Svetová próza po r. 1945 - Salinger, Sartre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 551 slov
Počet zobrazení: 55
Tlačení: 5
Uložení: 6

Svetová literatúra druhej polovice 20. storočia (po r. 1945)

Spoločensko-historické pomery

Druhá svetová vojna (1939-1945) ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice 20. storočia a je inšpiračným zdrojom dodnes. Snahou zabrániť ďalším vojnovým konfliktom bol vznik OSN. Odohrávali saregionálne vojnové konfliktyvojna vo Vietname, v Kóreii.

Svet sa rozdelil na dva bloky :

  • Západný (kapitalistický) - USA reprezentovali svet demokracie, trhovej ekonomiky
  • Východný(socialistický) - ZSSR +svet socialistických diktatúr, plánovanej ekonomiky

Obdobie tzv. studenej vojny medzi týmito blokmi sa predĺžilo až do začiatku 90-tych rokov. Tento proces bol zavŕšený rozpadom Sovietskeho zväzu po roku 1989.

Literatúra po roku 1945 sa rozdelila na:

  1. ZÁPADNÚ - v ktorej každá národná literatúra mala svoje špecifiká a vyznačuje sa nástupom viacerých literárnych smerov a prúdov: PLURALIZMUS v literatúre a SLOBODA TVORBY
    PRÓZA:
  • Existencializmus (Francúzsko)Jean Paul SARTRE, Albert CAMUS
  • Predstavitelia „nového románu“(Francúzsko) Allain Robbe – Grillet
  • Rozhnevaní mladí muži John Osborne
  • Neorealizmus(Taliansko) Alberto Moravia
  • Postmoderna a magický realizmus (USA, Rusko, všetky krajiny ) – Umberto ECO,

Gabriel Garcia MÁRQUEZ

  • Psychologický realizmus - autori zobrazujúci mládežJerome David SALINGER
  • svetová vojna v prózeNoman MAILER, Joseph HELLER
  • Človek v totalitnej spoločnosti Alexander Isajevič SOLŽENICYN

POÉZIA:

  • Beat Generation - Beatnici (USA) - Lawrence FERLINGHETTI, Allen GINSBERG, Jack KEROUAC

DRÁMA:

  • Epické divadlo - Bertolt BRECHT
  • Absurdná dráma – Samuel BECKETT, Eugene Ionesco, Friedrich Durrenmatt
  • Americká psychologická drámaTennessee Williams, Arthur Miller

 

  1. VÝCHODNÚOBMEDZENÁ PLURALITA a OBMEDZENÁ SLOBODA TVORBY

vkrajinách socialistického tábora, kde sa uplatňuje v literatúre iba jeden oficiálny smer :

  • Socialistický realizmus – v literatúre sa kládol dôraz na vykreslenie budovania socializmu, nadšenie pre život v novej spoločnosti, nenarušené medziľudské vzťahy

Literatúra: 1. Oficiálna 2. Exilová 3. Samizdatová

Autori zobrazujúci mládež – PSYCHOLOGICKÝ REALIZMUS

JEROME DAVID SALINGER (1919-2010) – americký prozaik

  • KTO CHYTÁ V ŽITE (1951)psychologický román; Salinger v ňom !!!konfrontuje svet detských ideálov so svetom dospelých; !!! hlavný hrdina Holdensa búri protimorálnemu pokrytectvu a duchovnej prázdnote sveta dospelých
  • !!! Názov knihy je spojený s Holdenovou predstavouo svojej životnej náplni Holden sníva o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť: stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a on im bráni v tom, aby spadli do priepasti. !!!

„ Slovom, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek., a široko - ďaleko niet ani jedného dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera.“

Rozhovor Holdena a Phoebe o tom, čím by chcel byť, po tom, keď mu vyčíta, že nikoho nemá rád.

ŽITNÉ POLE je symbolom Ameriky v minulosti, kým bola morálne čistá a neznečistili ju továrne a honba dravých ľudí za peniazmi; Holden sa nakoniec vzdáva svoja sna, prekonáva psychickú krízu a uvedomísi, že človek, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo:

„Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.“

Citová kríza zasiahne Holdena tesne pred Vianocami, v čase, keď rodiny zdobia stromček a každý niekam patrí. V románe je 3x použitý motív KAČÍC na zamrznutom jazere v Central Parku, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa kam sa uchýlia pred mrazom a zimou. Pýta sa na ich osud taxikárov On je tiež v takej istej situácii, nemá sa oňho kto postarať.

