovo – mýtický epický princíp: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner

LADISLAV NÁDAŠI – JÉGÉ - historickýrománADAMŠANGALA

Jégé je PREDSTAVITEĽOM kritického realizmu tzv. 3 VLNY REALIZMU v slovenskej medzivojnovej literatúre. Najcennejšiu časť jeho tvorby predstavujú diela s historickou tematikou. Narodil sa v Dolnom Kubíne. Študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Ako lekár pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel. Značka JÉGÉ vznikla z iniciálok jeho pôvodného pseudonymu Mudr. Ján Grob.

Vychádzal !!! z NATURALIZMU Emila Zolu  (priame až surové vykreslenie doby).!!!

Kládol dôraz na biologickú podstatu a dedičnosť človeka. Všíma si najmä negatívne ľudské vlastnosti:násilnosť, podlosť, zbabelosť.Pri pohľade na dejiny uplatňuje historický pesimizmus, založený na presvedčení, že človek sa v podstate nemení.

!!!! VEDIEŤ !!!

ADAM ŠANGALA (1923) – HISTORICKÝ ROMÁN zo 17. storočia = zachytáva atmosféru z čias protitureckých a protináboženských bojov.

Autor ho označil ako ,,historický obraz zo 17. storočia. Patrí medzi najlepšie historické romány v slovenskej literatúre. Na pozadí dobrodružného príbehu hlavného hrdinu zachytil autor !!! krutý útlak poddaných a náboženské boje, v ktorých sazmietalo Slovensko na začiatku 17. storočia.!!! Autor vykresľuje feudálny svet: svet plný bezprávia a panskej svojvôle, svet mravne spustnutý, v ktorom je poddaný iba vecou s ľudskými vlastnosťami.

Román má dvojaký konflikt:TRIEDNY (medzi šľachtou a poddanými) a

 NÁBOŽENSKÝ (medzi kato­líkmi a evanjelikmi)

ŠTRUKTÚRA DIELA:

 Jégé dobovú atmosféru zachytáva pomocou feudálnych vzťahov:

  • spoločensko – politických ( šľachta – poddaní, vyššia šľachta – nižšia šľachta)
  • náboženských (katolíci – evanjelici)
  • ľúbostných (Adam – Betkaich láska končí manželstvom, platonická láska medzi Klárou a Konôpkom, telesná láska medzi medzi Brigitou a Šimonom)

Udalosti nasledujú za sebou chronologicky.

  • Príklon k naturalizmu: opis smrti na začiatku i na konci románu, obrazy mučenia, opis stredovekého liečenia, obrazy miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí, väčšina postáv zomiera
  • namiesto historických kulís autor opisuje zaostalé fyzické bytosti, !! zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti !! na postave Praskovského ako násilnosť, podlosť, zbabelosť
  • kompozícia je rámcovaná: román začína smrťou Adamovho otca, ktorého obesia pre pytliactvo a končí Adamovou smrťou – je sťatý
  • kompozícia románu je jednoduchá, reťazová, hlavný dej tvorí os a na ňu sa pripájajú jednotlivé epizódy, v ktorých spoznávame ďalšie postavy
  • dej je situovaný do prostredia stredovekých hradov a miest (Beckov, Žilina, Trnava)
  • ideu tvorí !!!myšlienka o potrebe názorovej a náboženskej tolerancie !!! (katolíkŠangalaevanjelik Konôpka si navzájom zachránia život)

hlavná postava:

  • Adam Šangala - je človek z ľudu, kladný hrdina, prekonáva svoju dobu, ťahá ju z otroctvak slobode,od pudového života k dôstojnému = chcel zrušenie poddanstva
  • protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov, vypočítavý a sebecký človek, ochotný niekoľkokrát zmeniť vierovyznanie, týrať ľudí a klamať. Kritizuje zmenu náboženstva pre peniaze: gróf Praskovský 2x zmenil vieru

V románe vystupujú:

  • reálne historické postavy: Gabriel Betlen (vodca protihabsburského povstania),

Peter Pázmaň (ostrihomský arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie)

  • Šangala a Konôpkanie sú historickými postavami, Jégé vykreslil ich osudy tak, aby predstavovali osudy mnohých iných ľudí !!!sú reprezentantmi svojej doby !!!
  • aj postavy feudálov sú typizované = konanie jedného charakterizuje celú spoločenskú vrstvu, cez postavu Praskovského podáva obraz šľachticov a zemepánov, zdôrazňuje u neho negatívne ľudské vlastnosti

Autor oživuje jazyk románu prvkami ľudovej reči, využíva priamu a nepriamu charakteristiku.

