Didaktika magna

Didaktika magna

Má tridsaťtri kapitol. Komenský preložil didaktiku do latinčiny, čiastočne ju prepracoval, a tak vznikla Veľká Didaktika. Stala sa najslávnejším a najcennejším jeho dielom. Vyšla v roku 1657 v rámci súboru Vychovávateľ prác Komenského. Veľkú Didaktiku obohatil ďalšími kapitolami, ktoré sa zaoberali organizáciou školy, systémom školy podľa veku.

Obsah didaktiky: Pojem didaktiky chápe širšie, než ako ju chápeme dnes. Zahrňuje do tohto pojmu i teóriu výchovy a školskú organizáciu, takže je to vlastne všeobecná pedagogika. Prvých 12 kapitol obsahuje všeobecnú pedagogiku 10 ďalších kapitol obsahuje všeobecnú zvláštnu (špeciálnu) pedagogiku. Kapitoly 23 až 26 pojednávajú o vedení mládeže. Posledné kapitoly rysujú školskú organizáciu.

1. Cieľ a úlohy výchovy: V prvej časti sa J. A Komenský zamýšľa nad cieľom výchovy a dokazuje potrebu škôl a ich opravu. Cieľ života nie je na tomto svete, ale je potrebný náboženský postoj. Človek sa stáva človekom len výchovou. Keď má byť výchova účinná, musí sa s ňou začať už v mladosti a má ju dostať každý – nadaný aj tupý, bohatý aj chudobný, chlapec aj dievča. Školy - dielne ľudskosti, v ktorých sa majú učiť všetci.
2. Prirodzená výchova: Základom zlepšenia školstva by mal byť presný poriadok ako je v prírode. Vyslovuje princíp prirodzenosti vo výchove. Výchova sa má podriadiť prírode, lebo človek je časťou prírody. Všetky metódy a prostriedky výchovy odvodzujeme z prírody. Pre odôvodnenie správnosti a nesprávnosti u slúži metóda synkretická, vychádza z prírody a jej pochodov.
3. Postup na vyučovaní: Synkretickou metódou dokazuje J. A. Komenský, že učiť sa má od mladosti a má byť rozdielna podľa chápavosti jednotlivých vekových stupňov. Pri učení vychádzame z vecí a nie zo slov. Pri jazykovej sa nemá vychádzať z mluvnice (čítanky), ale z vhodných spisovateľov, ktorí podávajú reč. Tým formuloval J. A. Komenský základy pedagogického realizmu, ktorý ho odlišuje od formalizmu a verbalizmu stredovekého školstva. Učenia a školách má postupovať tak, aby učitelia žiakom poskytovali najprv vecné znalosti, potom vzdelávali ich pamäť, nakoniec jazyk a ruku. Učenie sa má rozdeliť na stupne, budiť záujem dieťaťa o učenie, predkladať látku tak, aby sa im zdala iba hrou. Učiteľ postupuje od ľahšieho k ťažšiemu, najprv materinský jazyk a až potom cudzí. Študent sa nemá preťažovať, najviac štyri hodiny. Učivo má byť užitočné pre život, poznatky sa majú stavať jeden na druhý. Dôležité je opakovanie, skúšky, pokusy a cvičenia. Zavedenie hromadné učenie, to je jeden učiteľ a viac žiakov. Všetci budú používať rovnaké učebnice i pomôcky, u rovnakých predmetov – rovnaké učebné materiály. Postupovať sa bude od nižšieho k vyššiemu a podľa svojich schopností.
4. Mravná výchova je preniknutá náboženstvom, je zastaralá. Len 6. kapitola hovorí o disciplíne, ktorá musí v škole byt. Tresty musia byť preto, aby sa chyby - neposlušnosť neopakovala. Odporúčal netrestať deti za nevedomosť.
5. Školská organizácia: V poslednej časti didaktiky rysuje J. A Komenský plán školskej organizácie. Východiskom sú štyri vekové obdobia po šiestich rokoch: detstvo, chlapčenstvo, mládenectvo a mužský vek. Každému obdobiu zodpovedá jeden stupeň školstva. V každej rodine má byť materská škola. V každej obci a meste základná - obecná škola, v každom meste škola latinská, v každom kráľovskom meste, alebo väčšej provincii Akadémia. Pre každú školu pritom J. A. Komenský stanovuje obsah vzdelávania, organizáciu učenia, metodiku vyučovania, princípy a pravidlá. Objavuje sa tu myšlienka jednotnej školy – každý človek má byť vzdelaný bez rozdielu.

Význam: Česká didaktika bola považovaná za stratenú do r. 1841.

V spise Didaktika J. A. Komenský riešil otázky novej výchovy. Vzdelávanie má pomáhať hľadať zmysel života. Právo na výchovu a vzdelanie má každý, to ale vtedajšia doba nepochopila. V didaktike, ktorá sa zaoberala vzdelávaním o vedách, cnosti a zbožnosti, J. A. Komenský zdôrazňoval dôležitú zásadu prirodzeného, radostného, nenásilného, ale pevného a dôkladného vzdelávania. Jej súčasťou mali byť i učebnice a metodické príručky. Jednu z príručiek J. A. Komenský nazval „Informatorium školy materské“.