Román začína predstavením hlavného hrdinu 16-ročného HOLDENA CAULFIELDA.

Ten rozpráva svoj príbeh počas liečenia v sanatóriu lekárom alebo nám. Ide o retrospektívne rozprávanie s odstupom jedného roka v „ja“ forme, v ktorom Holden odkrýva svoje vnútro. Dej sa odohráva počas 3 dní pred Vianocami.

  • Holden rozpráva svoje názory na život, školu, dievčatá, dospelých, deti, umenie, priateľstvo, vojnu. Subjektivizovaný (nespoľahlivý) rozprávač v 1. os sg - je prostriedkom na zachytenie zložitého sveta dospievajúceho chlapca.

Retrospektívne rekonštruuje svoje trojdňové putovaniezo školy v Pencey do predvianočného New Yorku. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi (mama spolužiaka, liftár a prostitútka, mníšky, bývalý učiteľ Antollini.....)  !!!odsudzuje pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť dospelých. Túži po láske, čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi, ktoré nachádza vo svete detí. !!!

HOLDEN - pochádza z bohatej rodiny, jeho otec je právnik, mama je citovo poznačená smrťou Holdenovho brata Allieho. Má ešte 2 súrodencov, starší brat je spisovateľom v Holywoode a mladšiu sestru Phoebe, ktorú považuje za jedinečného tvora, správneho a neskazeného.

Vyhodili ho už z troch stredných škôl a škola v Pencey je už štvrtou. Nie je hlúpy, len sa mu nechce učiť. Pije a fajčí.

Je zhnusený svetom dospelých, ktorých považuje za pokrytcov a nepriateľov. Citovo je pripútaný k deťom, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou. Rýchlo mení svoje pocity a nálady, v jednej chvíli je až prehnane vyspelý, v druhej sa správa a rozpráva ako dieťa.

 !!! Holden sa dostáva do rozporu : s rodičmi, s učiteľmi, so spolužiakmi, s dievčatami, so sebou samým,  a tak dospeje k poznaniu, že každý raz prekročí bezpečnú hranicu detstva a ocitne sa nad nebezpečnou priepasťou dospelosti. !!!

Štruktúra diela:

  • Románpodáva na motívecesty:  putovania – striedania miesta deja ( škola v Pencey, byt profesora dejepisu Spencera, New York, hotel, rôzne bary, kino, divadlo, byt rodičov, byt profesora Antolliniho) !!!proces dospievania, hľadania samého seba a svojho miesta vo svete.!!!
  • Kniha je rozdelená na 26 kapitol, rozprávačom príbehu je Holden (ja-rozprávanie),ktorý sa obracia na čitateľa a nadväzuje s ním dôverný vzťah.
  • Román je napísaný hovorovým jazykom s množstvom slangových výrazov( profák, štígro, kecy, psina, blbo, šplechy) a vulgarizmov (hovädá, debili), čo podmieňuje rozprávač príbehu - dospievajúci chlapec. Salinger ako jeden z prvých svetových spisovateľov povýšil študentský slang na literárny jazyk.Holdenove reakcie vychádzajú skôr z emotívnych ako intelektuálnych základov.
  • Často sa vyskytuje introspekcia Holden premýšľa o svojom správaní a konaní, vynárajú sa mu spomienky na detstvo a s ním spojený pocit určitej straty. V románe sú presne !!! zobrazené „omyly nedospelosti a dozrievania“ – čierno-biele videnie, nespravodlivé a rýchle odsúdenia, hyperkritickosť, neprimerané reakcie, silné slová, postoj „ja proti svetu“ !!!

Dielo sa zaraďuje medzi generačné romány – postava svojím správaním, konaním a názormi vyjadruje typický životný postoj a pocity svojich rovesníkov.