DEJ:

Hlavným hrdinom je 23 - ročný mládenec Adam Šangala - jednoduchý človek z ľudu, ktorý sa živelne búri proti krivde a útlaku. Dej sa začína na Orave. Po smrti svojho otca, ktorého obesili pre pytliactvo, odchádza z rodnej Oravy do sveta, kde zakúsi bezprávie, ľudskú zlobu a nestálosť, chamtivosť, zradu a podlosť. Neďaleko Žiliny sa zapletie do bitky s neznámym mužom - grófom Imrichom Markočom - zbije ho (vyšľahá ho korbáčom). Utečie do Žiliny, kde sa koná trh. Mesto je plné ľudí, žobrákov, biedy a špiny. V snahe uniknúť trestu a žaláru, keď Adama hľadajú mestskí drábi, dá sa v Žiline zverbovať za vojaka. Spolu s vojakom Mihvokom ho poslali na Beckov. Cestou sa zoznámi s Betkoua mladí ľudia si padnú do oka. Na hrade  Petra Pavla Praskovského (vypočítavý, sebecký človek, pán Beckovského hradu), ktorý je ochotný za slušnú odmenu meniť svoje vierovyznanie niekoľkokrát (narodil sa ako katolík, potom prestúpil na evanjelickú vieru a opäť sa kloní ku katolicizmu), s obľubou týra ľudí – svojich poddaných a klame vrchnosť, sa Adam prizná, že zbil šľachtica.

Tu mu hrozí mučenie a trest smrti, pretože spôsobí, že mladá grófka Brigita Praskovská príde o svoje nenarodené dieťa.

K úteku z hradu pomôže Adamovi evanjelický kňaz Samuel Konôpka (bystrý a vzdelaný človek). Bol si vedomý, že u Praskovského má neisté postavenie, lebo ten strieda vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok. V celom jeho konaní sa uplatňujú šľachetné mravné princípy. S Adamom ho zbližujehlboký pocit ľudskosti v neľudskej spoločnosti.

Cestou do Trnavy vyslobodia mladého grófa Ondreja Praskovského z rúk zločincov, hoci ich prenasledoval. Napokon sa Adam v Trnave ožení s Betkou Pohánkovou. Po 5 rokoch šťastného manželstva sa Betka zdôverí svojej priateľke Judite, o tom, ako Adam pred 5 rokmi vyslobodil Konôpku a na nariadenie arcibiskupa Pázmána ho postavia pred súd, odsúdia a popravia. V roku 1628 mu v Trnave zotnú hlavu.  Adam sa totiž snažil oplatiť záchranu svojho života Konôpkovi, ktorého ako evanjelického kňaza pred 5 rokmi uväznili a on dopomohol k jeho oslobodeniu. Upozornil Betlenových vojakov a oslobodený Konôpka sa dostal až na dvor kniežaťa Betlena.

 

Ladislav Nádaši Jégé - Adam Šangala = naturalizmus- drsné scény, opis mučenia poddaného

Neskúsený Adam zdúpnel a vlasy mu dupkom vstali. Takého kriku nikdy nepočul. Pretisol sa svetom k soche, aby videl, čo sa tam robí. Pod sochou bol dereš, široká mocná lavica s pribitými silnými remeňmi, ktorými trpiteľa priviazali k nej. Okolo lavice stáli niekoľkí mestskí drábi, suroví, fúzatí chlapi v tmavočervených kamizoloch, dvaja sputnaní mužovia a jedna tiež sputnaná mladá žena, ktorá sa dívala na ľudí takými očami, akoby nebola pri sebe. Akýsi obstarný muž bol priviazaný na dereši a toho ťal po nahom tele jeden z drábov lieskovou palicou. Bolo vidieť, že drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie, za každým úderom mu navrela klobása na tele, z ktorej často vystrekla krv. Bitý kričal z celej sily, sprvu vysokým, prenikavým, neskoršie chrapľavým, bolestivým hlasom.

Exekúciu viedol chudý bradatý pisár v tmavobelasom plášti, ktorému, ako čítal údery, pri každom slove hore-dolu behal gágor na chudom hrdle.

JOZEF CÍGER HRONSKÝ – sociálno - psychologický román JOZEF MAK

Je predstaviteľom !!!SOCIÁLNO - PSYCHOLOGICKÉHO REALIZMU v medzivojnovej literatúre.!!! Jeho tvorba je ovplyvnená !!!EXPRESIONIZMOM.!!!Znaky Hronského tvorby:

  • orientácia na dedinu a sociálne témy !!!
  • hlavný hrdina stojí na okraji spoločnosti, ale morálne vysoko
  • ponor do vnútorného sveta postavy !!!
  • postavy charakterizuje fatalistický princíp nazerania na svet (NEBÚRIA SA OSUDU, PODLIEHAJÚ MU) !!!
  • lyrizácia !!!

Mimoriadne úspešná bola pre Hronského prvá polovica 30 – tych rokov kedy vydáva po sebe 3 romány: Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931) a JOZEF MAK (1933).

!!! VEDIEŤ !!!

JOZEF MAK – je to SOCIÁLNO - PSYCHOLOGICKÝ román o obyčajnom človeku z dediny,silne EXPRESÍVNE (citovo) a EXPRESIONISTICKY zafarbený, vyjadrujúci sa k ústrednému problému obdobia 30 - tych rokov - problému ÚTLAKU a BIEDYslovenského ľudu a prijímania tohto všetkého POKORNE, OSUDOVO (fatalisticky).

Témou románu je: vysťahovalectvo, nezamestnanosť a ich dopad na životy ľudí na Slovensku.

Dej sa odohráva v chudobnom dedinskom prostredí na Horehroní od roku 1900 až po 30-te roky.

ŠTRUKTÚRA DIELA:

Hlavnou myšlienkou románu je: humanizmus ĽUDSKÉHO UTRPENIA, ktorého nositeľom sa stáva hlavná postava Jozef Mak. Jeho najväčším problémom !!! je každodenný boj s hladom a biedou. !!!

Autor ho označuje ako ČLOVEK – MILIÓN“. Nie je typickým hrdinom, nevykonáva hrdinské činy,!!! celý život trpí autrpenie sa mu stáva životným údelom.

 !!!Zložité životné otázkynerieši rozumovo, ale pudovo, prijíma údery osudu, citovo sa s nimi vyrovná, !!!ale nedokáže sa vzoprieť nepriaznivej situácii, NEBÚRI SA – JE PASÍVNY!!!Vystupuje ako symbol človeka odovzdaného osudu. Nemá dostatok pevnej vôle, aby niečo na svojom živote zmenil.

Jozef Mak - OBYČAJNÝ ČLOVEK, ktorý vo svojom utrpení zastupuje všetkých ľudí na slovenskej dedine, tých, ktorí celý život trpia a zápasia o prežitie.

Jeho OSUD je predurčený už tým, že sa narodí ako nemanželské dieťa a do vienka dostáva 3 veci: TRPIEŤ,MLČAŤ, PRACOVAŤ. Jozef Mak - malý ako máčny máčik - je v skutočnosti veľkou postavou, veľkou vo svojej osudovej ubitosti a utrpení.

Celý román je svojráznym umeleckým !!! obrazom jednoduchého, obyčajného slovenského človeka. !!!

  • Hronský vystupuje v diele ako vševediaci rozprávač, ktorý vedie rozhovor so svojimi postavami – radí postavám, čo majú robiť, hovorí za ne, lebo veľakrát nedokážu medzi sebou komunikovať, prihovára sa hlavnej postaveoslovuje ju celým menom - Jozef Mak
  • meno MAK - je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma beh dejín tak ako prichádza a žije si svoj poctivý život
  • Jozef Mak - je činorodý, usilovný človek, človek milión, ktorý prijíma svoj osudznesie všetky životné útrapy: zradu milej i brata, matkinu a ženinu smrť
  • ak vzdoruje, tak len mlčky, bráni sa inštinktom, príležitostnými výbuchmi, je pasívny, ale zároveň naplnený vnútornou silou – heroizmom, ktorý ho znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť, jeho sila je v tomto nevedomom, bezprostrednom prijímaní a prežití života
  • autor používa ako kompozičný prvok KONTRAST: JanoJozef, pekná Maruša škaredá Jula, mrzáčka(kalika), Jozefova láska k matkejeho zahanbenie, že je nemanželský
  • FATALIZMUS (OSUDOVOSŤ): Jozef sa nevie postaviť svojmu osudu ani Maruši, jedinou postavou, ktorá bojuje proti osudu je Maruša. Až po Jožovom návrate si uvedomuje, čo všetko stratila a ťažko sa s tým vyrovnáva, koná pudovo, nekontrolovane, je to najexpresionistickejšia postava diela
  • v románe sú časté LYRICKÉ pasáže v opise prírodnej scenérie, príroda je personifikovaná, autor využíva epitetá, prirovnania, metafory, oslovuje čitateľa, hyperbolizuje, hromadí synonymá