Obsah diela: Šestnásťročný Holden Caulfield, ktorý sa v súčasnosti nachádza v sanatóriu, s odstupom roka rozpráva príbeh troch dní, od opustenia školy v Pencey po návrat domov, do New Yorku. Vylúčili ho zo školy, pretože prepadol zo 4 predmetov. Chce si urobiť niekoľko dní voľna a počkať, kým rodičia dostanú zo školy oznámenie o jeho neúspechu. Je práve pred Vianocami a on na svojej ceste stretáva rôzne typy ľudí; spolužiakov, ich rodičov, prostitútku s jej pasákom, mníšky. S priateľkou Sally navštívi divadelné predstavenie a klzisko. Veľmi sa teší na milovanú 10-ročnú sestru Phoebe, ale stretnutie s rodičmi mu naháňa strach. Preto po príchode rodičov domov odchádza nocovať k bývalému učiteľovi Antollinimu. Urazený jeho správaním, keď sa prebudí a učiteľ ho pohládza po vlasoch sa ráno rozhodne opustiť mesto. Phoebe chce odísť s ním. Holden nakoniec plán zmení a  obaja strávia popoludnie v zoo na kolotočoch, ktoré má Phoebe tak rada. Spoločne sa vrátia domov, Holden ochorie a na jeseň pôjde do ďalšej školy.

Jerome David Salinger - Kto chytá v žite (úryvok)

Ukážka zachytáva stretnutie Holdena so starým profesorom dejepisu Spencerom v jeho byte. Spencer mal Holdena rád. Robil si výčitky kvôli tomu, že ho nechal prepadnú z dejepisuť, snažil sa mu poradiť a poučiť ho, čo Holden považoval len za mentorovanie

Autor použitím mládežníckeho a študentského slangudosiahol atmosféru autentického študentského prostredia + vulgarizmy (debil), Holdenova reč je živá, hovorová, plná slangových výrazov a vulgarizmov

Teda musel sa fakt blbo cítiť, že ma nechal prepadnúť, to bolo vidieť. Tak som ho začal nalievať. Povedal som mu, že som debil a samé také kecy. Povedal som mu, že na jeho mieste by som bol urobil presne to isté, a že väčšina ľudí nemá potuchy, čo je to za otročina byť učiteľom. Takéto a podobné šplechy. Staré triky.

Ale najväčšia psina bola, že zatiaľ čo som doň pumpoval všetky tie kecy, myslel som na niečo celkom iné. Bývam v New Yorku, a tak som myslel na to jazierko v Central Parku. Rozmýšľal som, či bude zamrznuté, až prídem domov, a ak bude, čo sa stane s kačicami.

Ale ja mám zato štigro. Totiž že mi nerobilo ťažkosti hustiť do starého Spencera všetky tie otrepané frky a pritom normálne myslieť na kačice. To je psina. Človek si nemusí veľmi namáhať mozgové závity, keď sa rozpráva s profákom.

EXISTENCIALIZMUS ( z lat. existencia – bytie)

Vznikol v Nemecku v 30 – tych rokoch 20. storočia z pocitu ohrozenia človeka – nástup fašizmu. Po 2. svetovej vojne sa rozšíril vo Francúzsku.  

Existencializmus je filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky existencie človeka - ľudského bytia z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov.Zdôrazňuje osobnú slobodu jednotlivca.

Jednotlivec prekonáva životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje.Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii. Spoločnosť je pre neho nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky. Stojí proti nemu v opozícii, pohŕda ňou.

Existencialisti zachytávajú krízu meštianskej spoločnosti a jej dopad na jedinca – izolovaného, plného úzkosti.

  • Postavy často uvažujú o tom, aký je zmysel ich života uprostred nepriateľského sveta
  • Ocitajú sa v hraničnej životnej situácii, trpia pocitmi, úzkosti, strachu, beznádeje na vrchole týchto pocitov je zhnusenie zo svojho bytia
  • Hrdina je izolovaný, osamelý človek, introvert, trpí pocitmi úzkosti, strachu, je nepriateľský voči spoločnosti

Motto existencialistov:

 !!! „Človek žije preto, aby zomrel“,z toho pramení pocit absurdity a nezmyselnosti života. !!!

Práve v hraničných životných situáciách (v blízkosti smrti, na pokraji zrútenia a šialenstva), kedy človek prežíva stav beznádeje, zúfalstva a hnusu, sa odhaľuje jeho podstata!!! Čo urobí človek v hraničnej situácii je jeho slobodná voľba a za svoje rozhodnutie nesie plnú zodpovednosť.!!!

Predstavitelia: JEAN PAUL SARTRE, ALBERT CAMUS

JEAN – PAUL SARTRE (1905 - 1980)

Jeho dielo je ovplyvnené existencializmom, filozof, prozaik, dramatik.