Hronský týmto románom predznamenáva nástup LYRIZOVANEJ PRÓZY prózy. V diele sa totiž striedajú lyrické opisy prírody s dramatickým dejom, príroda dopĺňa vnútorný svet postáv, obe tieto zložky vyjadruje autor pomocou metafor, lyrických opisov a vnútorného monológu.

Lexikálne polia: 1. príroda – inovať, voda, stromy

  1. človek – panna, ľudia, plecia, driek
  2. svadba – svadobný závoj, svadobná noc
  3. farby – veľa farieb: strieborná, zlatý prach, biela, zelená, ružová

Znaky: naturizmus, smrť July je opisovaná v súvislosti s prírodnými javmi,

poetizmy, expresívne slová (pažravosť), morfológia (veľa podstatných mien, kt. smerujú

ku kontrastnému vyjadrovaniu, syntax (rozvité aj holé vety, jednoduché aj súvetia)

Dej: Román začína narodenímJozefa Maka – nemanželského syna chudobnej vdovy Evy Makovej, ktorý sa od útleho veku ťažko pretĺka životom. Je odstrkovaný nevlastným bratom Janom - o 2 roky starším, ktorého obdivuje. Aby nebol matke a bratovi na príťaž odchádza do služby k bačovi. Iba raz sa vzbúril proti nespravodlivosti, keď mu bača nechcel dať to, na čom sa dohodli. Napokon sa stáva drevorubačom. S nadľudským vypätím síl si vystavia chalupu, a keď sa chce oženiť s Marušou Meľošovou, dcérou svojej krstnej matere, musí na 7 rokov narukovať. Keď mu 3 roky nikto nepísal, pochopil, že matka asi zomrela a Maruša naňho zabudla.

Cestou domov si zarábal tvrdou prácou, aby neprišiel bez peňazí. Po návrate zistil, že v dome, ktorý si postavil na bratovom pozemku, býva jeho starší brat Jano i s Marušou, ktorá sa medzitým za neho vydala. Jozef sa nebúri, ale drie ďalej. Maruša sa zmenila, po chorobe ošpatnela, začala piť a Jano ju bil. Jožo sa zo súcitu ožení s nepeknou, ale pracovitou mrzáčkou Julou Petriskovou - neľúbi ju. Spoločne bývajú v jednom dome s Janom a Marušou. Jula pomáha Maruši s dieťaťom. Láska medzi Marušou a Jožom však neskončila. Jožo nedokázal Maruši povedať nie a obaja sa tajne stretávajú. Jula všetko trpne znáša, až kým vážne neochorie. Jožo si napokon uvedomí, že to už nie je tá mladá Maruša, ktorú poznal, ale znetvorená žena, ktorá stráca kontrolu nad svojimi citmi. Jula sa mu odcudzovala. Maruša sa nakoniec utopí v sude na prádlo, keď vyvára bielizeň.

Jula by aj chcela žiť, konečne má Joža iba pre seba. Nemá už viac životnej sily a po pôrode Jožovho druhého syna zomiera. Autor jasne naznačuje, že to bola Jožova neláska, ktorá ju zabila. Jožo si až vtedy uvedomí svoj omyl, že mal Julu vlastne rád, ale nezostáva mu nič iné, len trpieť a žiť, lebo žiť sa musí. Napriek tomuto koncu román nekončí tragicky. !!!! Autor povzbudzuje svojho hrdinu do ďalšieho boja so životom, i keď ho v ňom čaká iba ďalšie utrpenie a takto sa mu prihovára: !!!!!

V závere románu je zachytený celý zmysel diela a charakterizu­je ho veta:

„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrd­ší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

 

 

Jozef Cíger-Hronský - Jozef Mak (úryvok) = !!!smrť July je opisovanáv súvislosti s prírodným javom inovať = je symbolom beloby a smrti July = personifikácia prírody

 

Potom v pondelok prišla inovať.

Veď vieme, inovať je najparádnejší závoj. Hocikde a hocikedy ho niet.