HNUS – román je preniknutý otázkami o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca.

VEDIEŤ!!!!!!!

MÚR (1939)zbierka 5 poviedok (noviel); autor v nich vyjadruje základné myšlienky svojej filozofie –!!!pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby !!!

  • hrdinami príbehov sú výnimoční jedinci, ktorí sa uzatvárajú do svojho vnútra a chcú alebo musia žiť mimo konvenčných vzťahov;
  • MÚR je symbolom oddelenosti ľudí, núti ich uzavrieť sa do seba;
  • postavy sa dostávajú do hraničných životných situácií, pričom každá z nich reaguje inak; jedine človek dohnaný do takejto situácie prejaví svoj charakter

Zbierku tvorí 5 poviedok, každá z nich má inú tematiku:

Poviedka Múr - porážku revolúcie počas občianskej vojny v Španielsku

Šéfovo detstvo – zrod fašizmu

 Hérostatos – opisuje prípravu na vraždu 6 ľudí

Intimita - lásku ženy k impotentnému manželovi

Izba – starostlivosť o duševne chorého manžela, ktorý trpí halucináciami.

Všetky poviedky zobrazujú postavy ocitajúce sa v hraničnej, krajnej situácii – teda v blízkosti smrti, na pokraji zrútenia alebo šialenstva.

Názov zbierky MÚR vyjadruje: ! múr medzi ľuďmi ! alebo ! múr medzi ľuďmi a svetom !

  • Niekedy ide o skutočný: hmotný múr z tehál a malty (napr. väzenie: Múr, múry izby, v ktorej sa izoluje mladá žena so svojím manželom – duševne chorým človekom: Izba)
  • alebo pomyslený,neviditeľný múr (impotencia muža a ženina neschopnosť prežiť zdravý sexuálny vzťah: Intimita, pretrhané vzťahy vydatej dcéry a rodičov: Izba).

!!! V titulnej poviedke MÚR je skutočný popravný múr, hrdina čaká v cele navykonanie popravy, pričom prehodnocuje to, čo je v živote dôležité, pre čo žiť. !!!

Štruktúra diela:

  • autor zachytáva prúd vedomia, v ktorom sa myšlienky striedajú bez ohľadu na dôležitosť tém.
  • najviac sa používaja-rozprávanie, niekedy sa ja-rozprávanie a on-rozprávanie plynulo dopĺňajú, môžu sa striedať aj dvaja rozprávači s rôznymi pohľadmi na istú situáciu.
  • dôležitým prvkom je NATURALIZMUS rozklad ľudskej duše sprevádzal fyzický úpadok. Sartre privádza situácie až do extrému, správanie jednotlivcov nadobúda patologické znaky bez toho, aby ich súdil.

Poviedka MÚR psychologická existencialistická poviedka VEDIEŤ!!!

Krátka 23 stranová poviedka, má priamočiaru dejovú líniu: príchod väzňov na výsluch a zároveň súdniekoľko hodín v cele – príchod veliteľa a vynesenie rozsudku smrti - príchod lekára do cely, aby s nimi strávil ich poslednú noc – správanie jednotlivých väzňov a lekára – svitaniez diaľky počuť výstrely, začali popravy - príchod poručíka a 4 vojakov, odvádzanie odsúdenýchpredvedenie Pabla pred dôstojníkov, vypytujú sa na Grisa – dali mu štvrťhodinu na rozmyslenie, či prezradí Grisov úkryt – rozhodne sa klamať a povie, že sa ukrýva na cintoríne po polhodine ho odviedli do cely, bol prekvapený, že ho nezastrelili – v podvečer na dvore stretol nového väzňa, ktorý mu oznámil, že Grisa chytili na cintoríne, kam odišiel od bratranca – hysterický smiech Pabla.

Štruktúra poviedky:

Vytvára tu typickú existenciálnu hraničnú situáciu - !!!postava sa ocitá v blízkosti smrti, kedy ľudská existencia sa prejaví taká, aká je. !!!

V poviedke Múr sa skupina mužov, ktorí sa zúčastnili občianskej vojny v Španielsku, dostala do väzenia. Vypočúvajú ich, ale nakoniec vysvitlo, že to nebol len výsluch, ale aj súd. Odsúdia ich na trest smrti.