Pekný je závoj na vyšedivených lúkach, ale teraz sa nerozložila po rovinkách, ani po úbočiach nie.

Krásny je na brezovom prúte, matne svieti, aby bol diskrétny v nádhere a nevtieral sa do očú hocikomu.

Ale teraz neovil brezový prút.

Inovať nesadla ani na smreky, ani na vŕby, neprišla o polnoci, ako chodieva, prišla za bieleho dňa a sadla iba na Makovu chalupu.

Ba ani tam sa nerozprestrela po celej chalupe, nie po streche, nie na prahu, nie po celej chyži, iba na Julinu tvár si sadla.

Na čelo, na privreté oči, na biele pery. Na Julin biely úsmev.

Hej, Jula sa usmievala i potom, keď bola mŕtva.

 

!!!! Autor povzbudzuje svojho hrdinu do ďalšieho boja so životom, i keď ho v ňom čaká iba ďalšie utrpenie a takto sa mu prihovára: !!!!!

V románoch bývajú takéto veci ukončené. V románoch sa s Jozefom Makom niečo také musí stať, aby ho viac na svete nebolo. Lenže život nie je román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosti, chlieb a inovať, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš ty tak zmiznúť, Jozef Mak. Obyčajný človek si a obyčajný človek musí zachovať veľký zákon sveta: musí v druhej múdrej tridsiatke žať, čo

v prvej nemúdrej tridsiatke sial. Hocikto ti uverí, že je to smiešny poriadok, ale nepomôže ti nik, lebo zákon je zákon. Ani nech sa ti nesníva, aby si zúfal, ba ani sa nežaluj, ani nezloreč. Zajtra sa pohneš za ľuďmi, navštíviš i voskovú Máriu s deravými lícami, a všade ti niečo vezmú a niečo pridajú...
„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrd­ší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

 

 

IVAN HORVÁTH – novela LACO A BRATISLAVA !!! VEDIEŤ !!!

Podnety pre svoju tvorbu čerpal z viacerých avantgardných smerov: expresionizmus dadaizmus, poetizmus, impresionizmus. Znaky Horváthovej tvorby:

  • rozpor medzi predstavami a realitou
  • nespokojnosť so spoločenskými pomermi
  • !!! dôraz na ASOCIÁCIE a EMÓCIE !!!

Najznámejším dielom je zbierka novielČLOVEK NA ULICI, skladá sa z 2 častí:

  1. časť: obsahuje 5próz z toho 4 novely Bratia Jurgovci: 4 príbehy o bratoch Jurgovcoch so znakmi expresionizmu, ku ktorým sa voľne pripája rovnomenná novela Človek na ulici
  2. časť: novela LACO A BRATISLAVA s podtitulom Najjednoduchší príbeh, má odlišnú atmosféru a štýl

V novele LACO A BRATISLAVAsa prelínajú !!! IMPRESIONISTICKÉ postupy s POETICKÝMI. !!!

Autorská reč pripomína Apollinairovo PÁSMO.

Dominuje v nej VTIP, DYNAMICKOSŤ, HRAVOSŤ a BEZPROBLÉMOVOSŤ.

Autor v nej opísal osudy a pocity mladého študenta – vysokoškoláka, ktorý prichádza do BA študovať právo a v Bratislave prežíva svoju prvú lásku. Je plný nadšenia, teší sa zo života, objavuje mesto a prežíva prvú lásku.

Dej novely je minimálny. Autor kladie dôraz na PREDSTAVY a POCITY svojich hrdinov. Dôležité miesto v novele má BA. Pri priblížení atmosféry veľkomesta využíva autor PERSONIFIKÁCIU,píše o BA ako o veľkomeste, vykresľuje jej históriu a v texte nachádzame IMPRESIONISTICKÉ nálady jednotlivých ročných období. !!! Vytvára tak obraz, ktorý je výsledkom pozorovaní bratislavského chodca, človeka na ulici. !!!

Hlavné postavy: LACO, ŽELKA a IGOR - mladí, neviazaní ľudia, žijú len pre radosť zo života, prežívajú šťastné chvíle rozmarnosti, slnečnej pohody. Príbeh sa končí rozchodom Laca so Želkou, ale niet v ňom tragiky, smútku ani bolesti.

V novele sa spájajúpostupy !!!IMPRESIONIZMU, DADAIZMU, POETIZMU!!! – napr. životná filozofiahedonizmu, zmyslové pocity zo života, radostné nálady.

Autorovi sa podarilo zachytiť pocity mladej poprevratovej generácie.

 - poetizmy, lyrické pasáže: „Čo znamená byť voľný! Môcť aj iné dievčatá bozkávať, potulovať sa bez obmedzenia, smieť zavrieť oči pred obrazmi a hovoriť nenútene o krásach tela.“

 !!! Príchod Laca z dediny do veľkomesta je opisovaný poeticky, impresionistický zážitok!!!

 - výber jazykových prostriedkov, realistické opisy historických pamiatok, historické údaje

Ivan Horváth - Laco a Bratislava (úryvok) -  IMPRESIONISTICKÝ zážitok = vytvára tak obraz, ktorý je výsledkom pozorovaní bratislavského chodca, človeka na ulici, Bratislavu personifikuje a vykresľuje ju ako svoju milenku, dôraz na pocity, predstavy hrdinu

Ten deň menoval sa utorok a bol krásny. Slnce sa poslednou svojou jesennou silou vysmievalo Bratislavskému hradu. Ľudia na uliciach dýchali hlboko, snáď im to lekár rozkázal. Bratislava sa hýbala, od vlakov hrnuli sa tetky z dedín, s batohmi na chrbte, plnými zeleniny. Smrek výnimočne skoro vstal, aby mohol napísať svoju najlepšiu báseň toho roku.

Laco s vytržením vítal Bratislavu a stanica vítala jeho. Rukou kýval mestu ako znovunájdenej milenke, ponoril sa do prúdu ľudí, ktorý sa hrnul s ním staničnou cestou a chcel každému okoloidúcemu stisnúť ruku. Štefánikova cesta bola dlhá a čistá, akoby sa bola vyzdobila. Napravo stáli veľké lešenia, murári stavali dáky dom, práca im išla v poriadku, ticho. Električka išla okolo, škripela, vŕzgala, Laco však nespozoroval, aké je to odporné. Laco bol vo vytržení, všetko sa mu páčilo, chcel objať Bratislavu a povedať jej: Som tu, tvoj nový milenec.

Hlas cesty vyrval Laca z jeho starého prostredia, zaviedol ho do Bratislavy a zasnúbil ho s ňou.

MILO URBAN (1904 – 1982)

Podobne ako Hronský je predstaviteľom SOCIÁLNO – PSYCHOLOGICKÉHO realizmuv medzivojnovej liter. Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika. V rokoch 1940 – 45 pracoval ako šéfredaktor časopisu Gardista. Po vojne žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave.

Začal publikovať veľmi mladý, jeho novely vyšli v 2 zbierkach: Výkriky bez ozveny (1928)

 a Z tichého frontu (1932)

Jednou z najznámejších sa stala novela Za vyšným mlynom (1926).

V roku 1927 vychádza vrcholné dielo Mila Urbana román s tematikou 1. svetovej vojnyŽIVÝ BIČ.Je súčasťou pentalógie (5 románov) s ďalšími románmi: Hmly na úsvite (1930), V osídlach (1940), Zhasnuté svetlá (1957), Kto seje vietor (1964).

Román ŽIVÝ BIČ – je SOCIÁLNO - PSYCHOLOGICKÝ románo 1.svetovej vojne a jej DOPADE NA CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO. Autor sa sústredil naVNÚTORNÝ SVET ľudí.

Na rozdiel od iných vojnových románov, ktorých dej sa odohráva priamo na frontoch, román Živý bič podáva !!nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. !!Jeho dejiskom je hornooravská dedina RÁZTOKY, ležiaca „pánubohu za chrbtom“, ďaleko od dejiska bojov, ale prežíva vojnu v plnej hrôze.

Vo vývoji deja autor odhaľuje príčiny a pôvodcov vojny, ktorých v románe predstavuje DEDINSKÁ VRCHNOSŤ: notár OKOLICKÝ, krčmár ÁRON, žandári, vojenská čata – oni posielajú chlapov na vojnu, odoberajú dobytok pre armádu, ich sa Ráztočania boja. Bolesť, utrpeniea túžba pomstiť sa zjednocuje dedinský ľud do jedného kolektívneho hrdinu, ktorý svoj hnev obracia proti predstaviteľom zlej moci. Na nich sa v závere románu pomstí za odveký útlak a biedu.