Odrazu si boli rovní, a jeden pre druhého nemilosrdnejší ako zrkadlá.

Juan, najmladší z nich, celkom zosinel od strachu, odmietal akýkoľvek kontakt s iným človekom,pohrýzol lekárovi ruku, keď sa ho snažil povzbudiť. S plačom kričal, že nechce zomrieť.

Pedro krútil prstami mlynček.

Ír Tom sedel s hlavou pohrúženou do dlaní. Tom si predstavuje, ako ich postavia k múru a ako to bude bolieť. Od strachu sa pod ním zjavila zapáchajúca kaluž a on si to ani neuvedomil. Neskôr sa opatrne dotýka drevených predmetov okolo seba, pretože vie, že je to naposledy.

!!! PABLO IBBIETA, hlavná postava poviedky, pociťoval nechuť k belgickému lekárovi, ktorého poslali, aby ich utešil. Celý sa potil a ani si to neuvedomoval. Je veľmi kritický k spoluväzňom. Ani blízkosť smrti ho nedonúti, aby na nich pozeral zhovievavo.

Pablo vo chvíli pred smrťou odmieta myslieť na Conchu, ženu, s ktorou rok žil: „ Ale teraz by som ju už netúžil uzrieť, nemal by som jej čo povedať. Ani by som ju nechcel stisnúť v náručí: bridilo sa mi vlastné telo, ktoré zosinelo a potilo sa – a ktovie, či by sa mi nebridilo aj jej telo...“

Pre Pabla stratila cenu i jeho pomoc Španielsku, hoci prišiel dobrovoľne pomôcť španielskym demokratickým silám, už mu na ničom nezáležalo.

!!! Napriek tomu, že sa so smrťou ako jediný zmieri, práve on prežije,!!! pretože sa chcú od neho dozvedieť, kde sa skrýva jeho spolubojovník, vodca republikánov - Ramon Gris.Aby si z nich vystrelil, povedal im, že sa schováva na cintoríne, pretože vedel, že jeho priateľ sa skrýva u bratranca. Gris však bratrancov byt opustil a iróniou osudu si našiel úkryt práve na cintoríne.

Pablovi zmenia trest smrti na väzenie. Pablo správu o Grisovom zatknutí nezvládne a začne sa hystericky smiať.

Hoci dôraz autora bol na filozofický základ poviedkyzachytiť človeka v hraničnej situácii – poviedka je prekvapivo vypointovaná: !!!! z človeka odhodlaného obetovať život za iného sa absurdnou hrou náhody stáva zradca.!!!!!

Autor nevysvetľuje, ako sa skupina partizánov dostala do väzenia, chýbajú retrospektívne pohľady do minulosti, dôležitá je prítomná chvíľa a jej zvládnutie jednotlivými postavami.

Rozprávačom je 1. os. sg. Pablo, hlavná postava príbehu.

 

Jean-Paul Sartre - Múr (úryvok)

Pablo Ibbieta, hlavná postava poviedky sa ocitá v hraničnej situácii blízkosť smrti spôsobí, že sa celý potil a ani si to neuvedomoval. Pocity úzkosti, strachu, ktoré prežíva ho vedú až

 !!! k zhuseniu vlastného tela a vlastnej existenciea k pocitom absurdity, nezmyselnostiživota !!!

Pablo vo chvíli pred smrťou odmieta myslieť na Conchu, ženu, s ktorou rok žil.

Tento nežný súcit mi šiel na nervy: bola to moja chyba, minulej noci som rozprával o Conche, mal som si to nechať pre seba. Žil som s ňou rok. Ešte včera by som si bol dal ruku odťať, len aby som ju videl na päť minút. Preto som o nej aj rozprával, bolo to silnejšie ako ja. Ale teraz som ju už netúžil uzrieť, nemal som jej čo povedať. Ani ba som ju nechcel stisnúť v náručí: bridilo sa mi vlastné telo, ktoré zosinelo a potilo sa – a ktovie, či by sa mi nebridilo aj jej telo.

…………………………………......

Keby mi v stave, v akom som bol, prišli oznámiť, že sa môžem pokojne vrátiť domov, že mi darujú život, vôbec by to mnou nepohlo: všetko jedno, či čakáš niekoľko hodín, alebo niekoľko rokov, keď si už stratil predstavu, že si večný. Nezáležalo mi vlastne na ničom – bol som spokojný.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.047