Zvláštnosťou románu je, že hlavný hrdina je KOLEKTÍVNY – !! je ním dedinský ľud Ráztok, ktorý koná ako jedna bytosť, !! expresívne vyjadruje svoje pocity. (Ráztoky zúrili. Ráztoky lámali. Ráztoky neuvažovali...). Tento druh románu označujeme ako UNANIMISTICKÝ (una anima – jedna duša). ŽIVÝM BIČOM sa v románe myslí VOJNA, ktorá bičuje, zasahuje do ľudských osudov - vojna bez rozdielov ovplyvňuje psychiku a konanie jednotlivcov.

Z hľadiska témy je to román vojnový a sociálny, v ktorom sa autor snaží vykresliť DôSLEDKYVOJNY NA CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO V ZÁZEMÍ, ktoré sú trojakého druhu:

  • majetkové – nedostatok obživy, odoberanie dobytku pre armádu
  • fyzické – zabití a zmrzačení ľudia (napr. Štefan Ilčík, Ondrej Koreň)
  • psychické – rozvrat a rozpad rodín (Adam a Eva Hlavajovci)

Zároveň je to román humanistický, ktorý zobrazuje NARASTANIE UTRPENIA a BIEDY ľudu akodôsledok VOJNY, čo napokon vyústi do ich vzbury voči starej morálke a spoločnosti.

Román sa skladá z 2 častí, ich názvy sú symbolické, ako aj názov samotného románu:

  1. STRATENÉ RUKY
  2. ADAM HLAVAJ jeho meno symbolizuje vzburu, obe časti spolu úzko súvisia

Názov 1. časti symbolizuje bezmocnosť vtedajšieho človeka voči vrchnosti a jeho neschopnosť vzbury. Symbolizuje chýbajúce ruky na poliach, ale aj fyzickú stratu, rany z vojny a beznádej.Adam Hlavaj nie je tradičný hrdina, stáva sa ústrednou postavou až v 2. časti a svojím konaním symbolizuje !!! ŽIVELNÝ ODPORĽUDU proti VOJNE, VRCHNOSTI a SOCIÁLNEMU ÚTLAKU. !!! Jeho vzbura je však individuálna. !!!Dedina Ráztokyprechádza prudkýmuvedomovacím procesom a to OD POKORY – v úvode K VZBURE– v závere, keď sa celá dedina postaví proti nenávidenému notárovi Okolickému, a končí záverečnou scénou rabovania a zapálením krčmy Žida Árona. !!!

!!!  Dovtedy PASÍVNI RÁZTOČANIA sa menia v závere na symbolický ŽIVELNÝ ŽIVÝ BIČ. !!!

  1. STRATENÉ RUKY

Autor oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím a postavami prostredníctvom jednotlivých príbehov. Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až potom, keď z obchodov zmizla múka, petrolej, všetko zdraželo a polia zostávajú neobrobené. Nastal hlad a bieda. Autor vplyv vojny zobrazil na dramatických dobových udalostiach a na osobných tragédiách:

Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako nemého a bezrukého mrzáka. Autor dedinský ľud neidealizuje, ostro ho oddeľuje od príslušníkov panskej vrstvy.

Štefan Ilčík, ktorý sa vzbúri voči bezduchému drilu v armáde, zabije v afekte rýľom svojho nadriadeného dôstojníka – čatára Róna, ktorý neľudsky zaobchádza s podriadenými vojakmi, za čo ho popravia - zastrelia.

Eva Hlavajová, ako najväčšia obeť vojny v zázemí, ktorú zneužijenotár Okolickýza sľub, že jej pomôže dostať muža z frontu. Eva otehotnie, celá dedina ju odsudzuje, porodí notárovho syna, ale neprizná skutočného otca. Východisko vidí v samovražde – utopí sa. Jej syna Adamka si berie k sebe Ilčíka.

  1. ADAM HLAVAJ

Druhá časť je ucelenejšia, zjednocuje ju postava Adama Hlavaja, ktorý až v nej bezprostredne vstupuje do deja. Adam zbehne z východného frontu (odpor a nesúhlas s vojnou) a skrýva sa v Ráztokách, kde notár proti nemu rozpúta prenasledovanie. Adam sa snaží zistiť kto je zodpovedný za smrť jeho ženy. Vo vzbure voči vrchnosti a pánom ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva nositeľom deja až po záverečné kapitoly románu, keď do popredia vystupuje ĽUD, aby sa živelnou vzburou proti pánom a zúčtovaním so zlom: vyhnanie vojakov z dediny, utopenie Okolického kolektívom dediny, rabovanie krčmy Žida Árona a jej zapáleniepomstil za odveký útlak a vojnové útrapy.

ŠTRUKTÚRA DIELA:

ILČÍČKA – najprepracovanejšia, najdynamickejšia postava dielatragická. Jej milovaného syna Štefana Ilčíka odvedú na vojnu, tam nezvládne týranie nadriadeným a zabije ho, za čo ho popravia. Matka sa nedokáže zmieriť so smrťou syna, práve u nej sa najviac prejavíživelnosť celej dediny– bojuje proti bezpráviu svojím spôsobom. Ako jediná pomáha Eve Hlavajovej, postará sa aj o malého Adamka.

EVA HLAVAJOVÁ – mladá, krásna žena miluje svojho muža, kvôli nemu je ochotná zniesť aj poníženie, zneužije ju notár Okolický. Pre tehotenstvo ju dedina zavrhne, keďže mlčí a nikoho neobviňuje, myslia si, že otehotnela dobrovoľne. Nik jej okrem Ondreja Koreňa a Ilčíčky nepomôže, nevládze obrobiť polia, so synom hladujú. Po pôrode sa utopí v rozvodnenej rieke.

ADAM HLAVAJ – prchý človek, koná pudovo, dezertuje z frontu. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu proti vojne, vrchnosti a sociálnemu útlaku spolu s Ilčíčkou. Vráti sa domov a keď sa dozvie, čo sa stalo Eve, najprv sa nahnevá, ale potom si uvedomí, že jej musel niekto ublížiť, inak by nezvolila taký koniec. Chce potrestať notára, ale nechce ho zabiť, lebo si uvedomuje, že by to bola vražda. V závere podpáli krčmárov dom.

Notár OKOLICKÝ – pochádza zo zemianskeho rodu. Nečestný, vypočítavý, k obyčajným ľuďom pristupuje z pozície moci. Nemajú ho radi, lebo reprezentuje štátnu moc, ktorá ich oberá o deti, mužov, majetok. V závere sa snaží uniknúť rozvášnenému davu dedinčanov vo voze so slamou, ale objavia ho a ponoria do potoka, nechajú mu podopretú hlavu, aby mohol dýchať, ale on sa utopí.

!!!!!Urban zobrazil nekontrolovateľnýsociálny pohyb dediny ako celku. Nevytvoril klasickú hlavnú postavu, ktorá by bola nositeľom deja – kolektívny hrdina : dedinský ľud Ráztok. Postavám dokonca chýba podrobný opis, nevieme ako presne vyzerali.

V románe autor prekonal tradičný realizmusnadväzuje na lyrizovanú prózupoužívaním vnútorného monológu, lyrizáciou textu, kompozíciou a stupňovaním napätia.

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Milo Urban - Živý bič (úryvok) = v závere, keď sa celá dedina postaví proti nenávidenému notárovi Okolickému, a román končí scénou rabovania a zapálením krčmy Žida Árona.

!!! Dovtedy pasívni Ráztočania sa menia v závere na symbolický živelný živý bič. !!!

 

So strašnou, cynickou, nahou pravdou ľud sa vrhol znova do murovaného stavania. S dvojnásobnou zúrivosťou bral, čo sa vziať dalo, lámal, šalel v tom ukrutnom, bezmedznom pustošení.

Adam Hlavaj, vidiac to všetko od plota, kde stál s Kramárom a Rončiakom, zamračil sa. Bez slova vošiel do domu, ale sotva sa zjavil znova na prahu, zo strechy vyšľahol oheň. Sucho bolo, preto sa šíril tak chytro a za krátky čas celá strecha bola v ohni.

„Horí!“ ozvali sa výkriky.

Ľud, nechajúc všetko tak, zmätene utekal z dosahu žeravých uhlíkov, ktoré časom v mocných snopoch vyskakovali spod prepadávajúcich sa trámov, vírili vo vzduchu, krútili sa chvíľu a padali nadol. PESONIFIKÁCIA = lyrizácia textu

„Čo si to urobil?“ zašepkal Kramár, zarazene hľadiac na Hlavaja, opierajúceho sa chrbtom o plot.

„Ako vidíš,“ odvetil.

Potom sa zasmial.

Zasmial.

A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre. . PESONIFIKÁCIA = lyrizácia textu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.049 s.
Zavrieť reklamu